Bugár, Nicholsonová a Richter v TA3

V politike, Norbert Dolinský

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…zákon číslo 305 o sociálno-právnej ochrane detí ukladá, že ministerstvo zruší akreditáciu, nie môže zrušiť, zruší akreditáciu, ak môže byť ohrozený život a zdravie dieťaťa alebo jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin.

Podľa Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele stanovuje dôvody zrušenia akreditácie, pričom zo slovného vyjadrenia je zrejmé, že sa nejedná o možnosť. Výrok Nicholsonovej preto hodnotíme ako pravdivý. 

Zákon v § 6 stanovuje: "Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, obec, vyšší územný celok, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola udelená akreditácia podľa tohto zákona, a subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona, sú povinné dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa."  

A v § 85 pís. a) sa zasa píše: "Ministerstvo zruší akreditáciu ak je akreditovaným subjektom, jeho štatutárnymi zástupcami, zodpovednou osobou alebo inými zamestnancami alebo spôsobom činnosti, spôsobom vykonávania opatrenia, metódy, techniky a postupu, na ktoré bola udelená akreditácia, ohrozený život a zdravie dieťaťa, jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin alebo môže byť ohrozený život a zdravie dieťaťa alebo jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin." Teda zo slov zákona nevyplýva možnosť úvahy ministerstva či zruší akreditáciu alebo nie. 
Nicholsonová spomína tento zákon kvôli aktuálnym kauzám ohľadom zneužívania maloletých v resocializačnom centre Čistý deň v Galante a  v Združení Rodiny pre detský úsmev vo Veľkých Kozmálovciach. Ministra Richtera, ktorý zo zákona má povinnosť v takýchto prípadoch konať, ostro kritizovala práve z dôvodu jeho nečinnosti najmä v kauze Čistý deň. Akreditácia totiž zariadeniu Čistý deň nebola dodnes odobraná, hoci odporúčanie akreditačnej komisie bolo vydané už v septembri. Minister práce Richter totiž odmietol odobrať tomuto ústavu akreditáciu, pretože sa pri kontrole centra podľa neho nepreukázali také porušenia, aby ju odobral. Na základe tohto rozhodnutia odišli dvaja členovia z 13 členov akreditačnej komisie, pretože s ním nesúhlasili. Richter však namieta, že hoci sa zistili nedostatky, nedosahovali takú intenzitu, aby došlo k odobratiu akreditácie. 

…kontrolné zistenia ministerstva práce predsa zistili, že oni (Čistý deň, pozn.) nemali psychológa, čo je podmienka akreditácie. Nemali vypracované individuálne resocializačné plány, mali postrácané zápisy psychologických sedení, ako som povedala.

Ústredie práce po kontrole v kontroverznom resocializačnom zariadení síce poukázalo na to, že v určitom období v stredisku chýbal psychológ, čo je podľa zákona potrebná odborná spôsobilosť pre akreditáciu, Čistý deň sa však voči zisteniu odvolal a zoznam zamestnancov (no spochybnený verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou) dodatočne predložil.Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

 
Udelenie či odobratie akreditácie resocializačným strediskám (RS) upravuje zákon o sociálnoprávnej ochrane detí. Čo sa týka prvej časti výroku, podmienkou akreditácie resocializačných stredísk podľa tohto zákona je aj odborná spôsobilosť zamestnanca (§ 79 ods. 5 písmeno a), keďže v § 63 ods. 4 sa ako jedna z činností resocializačného strediska udáva aj vykonávanie psychologickej starostlivosti. 
Vo svojej mimoriadnej správe verejná ochrankyňa správ Jana Dubovcová navyše upozornila na tzv. Protokol o výsledku kontroly ústredia práce zo dňa 29. apríla 2016, kde "je uvedené, že v období od 01.05.2015 do 31.07.2015 nebol v RS Čistý deň zamestnaný žiadny psychológ a zariadenie zároveň nezaznamenávalo vyhodnotenie podrobností o priebehu individuálneho resocializačného procesu raz za tri mesiace v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately." (.pdf, str.16) Práve spomínané hodnotenie priebehu individuálneho resocializačného procesu, ktoré spomína aj Nicholsonová, v § 63 ods. 7 vyžaduje aj zákon. Avšak tieto spomenuté tvrdenia sa v zákone vzťahujú na § 85 ods. 2, kedy v prípade nedodržania podmienok pre udelenie akreditácie môže ministerstvo začať konanie o jej zrušení a nie ju rovno zrušiť.

Dubovcová vo svojej správe ďalej uvádza a spochybňuje dodatočne priložený zoznam odborných zamestnancov RS: "RS Čistý deň sa voči zisteniam ústredia odvolalo a ústrediu predložilo zoznam zamestnancov za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2015, spolu s opisom ich pracovných zaradení. Z predmetného zoznamu vyplývalo, že v období od 01.05.2015 do 31.07.2015 boli na pozícii psychológa v RS Čistý deň zamestnaní pán Mgr. Mário Kolesár a pán Mgr. Peter Tománek".

...

"Podľa pečiatky na sprievodnom liste, prílohou ktorého mal byť zoznam zamestnancov, bol tento sprievodný list ústrediu doručený ešte dňa 29.02.2016. Protokol ústredie pritom vypracovalo až 29.04.2016 a RS Čistý deň námietky vypracovalo až 15.06.2016. Je teda otázne ako RS Čistý deň vedelo už dňa 29.02.2016, že ústrediu má zaslať zoznam zamestnancov. Ďalej nie je zrejmé, prečo ústredie považovalo predmetný zoznam za relevantný dôkaz toho, že obaja zamestnanci vykonávali v danom čase pozíciu psychológa, ak im neboli predložené ich pracovné zmluvy. Ak obaja v tom čase na danej pozícií naozaj pracovali, nie je jasné, z akého dôvodu RS Čistý deň pracovné zmluvy nepredložilo už počas kontroly, ale až v rámci námietok k protokolu." (pdf, str.17)
Čo sa týka tvrdenia Nicholsonovej ohľadom nevypracovania individuálnych resocializačných
plánov, tie sa vypracovávajú raz mesačne. Podľa zistení vypracované aj boli, ale je otázna ich indivdualita. Vo všetkých plánoch sú  totožné metódy a formy práce a tak sú pochybnosti o zabezpečovaní individuálnych potrieb detí (.pdf, s. 16 - 17),
Ministerstvo sa rozhodlo ponechať RS akreditáciu z toho dôvodu, že nemá dostatočné informácie na to, aby mohlo dôjsť k jej odobraniu. Správu verejnej ochrankyne práv navyše označilo ministerstvo za účelovú a jasne politickú.

Ja tu mám článok, ktorý je z roku 2009 o Čistom dni, konkrétne to písal ináč Tom Nicholson(…)ktorý už vtedy upozorňoval na to, že z Úradu vlády idú dotácie na Čistý deň cez ešte jednu nastrčenú organizáciu vo veľkom, vtedy sa jednalo o dotáciu myslím 135 tisíc eur, ale predchádzali tomu ďalšie dotácie, ktoré išli priamo Čistému dňu a bolo to preto, pretože boli dokázané prepojenia medzi predstaviteľmi Čistého dňa, komisie, ktorá prerozdeľovala peniaze a Smerom

V roku 2009 naozaj dostalo občianske združenie DT Inštitút dotáciu 131- tisíc eur od úradu vlády. Cieľom tohto inštitútu je "pomáhať v práci terapeutického tímu neziskovej organizácie Čistý deň" ako sa píše na stránke Čistého dňa. Navyše DT inšitút vznikol v roku 2009, teda v roku, v ktorom mu bola poskytnutá aj dotácia. Podľa informácii Toma Nicholsona , na ktoré sa Nicholsonová odvoláva, vznikol DT inštitút iba 13 dní pred uzávierkou na predkladanie projektov. A krátko po vzniku uzavrel zmluvu o spolupráci s Čistým dňom. Problematické sa javí to, že Čistému dňu mala byť odmietnutá dotácia z dôvodu toho, že Zuzana Miková, zakladateľka Čistého dňa pôsobila v dobe žiadania o dotácie na Úrade vlády.
Preukázateľné je tiež, že Čistý deň dostal podporu z úradu vlády aj pred rokom 2009 (v roku 2008). 
Miková je zakladateľkou Čistého dňa, ktoré vzniklo v roku 2000. V roku 2004 vypracovalo projekt, pričom úzko spolupracovalo s Trnavskou župou:
"Trnavským županom za koalíciu HZDS, Smer a SOP bol v tom čase Peter Tomeček. Na stoličke riaditeľky úradu kraja sedela dlhoročná politička Smeru Renáta Zmajkovičová, známa z kauzy piešťanského CT. Aj v zastupiteľstve, ktoré projekt schválilo, mala väčšinu spomínaná koalícia.

Členkou etickej komisie trnavskej župy bola od marca 2005 do októbra 2006 vtedajšia riaditeľka Čistého dňa Zuzana Miková. Potom sa členstva sama vzdala."

V roku 2009 zasa SME píše o možných prepojeniach Mikovej na SMER-SD a to prostredníctvom inej organizácie Cesta životom. Túto organizáciu vedie Anna Brezíková, ktorá je zároveň švagrinou Mikovej. A zakladateľka tejto organizácie a poslankyňa za SMER, Jana Vaľová, zasa pôsobila v komisii, ktorá udelila dotácie Čistému dňu. Hoci vraj  „Pani Vaľová sa nezúčastnila na zasadnutí komisie dňa 11. marca 2008, keď sa posudzovali projekty Čistý deň,“ povedal riaditeľ Protidrogového fondu Miroslav Žufa. „Ale dodatočne vyslovila súhlas s odporúčaniami členov poradnej komisie.“


Napríklad 3 mesiace dozadu známy prípad, súkromný detský domov Kozmálovce, v Levickom okrese. Tiež podozrenie nejakého sexuálne zneužívaného dieťaťa zo strany riaditeľa, tak sa konalo hneď. Ale viete prečo? Lebo na druhý deň polícia nerobila trestné konanie, ale dala obvinenie

Vo Veľkých Kozmálovciach sa v Združení Rodiny pre detský úsmev rieši prípad zneužívania maloletých. Podozrenie ihneď padlo na jedného zo zamestnancov, neskôr sa ukázalo, že na samotného riaditeľa. Hneď na druhý deň začalo trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania. Okamžite začalo taktiež správne konanie o zrušení akreditácie a 14 detí, ktoré boli v tom čase v opatere boli domovu odobraté. Výrok Richtera hodnotíme ako pravdivý.

"V súkromnom domove Združenie Rodiny pre detský úsmev vo Veľkých Kozmálovciach v okrese Levice malo údajne dôjsť k sexuálnemu obťažovaniu detí," písalo sa o prípade v denníku SME. Táto správa sa v médiách objavila v decembri 2016. V Združení Rodiny pre detský úsmev pôsobili skôr profesionálne rodiny, nešlo teda o klasický detský domov. Podozrivým sa stal jeden zo zamestnancov. "Tri úrady práce podali v tejto súvislosti trestné oznámenia. Takmer všetky deti z domova premiestnili. Ministerstvo práce začalo správne konanie o zrušení akreditácie."

"Na podozrenia prišiel pracovník sociálnej kurately pri poskytovaní pomoci rodine, ktorej deti boli dočasne umiestnené v domove. Z rozhovoru s deťmi a rodičmi vyplynulo, že mohlo dôjsť k sexuálnemu obťažovaniu jedného z detí. Úrady preverili aj ostatné deti v zariadení. Mali objaviť ďalšie podozrivé prípady. Následne rozhodli o premiestnení chovancov, ku ktorému došlo takmer okamžite."


Hneď na druhý deň po prevalení prípadu, teda 22.decembra polícia prijala tri trestné oznámenia a okamžite začala trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania, avšak na základe sťažnosti prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra zrušila 13. januára uznesenie o vznesení obvinenia a uložila vyšetrovateľovi, aby vo veci znova konal a rozhodol. Riaditeľa detského domova opäť obvinili začiatkom februára z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Minister Richter prípad Veľkých Kozmáloviec spomenul v kontraste k prípadu Čistý deň, kde sa nekonalo, tak rázne ako pri Veľkých Kozmálovciach čo mu vyčítala Lucia Ďuriš Nicholsonová, ale aj Natália Blahová, ktorá vo svojom blogu celú kauzu Čistého dňa otvorila. Blahová o týchto doch prípadoch hovorí: "Tento domov (Veľké Kozmálovce pozn.) evidentne nemal správne politické krytie a Richter konal len na základe nepotvrdeného podozrenia. Je tu dvojitý meter pre smerácke a nesmerácke zariadenia. Čím je Čistý deň tak zvláštny a výnimočný, čím sa odlišuje jedno zariadenie od druhého?"

Zo zákona má ústredie práce povinnosť pravidelne všetkým zriaďovateľom škôl dávať informácie o potrebách trhu práce.

Ján Richter hovorí o Zákone č.61/2015, ktorý bol schválený na 48. schôdzi NR SR dňa 12.marca 2015 a 31.marca bol vyhlásený v Z.z. ako Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 61/2015. V Čl. I §  30 sa uvádza, že Ústredie práce raz ročne tieto informácie zverejňuje. Síce nejde o priame poskytnutie či zaslanie informácii zriaďovateľom, ale "len" ch zverejnenie, výrok i tak hodnotíme ako pravdivý.
Návrh zákona bol do NR SR doručený 9. januára 2015, pričom jeho navrhovateľom bola vláda, resp. Ministerstvo školstva. V I. čítaní z 28. januára 2015 NR SR rozhodla o gestorskom výbore s lehotou na prerokovanie 9. marca 2015. V II. čítaní na 48. schôdzi NR SR zo dňa 12. marca 2015 boli prednesené doplňujúce návrhy zákona, predložené napr. Martinom Froncom a Eugenom Jurzycom. Následne bolo znenie zákona schválené v III. čítaní. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov 31. marca 2015 a účinnosť nadobudol od 1. apríla 2015.
"Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s ministerstvom školstva raz ročne zverejňuje na svojom webovom sídle informáciu o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce v rámci pravidelných prognóz vývoja na trhu práce podľa jednotlivých krajov, stredných škôl, študijných odborov a učebných odborov a vykonávaného zamestnania." 
Podľa ministerstva školstva bolo cieľom nového zákona umožniť plynulý prechod absolventov stredných odborných škôl zo vzdelávania na trh práce a zníženie rizika nezamestnanosti mladého absolventa. Zákon mal tiež motivovať zamestnávateľov, aby vstupovali do systému odborného vzdelávania a prípravy už na stredných školách, a mohli tak  poskytnúť žiakom zo strany konkrétnych spoločností praktické vyučovanie. Zákon tiež dal nový legislatívny rámec duálnemu vzdelávaniu. 

V novembri roku 2016 sa Robert Fico pustil do kritiky stredných škôl, ktoré nepripravujú žiakov na prax. Vinu v tejto situáciu majú podľa neho aj župy: "Úrad práce im posiela rôzne analýzy a prognózy na daný rok i konkrétne odporúčania, ale na konci dňa si poslanci samosprávnych krajov urobia tak či tak, čo chcú. Toto bude asi prvý prelom do vzťahu medzi štátom a vyššími územnými celkami (VÚC). Jednoducho to budú musieť rešpektovať," povedal Fico. Na túto tému sa chcel so županmi rozprávať. Pripustil, že pokiaľ nebudú v tejto oblasti spolupracovať, môže dojsť k ďalšej zmene zákona.