Čaputová a Mistrík v Na telo

Na telo, Michal Kovačič, odkaz na videozáznam

V relácii Na telo 24. februára boli hosťami kandidáti na post prezidenta Zuzana Čaputová a Robert Mistrík. Diskutovali o vývoji preferencií jednotlivých kandidátov, o právomociach prezidenta a svojich programových prioritách.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

… je pravdou, že Slovensko sa zaviazalo pri svojich prístupových rokovaniach, že bude investovať 2% HDP na armádu.

Slovensko sa na prístupových rokovaniach s NATO zaviazalo investovať 2% HDP pre potreby obrany, čo potvrdzujú aj oficiálne slovenské inštitúcie, napríklad Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Prístupové rozhovory o vstupe SR do NATO sa uskutočnili 9. a 16. decembra 2002.Počas prvého kola rozhovorov musela SR potvrdiť svoju politickú pripravenosť prevziať politické a obranno-vojenské záväzky vyplývajúce z pristúpenia k Severoatlantickej zmluve. Druhé kolo rozhovorov bolo zamerané na otázky zdrojov, bezpečnosti informácií a pristúpenia k súboru právnych noriem aliancie riešiacich technické a bezpečnostno-informačné záležitosti. SR bola požiadaná o potvrdenie záväzku vlády SR vyčleňovať pre potreby obrany prostriedky vo výške 2% HDP. Zároveň sa zaviazala prispievať do spoločných rozpočtov NATO,” píše sa v oficiálnom stanovisku ministerstva.

Prezident má kompetenciu dojednávať medzinárodné zmluvy a táto kompetencia bola v roku 2001 prenesená na ministerstvo zahraničných vecí. Prezident má samozrejme kontrasignovať tieto medzinárodné zmluvy, vyberá vedúcich zastupiteľských úradov, teda diplomatov, chodí na summity NATO, čiže chodí na medzinárodné stretnutia, na štátne návštevy a tam všade robí zahraničnú politiku…

V čl. 102 odsek 1 Ústavy SR je uvedené, že prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, kontrasignuje medzinárodné zmluvy a prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií.  Prezident sa časti svojich právomoci skutočne vzdal zákonom 250/2001 Z.z., ktorý prenáša právomoc dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy na vládu SR. Takisto podľa zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy zabezpečuje ministerstvo zahraničných vecí “koordináciu prípravy a vnútroštátneho prerokúvania, uzatvárania, vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv” (§ 14). Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Zákonom 250/2001 Z.z preniesol prezident právomoc dojednávania medzinárodných zmlúv:
Prenášam
a) prípravu a prerokúvanie návrhov medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, na vládu Slovenskej republiky,
b) dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, a vo vzťahu k nim aj ich schvaľovanie a oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom, prijatím, schválením, prístupom alebo iným dohodnutým spôsobom, na vládu Slovenskej republiky,
c) so súhlasom vlády Slovenskej republiky dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré nepresahujú rámec pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy ustanovený zákonom, a vo vzťahu k nim aj oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom alebo iným dohodnutým spôsobom, na člena vlády Slovenskej republiky povereného riadením príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

Mistrík pravdivo uvádza, že prezident sa  zúčastňuje summitov NATO , chodí na  medzinárodné stretnutia a štátne návštevy kde, vykonáva zahraničnú politiku. Túto informáciu potvrdzuje aj vyhlásenie prezidenta , predsedu Národnej rady a predsedu vlády k EÚ a NATO.

Z čl. 102 Ústavy SR vyberáme funkcie prezidenta, ktoré súvisia so zahraničnou politikou.
(1) Prezident
a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,
c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií,
k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl,
l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier

V Rakúsku je napríklad taká inštitúcia, kde riaditelia škôl posielajú na analýzu také vzorky, že keď odchytia v škole, keď našli u nejakého žiaka (marihuanu, pozn.). Tak majú ešte možnosť to prvýkrát nehlásiť na políciu, ale majú možnosť to riešiť v škole.

Tzv. Suchtmittelgesetz (zákon o omamných látkach, ďalej iba SMG) ponúka širokú škálu alternatívnych možností riešenia tohto problému, ktoré zahŕňajú aj to, že zdravotnícke orgány sú informované ako prvé. V Rakúsku existujú zákonné alternatívy k trestu v súlade so zásadou liečby namiesto trestu. Navyše, Rakúsko je v tomto príkladom krajiny, v ktorej používanie omamných látok nie je trestné aj keď nákup, držba či výroba omamných látok už trestným činom je. Riaditelia škôl majú možnosť poslať deti na odber vzoriek, pričom existuje možnosť riešenia tejto situácie najprv v rámci školy respektíve verejnej autority alebo úradu namiesto informovania súdnych orgánov (.pdf, s. 31). Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Keďže tento princíp je dôležitým aspektom rakúskej protidrogovej politiky, tak sú k dispozícii rôzne alternatívy k trestu pre užívateľov drog. Konkrétne o takejto možnosti riešenia hovorí zákon SMG v § 13.Ak je dôvodné predpokladať, že kvôli určitým skutočnostiam študent užíva omamné látky, vedúci školy odošle spomínaného študenta na lekársku prehliadku k školskému lekárovi. V prípade potreby sa do prípadu zapoja aj školskí psychológovia. Ak vyšetrenie poukazuje na potrebu opatrení týkajúcich sa zdravia podľa SMG § 11 ods. 2 a nedá sa zabezpečiť, aby sa toto opatrenie uplatnilo, alebo ak študent, jeho rodičia alebo opatrovníci odmietnu vyšetrenie školským lekárom alebo konzultácie so školským psychológom, potom riaditeľ školy, namiesto predloženia správe o trestnom čine (tzv. crime report) informuje orgány okresnej správy v ich funkcii ako zdravotníckych orgánov.“

…s pápežom Františkom, ktorý povedal, že manželstvo je vyhradené pre zväzok muža a ženy, ale mali by sme pripustiť isté práva párom rovnakého pohlavia.

Výrok o manželstve ako výlučnom zväzku muža a ženy od pápeža Františka skutočne odznel, avšak o priznaní nejakých práv párom rovnakého pohlavia pápež nikdy nehovoril. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

V knihe rozhovorov s francúzskym sociológom Dominique Woltonom Politique et société, ktorá bola vydaná v septembri 2017 sa pápež František vyjadril aj k téme manželstva. To je podľa neho historickým termínom, ktorý zahŕňa výlučne a nielen v cirkvi zväzok medzi mužom a ženou. Zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia by sa podľa pápeža mali nazývať registrovanými partnerstvami, pričom ich dal do spojitosti s genderovou ideológiou: "Marriage between people of the same sex? ... Let’s call them ‘civil unions.’ Lets not play with the truth. It’s true that behind it there is a gender ideology."

K priznaniu práv párom rovnakého pohlavia sa pápež František nikdy nevyjadril, naopak, opakovane hovorí o ohrození manželstva a tradičnej rodiny, o „genderovej teórii“ a je proti adopciám detí pármi rovnakého pohlavia. Pápež v roku 2015 vyjadril podporu organizátorom referenda o rodine na Slovensku aj podobného referenda v Slovinsku. V roku 2016 odsúdil manželstvá osôb rovnakého pohlavia v exhortácii Amoris laetitia. Gayovia by podľa neho nemali byť súčasťou kresťanského duchovenstva. V rozhovore pre katolícky denník La Croix pápež povedal, že schválenie zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia síce prislúcha parlamentom jednotlivých štátov, avšak štáty by v tomto prípade takisto mali akceptovať právo občanov na výhradu vo svedomí.

Pápež František najmä na začiatku svojho pontifikátu vzbudzoval nádej na zmenu pomerov v cirkvi miernejšími vyjadreniami o homosexuáloch. Opakovane sa tiež stretáva s LGBT aktivistami a veriacimi. V zásadných otázkach sa ale nijako neodkláňa od cirkevných tradícii.

Ja som sa ani nevyjadroval nikdy k problematickému financovaniu zo strany pána Štefunka, čiže toto nikdy nebola moja téma.

Firma Ivana Štefunka, lídra strany Progresívne Slovensko, ktorej podpredsedníčkou a kandidátkou v prezidentských voľbách 2019 je Zuzana Čaputová, čelí podozreniam z účasti na zmanipulovaných tendroch. Žiadne dostupné mediálne zdroje nepotvrdzujú, že by sa Robert Mistrík na túto tému niekedy verejne vyjadril. Keďže však túto možnosť nie je možné jednoznačne vylúčiť, jeho výrok považujeme za neoveriteľný.

Firma Monogram Technologies, v ktorej má Ivan Štefunko štvrtinový podiel, čelí podozreniam z toho, že dodávala štátu predražené služby. Spoločnosť uspela v podozrivých eurofondových tendroch na vedu, vďaka ktorým získala v roku 2014 štátnu zákazku za 2,5 milióna eur, ktorá podľa portálu Aktuality.sk vzbudzuje pochybnosti a javí známky vysokého predraženia. V súťaži bola zapojená aj konkurenčná firma Anext, spájaná s bývalým ministrom Jánom Počiatkom, ktorá bola podľa anonymných zdrojov portálu Akuality.sk zároveň subdodávateľom Monogramu. Predmetom tendru bola dodávka vedeckých zariadení a príslušenstva pre Žilinskú univerzitu. Prípad momentálne preveruje Protimonopolný úrad.

Štefunko sa na sociálnej sieti Facebook vyjadril: „Vo firme Monogram Technologies nemám priamy podiel, vo firme som bol nepriamym akcionárom cez inú firmu (Monogram Ventures, pozn). Bol som profesionálny technologický investor. Nikdy som nemal priamy dosah na jej riadenie firmy a už vôbec nie nejaké zákazky. Z firmy Monogram Technologies som si nikdy nevzal žiaden zisk. Odsudzujem akékoľvek neetické správanie, ktorého sa mohla dopustiť.“

Na podozrenia reagovala v diskusii denníka SME aj Zuzana Čaputová: „Nezobral ani euro zo zisku tejto firmy.“  Je podľa nej v záujme Štefunka, jako aj v záujme Progresívneho Slovenska, aby sa strana očistila „od niečoho, čomu verím, že mu nepatrí“. Ak by sa tak nestalo, tvrdí, že by zo strany odišla.