Bugár a Remišová v SRO

Sobotné dialógy, Branislav Dobšinský, odkaz na videozáznam

Hostami relácie Sobotné dialógy boli 8. septembra podpredseda NR SR a predseda strany MOST-HÍD Béla Bugár a poslankyna NR SR za hnutie OLANO Veronika Remišová. Hlavnými témami boli podozrenia z úcasti slovenských orgánov na únose vietnamského obcana a vyšetrovanie prípadu, aktuálne vnútropolitické témy (ako zmena zákona o volbe ústavných sudcov, príprava legislatívnych zmien týkajúcich sa policajného prezidenta a šéfa policajnej inšpekcie) a taktiež blížiace sa prezidentské volby.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…dnes je priemerný vek (ústavných, pozn.) sudcov 63 rokov? Pána Mamojku, ktorého ste tam zvolili, on keď bude odchádzať z Ústavného súdu, tak bude mať 80 rokov.

Priemerný vek sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je k 10. septembru 2018 presne 63 rokov (13 sudcov, súčet ich veku je momentálne 819). Mojmír Mamojka bol vymenovaný 14. decembra 2017, vo veku 67 rokov, za sudcu Ústavného sudu Slovenskej republiky. Podľa novely ústavného zákona č. 90/2001 Z.z., s účinnosťou od 1. januára 2002, sa Ústavný súd SR skladá z 13 sudcov, ktorí sú menovaní na obdobie 12 rokov. Mojmír Mamojka má v súčasnosti 68 rokov a Ústavný súd Slovenskej republiky by podľa zákona mohol opustiť vo veku 79 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Tento rok ste (MOST-HÍD, pozn.) navrhli viceguvernéra Národnej banky, pána Odora, v parlamente získal 122 hlasov. Celý náš poslanecký klub bol za. Celý náš poslanecký klub takisto zahlasoval za pána Kotiana, ktorý bol navrhnutý do Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Získal v parlamente 126 hlasov.

Národná rada SR na svojej
26. schôdzi, začiatkom februára, zvolila aj hlasmi všetkých prítomných členov
poslaneckého klubu OĽaNO Ľudovíta Ódora na post viceguvernéra Národnej banky Slovenska a Juraja
Kotiana za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Výrok hodnotíme ako
pravdivý.

Podľa zákona o Národnej
banke Slovenska, viceguvernéra NBS schvaľuje parlament na návrh vlády SR. Ľudovít Ódor v rozhovore pre DenníkN konkretizoval, že jeho nomináciu vo vládnej koalícii podporoval najmä MOST-HÍD. NR SR schválila nomináciu Ľudovíta Ódora 122
hlasmi. Z klubu OĽaNO 16 poslancov hlasovalo za, jeden nebol na hlasovaní
prítomný.

Juraja Kotiana navrhol
v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti, prezident SR Andrej Kiska. Na
schválenie nominácie bola potrebná nadpolovičná väčšina všetkých prítomných
poslancov. Za hlasovalo všetkých 16 prítomných členov klubu OĽaNO
celkovo 126 poslancov. Kotian nahradil v tejto funkcii práve Ľudovíta
Ódora, ktorému skončilo funkčné obdobie, pričom zákon neumožňuje opätovné zvolenie
za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Dnes máme najnižšiu dôveru zo všetkých členských krajín EÚ, každý druhý človek nedôveruje polícii. Tá dôvera je nižšia ako v Albánsku.

Prieskum štatistického
úradu EÚ (EUROSTAT), vo svojom poslednom meraní z marca 2018 ukazuje, že na Slovensku polícii nedôveruje až 55,1% obyvateľov a iba 38% opýtaných dôveruje tejto inštitúcii. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je dôvera v políciu na Slovensku najnižšia a je o 12 percentuálnych bodov nižšia než v Albánsku, ktoré je prieskume štyri priečky pred Slovenskom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Iba 38% opýtaných dôveruje na Slovensku polícii. Naopak až 55% opýtaných jej nedôveruje.  V porovnaní
s ostatnými krajinami EÚ je dôvera v políciu na Slovensku najnižšia.
Priemerne v rámci EÚ dôveruje polícii 73%. V rámci krajín V4
má po Slovensku najhoršie čísla Poľsko (53%) . V Česku dôveruje polícii
67% a v Maďarsku 66% respondentov.

Výrok poslankyne
Remišovej platí aj v porovnaní s uvedeným
Albánskom. 50% albánskych respondentov uviedlo, že svojej polícii verí. Naopak 48% opýtaných polícii nedôveruje. Slovenská republika sa v oboch týchto ukazovateľoch umiestnila najhoršie.  

Keď hovoríte o spolupráci tajných služieb, áno, správa Európskej komisie hovorila aj o tom, že je problém v spolupráci, (…).

Európska komisia vo svojej správe z roku 2016 vyzýva členské štáty k zlepšeniu spolupráce medzi jednotlivými  tajnými službami, napr. v oblasti zdieľania informácií, či boja proti terorizmu. Súčasný stav spolupráce Európska komisia viackrát v texte označuje ako nedostatočný. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Správa Európskej komisie (.pdf)  z apríla 2016 je reakciou na teroristické útoky v Paríži a Bruseli. V rámci prevencie proti terorizmu EK požaduje zvýšenie spolupráce jednotlivých silových zložiek, vrátane tajných služieb (.pdf, s. 2). S tým súvisí napr. aj "sprístupnenie existujúcich databáz s cieľom monitorovať, sledovať a zachytiť hrozby pohybujúce sa cez skutočné i virtuálne hranice" (.pdf, s. 3). Zároveň vyzýva k proaktívnemu zdieľaniu týchto informácií, pretože doterajšie fungovanie považuje za nedostatočné pre prevenciu voči terorizmu. Odporúča vznik niekoľkých európskych inštitúcií, ktoré by boli nápomocné pri zdieľaní a spájaní spravodajských informácií s cieľom zabrániť teroristickým útokom (.pdf, s. 7). Na záver Komisia opäť upozorňuje, že "súčasná úroveň fragmentácie robí Európu zraniteľnou a vyzýva vedúcich
predstaviteľov, aby konali spoločne, ak je bezpečnosť a fyzická
integrita občanov vystavená vážnemu nebezpečenstvu
"(.pdf, s. 8).

…keď hovoríme o schopnostiach tajnej služby, oni nevedeli ani odhaliť, že si tu teroristi kupujú zbrane na útoky vo Francúzsku.

V kontexte zistení francúzskych vyšetrovateľov, reportáží relevantných
denníkov a výskumných štúdií je zrejmé, že tajné služby disponovali informáciami o zvýšenom predaji znefunkčnených zbraní cudzincom a o ich pohybe, avšak neodhalili účel ich kúpy ako sa stalo i vo francúzskom prípade. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
 

Francúzski
vyšetrovatelia, ktorí v rámci vyšetrovania
teroristického útoku v redakcii Charlie Hebdo pátrali po pôvode použitých zbraní, zistili, že zbrane
boli zakúpené na Slovensku. Išlo o typ tzv. expanzívnych zbraní. Ide o zbrane,
ktoré sa dajú nabiť iba slepými nábojmi. Ich predaj a vlastnenie bolo na
Slovensku jednoduché a legálne, keďže
vtedy platná legislatíva (zákon č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive, 
§ 14 a § 7) nevyžadovala pre takýto
typ zbraní zbrojný preukaz. Problémom je, že tieto zbrane sa dajú opäť sfunkčniť,
pokiaľ je ich majiteľ schopný zariadiť ich prerobenie. Pre potenciálnych
teroristov bolo teda jednoduchšie si bez povolenia či registrácie na svoje
meno na Slovensku, zakúpiť znefunkčnenú zbraň a následne ju opraviť
prípadne s nimi obchodovať. Koncom roka 2015 prišiel americký denník Wall Street Journal s reportážou, v ktorej vypátral vypátral nielen konkrétny slovenský obchod, kde sa mali tieto zbrane kúpiť ale aj to, že expanzné zbrane zo Slovenska mali byť použité aj pri ďalších teroristických útokoch.
V júni tohto roka predniesol projekt Crime-Terror Nexus, ktorý sa venuje
prepojeniam medzi organizovaným zločinom a terorizmom, výsledky svojho
výskumu na pôde GLOBSECu. Vo výskume uvádza, že slovenské zbrane sa nachádzajú vo viacerých krajinách
EÚ, resp. v priestore Schengenu, teda priestoru kde je voľný pohyb tovaru a osôb. Rovnako tvrdí,
že tieto staré a znefunkčnené zbrane boli vyrobené ešte za čias Československa. Slovenská informačná služba sa vo svojej výročnej správe za rok 2015
venuje konkrétnejšie aj prípadu použitia slovenských zbraní pri
teroristickom útoku v Charlie Hebdo. Tvrdí, že pomohla v rámci
vyšetrovania útoku identifikovať pôvod týchto zbraní. Upozorňuje však na
vyššie naznačený problém v legislatíve, ktorý umožňoval kúpu týchto
zbraní bez evidencie. Zákon navyše prikazoval taký spôsob znehodnotenia zbrane, ktorý umožňoval jej reaktiváciu. SIS teda disponovala a disponuje informáciami o
problematike expanzných zbraní, avšak nie je možné zistiť o aké
informácie ide a či SIS mala vedomosť o ich možnom zneužití na
teroristické činy. Ďalej tvrdí, že sa aktívne podieľala aj pri zatknutí a zadržaní ďalších osôb a zbraní v zahraničí v súvislosti s terorizmom.
V roku 2016 britská polícia zatkla členov gangu, ktorí v rokoch 2014 až
2015 postupne previezli zo Slovenska do Británie približne 30  expanzných zbraní, podobných aké boli použité pri útoku na Charlie
Hebdo. Na otázku Denníka N, či SIS spolupracovala s britskou políciou na
vyšetrovaní odpovedal hovorca SIS podobne ako vo výročnej správe: "Naša spravodajská služba sa problematike expanzných zbraní intenzívne
venuje dlhšiu dobu, a preto vylučujeme, že by pohyb zbraní, o ktorom
píšete, unikol našej pozornosti“.

Keďže
však SIS napriek podozreniam a monitorovaniu pohybu nebola schopná
odhaliť účel ich kúpy, vo výroku spomenutý prípad kupovania zbraní na
teroristické útoky vo Francúzsku, výrok hodnotíme ako pravdivý.