Čaputová a Šefčovič po prvom kole prezidentských volieb

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Deň po prvom kole prezidentských volieb, 17. marca 2019, sa v diskusii V politike stretli postupujúci do druhého kola – Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

„Postavme sa zlu, spolu to dokážeme“ je jedným z hesiel volebnej kampane Zuzany Čaputovej (viď. napríklad jedna z fotografii na jej facebookovej stránke). Čaputová v diskusiách opakovane vysvetľovala, že za zlo nepovažuje konkrétne osoby, ale negatívne javy v spoločnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

To, čo chápe pod pojmom zlo, je možné nájsť aj v jej Facebook statuse z 22. februára 2019. “Naučila som sa, že boj proti zlu nie je bojom proti zlým ľuďom, ale proti ich zlým činom. Osloboďme sa od nenávisti, lebo len vtedy môžeme byť efektívni a spravodliví.”

V debate Denníka N z 11. marca sa Zuzana Čaputová vyjadrila nasledovne: “Zlo pre mňa nepredstavuje žiaden človek, zlo pre mňa predstavujú javy v spoločnosti, ktoré podľa mňa treba zmeniť. Je to korupcia, je to zneužívanie moci, sú to nevyšetrené kauzy a prípady, je to kopa krívd, ktoré sa dejú bežným ľuďom… je to klamstvo, ktorému čelíme aj žiaľ od vrcholových politikov, toto je to, čo pomenúvam, tieto javy, tie treba zmeniť”.

V rozhovore pre denník Sme vydanom 17. marca povedala, že chce bojovať proti zlu, „ktoré má podobu rôznych negatívnych javov v spoločnosti, ako sú korupcia, zneužívanie moci či nevyvodzovanie zodpovednosti... Opätovne opakujem, že pod tým zlom nemám na mysli žiadneho človeka ani skupinu obyvateľov“.

V povolebnej debate v relácii Na telo 17. marca povedala „zlom nepomenovávam žiadneho človeka alebo skupinu ľudí, ale spoločenské javy“.

…na rozdiel od pani Čaputovej, ja by som voličov týchto dvoch pánov nikdy neoznačil za zlo, ani za neslušných

V danom výroku sme hodnotili, či kandidátka na prezidentku SR Zuzana Čaputová označila voličov Mariana Kotlebu či Štefana Harabina za zlo alebo za neslušných. Nie sú známe žiadne vyjadrenia, v ktorých by Čaputová označovala týchto voličov za zlo alebo za neslušných. Dostupné vyjadrenia nenaznačujú dešpekt k týmto voličom, Čaputová ich v žiadnom vyjadrení neoznačuje ako zlo ani ako neslušných. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

 

Vyjadrenie Zuzany Čaputovej o voličoch Štefana Harabina a Mariana Kotlebu zo 17. marca vo volebnom štúdiu denníka SME znelo nasledovne: „Týchto voličov by som možno mohla osloviť v úrovni identifikovaných príčin problému na Slovensku. Ja ich vnímam ako ľudí, ktorí sa cítia byť nevypočutí, ktorí cítia, že na Slovensku je istý problém... to sú ľudia, ktorí sú mnohí z nich  frustrovaní, a mnohí z nich veľmi opodstatnene frustrovaní, nateraz si vybrali možno radikálnejšiu rétoriku...

 

Podobne sa Čaputová vyjadrila v rozhovore pre Český rozhlas uverejnenom 17. marca: „Viem, že sú to ľudia, ktorí sú prevažne nespokojní so súčasným stavom vecí. Že sú frustrovaní, sklamaní z doterajšej politickej reprezentácie“.

 

Vyjadrenie Čaputovej pre portál glob.sk o voličoch Kotlebu a Harabina znelo nasledovne: Snažím sa čo najviac porozumieť príčinám frustrácie ľudí, ktorí majú takýto iný názor. Myslím si, že voliči týchto pánov volajú po zmene pomerov na Slovensku. V tom sa viem stotožniť. Tiež chcem zmenu, aby na Slovensku začala fungovať spravodlivosť a férovosť pre všetkých. Nezhodujem sa s radikálnymi politickými postojmi týchto politických predstaviteľov. Verím, že zmena v oblasti vymožiteľnosti práva a spravodlivosti je možná slušným a demokratickým spôsobom.

Čaputová na jednom zo svojich bilboardov prezentuje heslo: Postavme sa zlu, spolu to dokážeme. To, čo chápe pod pojmom zlo, je možné nájsť aj v jej Facebook statuse z 22. februára 2019. “Naučila som sa, že boj proti zlu nie je bojom proti zlým ľuďom, ale proti ich zlým činom. Osloboďme sa od nenávisti, lebo len vtedy môžeme byť efektívni a spravodliví.” Podrobnejšie vyjadrenia k tejto téme nájdete aj v nasledujúcom overenom výroku.

…prezidentom(Andrej Kiska, pozn.), ktorý sa nedostal na oficiálne prijatie ani do jednej veľmoci a hovoril o svojej krajine v zahraničí ako o mafiánskom štáte.

Pokiaľ by mal Šefčovič pod pojmom veľmoci na mysli len Spojené štáty americké a Rusko (ako tomu bolo počas studenej vojny), platilo by, že prezident Andrej Kiska nebol oficiálne prijatý prezidentmi týchto krajín. Pri iných príležitosť sa však stretol s Barackom Obamom aj Donaldom Trumpom. Ako veľmoci bývajú však v súčasnosti označované viaceré štáty, najmä stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN, teda Čína, Francúzsko, Rusko, USA a Veľká Británia, prípadne doplnené o Japonsko, Kanadu, Nemecko a Taliansko ako štáty G8. Z týchto štátov bol prezident Kiska oficiálne prijatý vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku. Keďže Maroš Šefčovič presne nedefinoval, ktoré štáty mal na mysli, v tomto znení je výrok zavádzajúci. Čo sa týka vyjadrenia o Slovensku ako o mafiánskom štáte, Kiska sa tak vyjadril pre maďarsky písaný týždenník Vasarnáp, nie sú známe ďalšie jeho podobné vyjadrenia v zahraničí.

 

Prezident Andrej Kiska bol už kritizovaný aj bývalým premiérom Ficom a Robertom Kaliňákom za to, že nedostal oficiálne pozvanie od najvýznamnejších svetových štátnikov. Spomedzi veľmocí bol však oficiálne prijatý vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku a na pracovných cestách sa stretol s mnohými svetovými politikmi. Slovensko označil za mafiánsky štát v januári 2018 v rozhovore pre maďarsky písaný týždenník Vasárnap (Petit Press), a to v reakcii na zverejnenie daňovej kauzy firmy KTAG a úniku informácií zrejme z prostredia finančnej správy. Toto tvrdenie ďalej  zopakoval,  avšak na Slovensku, napríklad na festivale Pohoda.

 

Z rozhovoru pre Vasárnap: „V tomto prípade sa ukazuje, že sme stále mafiánsky štát. Mafiánsky štát znamená, že štát zneužije hrubo svoju moc na to, aby pošpinil, zdiskreditoval kohokoľvek.“

 

Za veľmoci sú považované štáty s významným vplyvom na medzinárodné vzťahy, čo už vďaka svojmu hospodárskemu, diplomatickému alebo vojenskému postaveniu. V súčasnosti sú to najmä stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN, teda Čína, Francúzsko, Rusko, USA a Veľká Británia, prípadne doplnené o Japonsko, Kanadu, Nemecko a Taliansko ako štáty G8.

 

Andrej Kiska sa okrem vyššie spomínaných oficiálnych návštev opakovane stretol napríklad s Barackom Obamom, Donaldom Trumpom, Emanuelom Macronom, Theresou Mayovou, Angelou Merkelovou, princom Charlesom, bol prijatý pápežom Františkom v Ríme, nórskym kráľom Haraldom V alebo generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom. Kompletný zoznam jeho oficiálnych aj pracovných ciest je dostupný na jeho webovej stránke.

Nie som za rušenie vlakov zadarmo, ani obedov zadarmo. Myslím, že som sa vyjadrila v médiách iba tak, že v prípade, ak by parlament rozhodol o zrušení tohto opatrenia, že by som taký predpis nevetovala.

Zuzana Čaputová sa vyjadrila, že by rešpektovala rozhodnutie parlamentu v prípade, v prípade ak by schválil zákon na zrušenie vlakov zdarma. Čaputová ocenila pozitíva obedov zdarma pre žiakov, nevyjadrila sa priamo k možnosti vetovania či nevetovania prípadného návrhu na ich zrušenie, z jej vyjadrenia skôr vyplýva, že by bola za dodatočnú úpravu zákona tak, aby v prípade takýchto obedov nešlo len o “lacnú a nekvalitnú stravu”. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

 

Zuzana Čaputová sa pre Hospodárske noviny o vlakoch zdarma vyjadrila takto: „Toto opatrenie nepochybne mnohým ľuďom pomohlo a odľahčilo ich rozpočet o náklady za dopravu. Zároveň by som od vlády očakávala systémové riešenia životnej úrovne seniorov a podpory študentov. Treba myslieť aj na tých, ktorí žijú v lokalitách bez vlakového spojenia, k nim je toto opatrenie nespravodlivé, pretože sa ich takáto pomoc netýka.”

 

V rozhovore pre Denník N  odpovedala na otázku, či by podpísala zákon, ktorý by rušil vlaky zadarmo. Odpoveď pani Čaputovej znela : “Áno. Rešpektovala by som rozhodnutie parlamentu."

Čaputová na otázku “Podporujete obedy zdarma pre školákov?” v článku v tlačenej verzii Hospodárskych novín z 11. februára 2019 odpovedala nasledovne:
Vnímam pozitíva tohto návrhu najmä na stravovacie návyky detí, a to aj vzhľadom na rodiny s nízkym príjmom. Napríklad rodiny, ktoré žijú z príjmov tesne nad hranicou chudoby, a teda nemajú nárok na sociálnu pomoc, určite pozitívne pocítia dosahy tohto opatrenia. Zároveň to však nesmie znamenať lacnú a nekvalitnú stravu pre deti.

Máme v pomere k počtu obyvateľov menej lôžok, menej opatrovateľov, pretože pracujú za nižšie mzdy, odchádzajú nám do zahraničia.

Je pravda, že počet postelí v pomere k počtu obyvateľov na Slovensku dlhodobo klesá. Takisto priemerné mzdy opatrovateľov a opatrovateliek sú hlboko pod hodnotou priemernej mzdy na Slovensku, blížia sa viac k hodnotám minimálnej mzdy. Z toho dôvodu tisíce z nich odchádzajú pracovať do zahraničia, napríklad v Rakúsku v súčasnosti pracuje okolo 23-tisíc opatrovateliek. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Posledný Posteľový fond v SR vyšiel 12. septembra 2018 a zhŕňal údaje za rok 2017. Vydáva ho Národné centrum zdravotníckych informácií v rámci edície Zdravotnícka štatistika. Posteľový fond za rok 2017 vykázal 588,7 postelí na 100 000 obyvateľov. Vývoj od roku 2001 približuje nasledovná tabuľka a graf (.doc, str. 8). Podľa toho môžeme zhodnotiť, že počet lôžok v pomere k počtu obyvateľov naozaj dlhodobo klesá, oproti roku 2001 ide o pokles o takmer 200 lôžok. Využitie lôžok sa, napriek tomu, dlhodobo pohybuje okolo 68-70 %.

Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií

 

Aktuálny počet opatrovateľov a opatrovateliek, či zamestnancov v sociálnych službách na Slovensku nie je z verejne dostupných informácií možné zistiť.

Dlhodobo najviac opatrovateliek odchádza zo Slovenska do susedného Rakúska. Venuje sa im aj výskum Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied – Výskum opATrovateľky. Podľa neho najviac slovenských opatrovateliek odchádzalo do Rakúska v období ekonomickej krízy okolo roku 2009 (15-tisíc) a najvyšší počet slovenských opatrovateliek v Rakúsku bol v roku 2015 (26-tisíc), odvtedy čísla klesajú. Dnes sa ich počet pohybuje okolo 23-tisíc.

V roku 2017 bol priemerný plat opatrovateľky na Slovensku okolo 430 eur. Dnes je to približne 591 eur, no platy sa líšia v závislosti od regiónov. Celková priemerná mzda na Slovensku je podľa posledných údajov 1013 eur, minimálna mzda činí 480 eur.

Práve nízke platy považujú opatrovateľky na Slovensku za jeden z najväčších problémov, často sa jedná o dôvod ich odchodu do zahraničia. V Rakúsku opatrovateľky v domácnosti zarobia približne 50 až 100 eur v hrubom na deň, v závislosti od kvalifikácie a jazykových znalostí. Pri opatrovateľskom stupni 7 ide o najvyššiu čiastku – 1655 eur mesačne. Treba však brať do úvahy, že opatrovateľky v Rakúsku pracujú na živnosť a po odčítaní vysokých odvodov, prípadne poplatkov pre agentúru ich priemerný zárobok činí od 600 do 1000 eur za dvojtýždňový turnus.