Bugár, Danko, Kollár a Lipšic o programovom vyhlásení vlády

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V relácii RTVS diskutovali o programovom vyhlásení vlády zástupcovia súcasných vládnych strán Andrej Danko (SNS) a Béla Bugár (Most-Híd) spolu s predstavitelmi opozície Danielom Lipšicom (OLANO-NOVA) a Borisom Kollárom (Sme rodina). Najväcším množstvom faktických výrokov argumentoval Daniel Lipšic. Ten však chyboval, ked spomenul, že inšpekcia polície je v každej krajine okrem Ceska pod ministerstvom vnútra, alebo ked povedal, že sme na poslednom mieste v porovnaní priemerných platov ucitelov a priemerných platov ostatných vysokoškolsky vzdelaných ludí. Naopak, najmenej výrokov, len dva, aj ked oba pravdivé, vyslovil Andrej Danko. Béla Bugár nepravdivo informoval o pocte vytvorených pracovných miest pocas vlády Ivety Radicovej, ci o podpisoch strán iniciatíve Štrngám za zmenu. Borisovi Kollárovi sme chybu nezistili.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Privatbanka skutočne zažalovala Lipšica za výroky o tom, že porušuje zákon o praní špinavých peňazí. Nevieme však potvrdiť ani vyvrátiť, či je žaloba stále aktuálna, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Daniel Lipšic v relácii narážal na to, že keď bol ministrom vnútra, zistil, že Privat Banka skupiny Penta porušuje zákon proti praniu špinavých peňazí.  Privatbanka následne zažalovala Lipšica za výroky o praní špinavých peňazí. Informoval o tom denník SME. "Výroky ministra vnútra Daniela Lipšica kazia dobrú povesť Privatbanky, banka v blízkej budúcnosti podá žalobu na svoju ochranu. Ako agentúru SITA informovala Lea Krčmáriková z Penta Investments Limited, vlani Spravodajská jednotka finančnej polície a Národná banka Slovenska vykonali štandardne plánovanú kontrolu. V zisteniach kontrol sa podľa Krčmárikovej nikde neuvádza, že by došlo k „praniu špinavých peňazí“, neuvádzajú sa slová ako „záujmové osoby polície“, „podsvetie“ alebo „mafia“."

V apríli 2012 TASR informovala o zapojení Generálnej prokuratúry do vyšetrovania.
"Do vyšetrovania prípadu však zasiahla Generálna prokuratúra (GP) SR. Po tom, ako sa na ňu 27. marca obrátila Privatbanka s trestným oznámením na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, sa už na ďalší deň spustila mimoriadna kontrola. "GP v režime mimoriadnej situácie si vyžiadala od policajných jednotiek všetky dokumenty týkajúce sa nielen ukončenej, ale aj prebiehajúcej kontroly a začala spôsobom, ktorý som ja zatiaľ nezažil, urgovať okamžite všetkých zainteresovaných vedúcich pracovníkov Úradu boja proti organizovanej kriminalite, aby okamžite odstúpili všetky dokumenty a všetky kópie previerok vo vzťahu k Privatbanke vrátane prebiehajúcej kontroly.
Predbežné zistenia polície odhalili dva prípady, ktoré mali charakter podozrivých operácií. V prvom išlo o prevod troch miliónov eur zo zahraničia na účet súkromnej osoby za údajný obchod s cennými papiermi, ktorý sa uskutočnil v jednom z daňových rajov. Druhý prípad sa týkal takmer štvormiliónovej transakcie, ktorá bola pripísaná z daňového úradu Bratislava I a vymykala sa povahe a rozsahu podnikateľskej činnosti dotknutého klienta Privatbanky.
"

Lipšic v auguste 2015 na svojom facebookovom profile potvrdil, že naňho Penta podala 4 žaloby ohľadne vyšetrovania spisu Gorila a obvinenia Privatbanky z prania špinavých peňazí. Novšie informácie o žalobe sa nám dohľadať nepodarilo. 

Daň z príjmu právnických osôb, o ktorej Lipšic hovorí sa v roku 2012 zvýšila z 19 % na 23 % a od 1. januára 2014 znížila na 22 % zákonom č. 463/2013 Z. z., ktorý platí dodnes. Lipšíc tvrdí správne, že ostatné krajiny V4, Poľsko, Česká republika a Maďarsko majú nižšiu, zhodnú 19 % sadzbu dane z príjmov právnických osôb. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

V Maďarsku sa však daň odvíja aj od zisku. Pri príjme do 500 miliónov forintov (okolo 1 800 000 dolárov) je daň 10 %. Pri príjme nad túto hodnotu je daň 19 %.

Navrhovali sme (opozícia, pozn.), aby sa napríklad rozšírila monopolná daň aj o SkyToll, teda diaľničné mýto. Veď to je monopol. A kto je za ním? No jedna finančná skupina a jeden oligarcha z Ružomberku.

Daniel Lipšic sa pokúšal o zavedenie monopolnej dane pre spoločnosť SkyToll dvakrát- v rokoch 2014 a 2015, avšak ani raz neuspel, pretože parlament neposunul jeho návrhy do druhého čítania ani v jednom prípade. Za spoločnosťou SkyToll čiastočne stojí aj podnikateľ Fiľo, ktorý vlastní aj ružomberské papierne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Denník Hospodárske noviny informoval, že 2. apríla 2014 "opozičný poslanec NR SR Daniel Lišpic (nezaradený) dnes neuspel v
parlamente so svojím návrhom na zavedenie monopolnej dane pre
prevádzkovateľa mýtneho systému a návratom k rovnej dani. Plénum
Národnej rady (NR) SR neposunulo do druhého čítania jeho návrh novely
zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach
".
Za návrh hlasovalo 46 členov opozície (všetci prítomní z KDH, OĽaNO a MOST-HÍD, z SDKÚ-DS len jeden hlasoval za, z nezaradených 11/19)

Keďže má SkyToll ako jediný vyberateľ cestného mýta na Slovensku monopol, "Lipšic (...) navrhol zavedenie osobitného odvodu pre správcu elektronického
mýta. Mal byť vo výške 0,976 % mesačne, čo by ročne predstavovalo
necelých 12 %.
"

Denník ďalej píše, že Lipšic "zároveň chcel novelou rozdeliť doterajší osobitný odvod pre regulované
spoločnosti. Vyššiu daň by platili tzv. prirodzené monopoly, ku ktorým
zaraďuje zdravotné poisťovne, distribúciu a prepravu plynu a elektriny
či práve správu mýtneho systému. Ostatné regulované subjekty by platili
rovnaký osobitný odvod ako doteraz
."

Informovali o tom aj TASR, alebo denník Pravda.

Lipšic sa o zavedenie monopolnej dane pre SkyToll pokúšal aj druhýkrát, vo februári 2015 roku. Portál oPeniazoch.sk  napísal, že "opoziční
poslanci NR SR Daniel Lipšic (nezaradený) a Igor Matovič (OĽaNO) dnes v
parlamente neuspeli s návrhom na zavedenie monopolnej dane pre
spoločnosti SkyToll a Paywell a návratom k rovnej dani. Plénum Národnej
rady (NR) SR dnes neposunulo do druhého čítania návrh novely zákona o
osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach.
"  Za prerokovanie v druhom
čítaní  hlasovalo 33 opozičných poslancov (4/16 z KDH, 12/13 z OĽaNO, 7/13 z MOST-HÍD, 10/25 z nezaradených), 95 sa zdržalo hlasovania.

O vlastníctve SkyToll je známe, že od roku 2015 je 100 %-ným vlastníkom podnikateľ Peter Syrovátko, ktorému 10 % podiel vo firme Ibertax odpredala J&T. Ibertax je väčšinovým akcionárom prevádzkovateľa systému SkyToll. Syrovátko vstúpil do SkyToll-u v 2012, kedy odkúpil 90 % firmy Ibertax.

Pri vstupe Syrovátka do SkyToll priniesol Trend analýzu možných osobných prepojení firmy Ibertax a vlády:"
Vlastnícka štruktúra (Ibertax, pozn.) nikdy nebola zverejnená, avšak na rokovania
o zmenách v mýtnom systéme na ministerstvo dopravy chodil okrem
zástupcov J&T aj podnikateľ Milan Fiľo, ktorý je napríklad
minoritným vlastníkom ružomberskej celulózky SCP. Mal mať kvôli
sprivatizovanému SCP blízko k HZDS, neskôr ku KDH, ale jeho meno sa
v médiách skloňuje v posledných rokoch v súvislosti s financovaním
strany Smer-SD
"

Ak teda pod oligarchom z Ružomberka myslel Lipšic Martina Fiľa, je aj druhá časť výroku pravdivá.

V roku 2014 presadzovala NOVA na čele s Danielom Lipšicom rozšírenie monopolnej dane napríklad aj o firmu SkyToll, ktorá vyberá mýto. V roku 2015 takýto návrh presadzoval Daniel Lipšic už spolu s Igorom Matovičom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Daniel Lipšic podal 28. februára 2014 návrh na vydanie zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Návrh sa prerokoval v prvom čítaní na 33. schôdzi 2. apríla 2014. Poslanci v hlasovaní neposunuli návrh do druhého čítania. Poslanci Smeru-SD hlasovali jednotne proti návrhu (prípadne sa zdržali hlasovania), kým 46 opozičných poslancov návrh podporilo. V návrhu (.rtf) sa píše ako o rozšírení, tak o zvýšení monopolnej dane: "Sadzba odvodu ako aj základ odvodu sa navrhuje upraviť rozdielne pre niektoré tzv. prirodzené monopoly a ostatné regulované osoby, pričom prirodzeným monopolom sa navrhuje zvýšiť. Dôvodom je diferenciácia vyššie uvedených skupín podľa ich podstaty."
Návrh druhýkrát podali poslanci 9. januára 2015, pred parlament sa dostal 11. februára 2015. Návrh obsahoval identické opatrenia ako prvý návrh, do druhého čítania sa ani tentokrát nedostal.

Vo volebnom  programe hnutia OĽANO - NOVA je tiež spomenutý návrh na zvýšenie daňovej sadzby monopolov a oligopolov na str. 70 (pdf.)

Takto vyzerajú energetické monopoly, ktoré zamestnávajú 3 percentá zamestnancov, ostatné podniky 97 percent skoro. Toto sú ich tržby, to už je 16 percent a toto je ich zisk, skoro polovičný.

Daniel Lipšic hovorí o číslach, z ktorých niektoré sú overiteľné a pravdivé, iné sa však nedajú overiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Z uvedených čísel je zrejmé, že Lipšic sa odvoláva na ekonóma, ktorý kandidoval za Novu na kandidátke OĽaNO-NOVA, Marcela Klimeka. Ten ohľadom tržieb energetických spoločností písal už v roku 2014 pre Aktuality.sk Z uvedených čísel pre rok 2012 (rok zhodný s tým uvedeným na grafe v štúdiu O 5 minút 12) sedí podiel tržieb, ktorý v tomto odvetví vychádza na 16,8 percent a podiel zamestnancov, ktorý bol v roku 2012 3,69 percent (v roku 2015 bol 3,5 percent). Na výpočet týchto údajov sme použili dáta zo Štatistického úradu SR.

ÚDAJE OD MARCELA KLIMEKA; TRŽBY, ZISK A POČET ZAMESTNANCOV

ÚDAJE ZO ŠTATISTICKÉHO ÚRADU: TRŽBY

ÚDAJE ZO ŠTATISTICKÉHO ÚRADU: ZAMESTNANOSŤ

Nakoľko štatistický úrad neposkytuje informácie o zisku spoločností, nevieme Lipšicov výrok overiť. Údaje sú čerpané zo ŠÚ SR, Databáza Slovstat.