Bugár a Krajniak

Iné, Branislav Dobšinský

V relácii Sobotné dialógy sa 3. júna 2017 stretli Milan Krajniak a Béla Bugár, pricom hlavnou témou ich diskusie bolo potvrdenie zrušenia takzvaných Meciarových amnestií Ústavným súdom SR a tiež stále živá téma extrémizmu na Slovensku. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pýtam sa, za rok vašej vlády, ktorá vznikla aj kvôli tomu, že chcete bojovať s extrémizmom, preferencie kotlebovcov stúpli alebo klesli? Stúpli.

Pravicovo-ľavicová koalícia  vraj vznikla i z toho dôvodu, aby zabránila možnému nárastu extrémistických sil, keďže v prípade nezostavenia vlády by došlo k predčasným voľbám. Čo sa týka preferencii ĽS NS tie majú napriek miernemu kolísaniu stúpajúcu tendenciu. V apríli 2017 mala táto strana preferencie okolo 10% čo je nárast oproti volebnému výsledku strany v parlamentných voľbách 2016, kde získala 8,04%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Medzi niektorými voličmi vyvolalo aktuálne zloženie vlády vlnu rozhorčenia. Strany, ktoré chceli ponúknuť Slovensku čosi iné ako doterajšie vlády SMERu, sa napokon rozhodli s ním "spolčiť". Béla Bugár v médiách na svoju "obhajobu" uvádzal
„To znamená, že aj vtedy, keď by šiel do širokej, tzv. pravicovej koalície, aj vtedy, keď šiel do pravo-ľavicovej vlády, myslel na občanov. V momente, keď sa SNS rozhodla, že do širokej koalície nepôjde, bolo jasné, že treba rokovať so Smerom. Takto sa rozhodla aj Sieť. Aj preto, lebo sa do parlamentu dostala extrémistická strana, aj preto, lebo hrozili predčasné voľby, aj preto, lebo ako som hovoril, byť vo vláde je legitímnym cieľom každej politickej strany."

Cieľom teda bolo aj zabráneniu rozmachu extrémizmu priamo v parlamente a týmto spôsobom bojovať proti extrémizmu – ako sa vyjadrilo vo výroku Milan Krajniak. 

Pred parlamentnými voľbami 2016  podľa prieskumov agentúr nemala ĽSNS prekročiť 5% klauzulu a dostať sa do parlamentu. Vo voľbách však dosiahla prekvapivého výsledku 8,04%. 

Vývoj preferencií ĽSNS v období od septembra 2016 do januára 2017 (zdroj : Teraz.sk) :
Ako môžme vidieť na vývoji preferencií od januára do apríla 2017, preferencie miestami kolísajú a líšia sa v závislosti od agentúry. Celkový trend je však stúpajúci. Najnižšie preferencie v apríli 2017 odhadovala agentúra Focus (10,1%), čo je oproti volebnému výsledku ĽSNS z marca 2016 (8,04%) stále nárast. 

Podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky sa ĽSNS darí získavať najviac voličov v mladšej vekovej kategórií a to od 18 do 39 rokov. V tejto kategórií má ĽSNS 24% podporu, podobne je na tom strana Sloboda a Solidarita, naopak u mladých voličov strácajú ostatné parlamentné strany. (.pdf, str. 3) Táto skupina podporovateľov sa sústredí najmä na tému migrácie a alternatívnych politických hnutí. 

Kotleba na čom vyrastal? Na tom, že kritizoval, že štát nerieši Rómov, oni hovoria cigáni, nerieši Rómov, rómsku problematiku a my to vyriešime.

Môžeme povedať, že Marián Kotleba sa v minulosti výrazne angažoval v protirómskom duchu. Čelil aj obžalobe pre označenie Rómov za parazitov, pričom poukazovanie na sociálne dávky Rómov bola jedna z jeho predvolebných taktík. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.  
V predvolebnej kampani v roku 2009 sa objavili na Kotlebovom letáku slová, že s dôverou voličov dokáže: „odstrániť nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov“. Tieto slová sa stretli s veľkou vlnou nevôle a Kotleba bol obžalovaný z hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Najvyšší súd však jeho obžalobu zamietol a súhlasil tak s verdiktom krajských sudcov. Podľa rozhodnutia súdu: „nešlo o Rómov ako etnikum v celku, ale len o tých, ktorí sa priživujú na výhodách, ktoré im poskytuje spoločnosť, a napokon nejde len o parazitujúcich z tohto etnika, ale aj o parazitujúcich z väčšinového obyvateľstva, čo je zdôraznené spojkou nielen“. Súd tiež potvrdil, že slovo „cigáň, cigán, cigánsky“  je bežne používané aj samotnými Rómami. 

Kotleba sa zúčastnil aj niekoľkých protirómskych pochodov. V roku 2009, počas pochodu v Šarišských Michaľanoch, musela zasiahnuť polícia. Rómov naďalej označoval za parazitov. Medzi jeho ďalšie kontroverzné riešenia patrí kúpa pozemku v blízkosti rómskej osady v Krásnej Hôrke. Na pozemku pod hradom stojí sedem načierno postavených domov s rómskymi rodinami. Kotleba sa neustále vyhrážal, že ich nechá zrovnať so zemou buldozérmi. O pomoc žiadal aj policajný zbor. Na margo prítomnosti extrémistov v rómskej osade reagoval aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD:Akékoľvek porušenie zákona budeme riešiť v zmysle postupu určeného pre tých, ktorí zákon porušujú," povedal. Dodal však, že štát v minulosti v určitých prípadoch, kde sa vyostrovalo spolunažívanie, zlyhal. 
V roku 2011 sa asi 200 prívržencov ĽS NS zhromaždilo v Žiline s cieľom zozbierať podpisy na pomoc železničiarom v "boji" s Rómami: "Na Mariánskom námestí sa k ľuďom cez megafón prihováral Marián Kotleba (na snímke uprostred). Účastníci chceli pochodovať k rómskym bytovkám na Bratislavskej ceste, no polícia im v tom zabránila."

Predvolebný program ĽS NS vo svojom druhom bode (z desiatich) uvádza, že ĽS NS vyrieši problém s Rómami, zamýšľal by aj založiť domobranu a doslova nahradiť políciu, tam, kde zlyhala. "Slušní ľudia na Slovensku sú dennodenne okrádaní, znásilňovaní a vraždení cigánskymi extrémistami," píše sa ďalej v programe

Inštitút pre verejné otázky (IVO) vo svojom predvolebnom prieskume v roku 2016 poukázal na to, že: „Dve tretiny mladých respondentov sa stotožňujú s populistickými myšlienkami znížiť počet poslancov v NR SR zo 150 na 100 (70 percent opýtaných) či znížiť sociálne dávky Rómom (66 percent)," uviedol analytik IVO Velšic.
Pre Hospodárske noviny sa vyjadril politológ Koziak, ktorý okrem iného uvádza na margo kotlebových voličov nasledovné: 

"Na východe Slovenska je skutočný problém s bezpečnosťou a aj so sociálne neprispôsobivou časťou obyvateľstva. Na niektorých miestach ľudia nemajú pocit bezpečia, a preto siahajú po radikálnejších riešeniach a chcú nahradiť štát, ktorý zlyhal," 

…predtým napríklad skúmali povedzme sudcovia aj to, že hajlovanie je správne vtedy, keď máte vztýčenú ruku pod 75 stupňami…

Nájdené rozsudky v súvislosti s trestnými činmi podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu ľudských práv neobsahujú konštatovania súdov o stupňoch zdvihnutia pravej ruky, podľa ktorých by súdy posudzovali daný čin. Keďže nevieme overiť, či sudcovia pri svojom rozhodovaní skúmali aj takéto skutočnosti, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Fašistický pozdrav, zdvihnutá pravica adoptovaný v 20. storočí prívržencami tejto ideológie, prevzatý od Rimanov je trestný vo viacerých európskych krajinách. V slovenskom trestnom práve možno hajlovanie podradiť pod skutkovú podstatu trestného činu podpory a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd – v znení pred ostatnou novelou ministerky Žitňanskej. § 422 zákona č. 300/2005 Z. z. stanovovalo: 
"(1) Kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých."
Čo sa však týka posudzovania hajlovania orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi verejne známym je prípad Mariana Kotlebu, ktorý bol pre hajlovanie v roku 2009 trestne stíhaný. Prokuratúra však trestné stíhanie zastavila, pričom argumentovala aj tým, že "Kotleba pri pozdrave nezdvihol pravú ruku do výšky pleca a nespojil dva prsty na úroveň oka."


…už je vytvorená skupina policajtov, ktorá vyslovene má na starosti, to znamená, že už sú aj vyškolení, vedia dobre, že ten znak, čo má ten dotyčný, poprípade znamená to alebo znamená niečo iné a mohol by som takto pokračovať…

Skupinou policajtov, o ktorých sa vyjadril Béla Bugár sa myslí Národná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu. Skutočne sa jedná o skupinu špeciálne vycvičenú a vyškolenú na boj proti terorizmu i extrémizmu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Národná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu vznikla 1. februára 2017 ako súčasť Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Túto špecializovanú skupinu policajtov predstavili verejnosti na tlačovej konferencii premiér Robert Fico, minister vnútra Robert Kaliňák a  policajný prezident Tibor Gašpar. "Fašizmus má svojich pohrobkov aj dnes, vidíme ľudí, čo sa pohybujú vo vlakoch v zelených tričkách, hovoriacich o poriadku, pritom šíria iba ideológiu", vyjadril sa na konferencii premiér Fico. "Pretože tu máme problém s aplikačnou praxou, treba nastaviť nové pravidlá, ako vykladať nové prejavy, ktoré už možno nazvať extrémistickými" odôvodnil vznik "protiextrémistickej jednotky" Tibor Gašpar. Robert Kaliňák jednotku označil za elitnú jednotku Policajného prezídia.  

Ako sa ďalej vyjadril premiér hlavným dôvodom vzniku tejto jednotky je reakcia na novú vlnu extrémizmu, novú vlnu fašizmu, ktorá sa začína pohybovať nielen v Európe, ale i na Slovensku.

Národná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu predstavuje tím 125 expertov a elitných policajtov, ktorí sformovali piatu jednotku v rámci NAKA. Základ tvoria policajti z odboru boja proti terorizmu a odboru boja proti extrémizmu a diváckemu násiliu. Títo policajti majú dostatočné skúsenosti, vzdelanie a taktiež špecifické vedomosti týkajúce sa oblasti boja proti extrémizmu a terorizmu, zároveň sú školení na to, aby takéto prejavy vedeli odhaľovať na internete.

Táto jednotka má väčší priestor a právomoci a nie je len jedným z útvarov polície, ale mala by priamo podliehať ministrovi vnútra. Takto by bol úrad efektívnejší ak by bol samostatný a hierarchicky vyššie postavený. Úrad má celoštátnu pôsobnosť a musí mať dosah na regionálne zložky, čiže zložky kriminálnej polície v okrese i kraji  Medzi právomoci tohto úradu patrí aj boj proti klamlivej propagande a dezinformáciám. 

V januári 2017 vstúpila do účinnosti novela trestného zákona, na základe ktorej sa trestným činom extrémizmu venujú Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. Táto novela umožňuje uložiť prísnejšie tresty za výroky hanobiace rasu, propagujúce fašizmus a podnecujúce nenávisť.

Vyčkajme na rozhodnutie Ústavného súdu, pretože práve kvôli tomuto (hanobenie pre politické presvedčenie, pozn.) viac ako 30 poslancov opozície dalo podnet na Ústavný súd, pretože to považujeme za neprípustné.

30 poslancov NRSR podalo na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade tzv. "protiextrémistickej novely" s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná. Medzi výhradami skupiny poslancov bola medzi inými aj problematika hanobenia osôb pre ich politické presvedčenie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Poslanec Krajniak má zrejme na mysli tzv. "protiextrémistickú novelu" navrhnutú Ministerstvom spravodlivosti SR.  "Od 1. januára 2017 nadobudli účinnosť viaceré legislatívne zmeny, ktoré presadilo ministerstvo spravodlivosti. Medzi nimi novela trestných kódexov, ktorej cieľom je efektívnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu,"  uvádza sa na stránke MS SR.

  • "Úprava mení definíciu extrémistického materiálu. Na to, aby mohol byť materiál definovaný ako extrémistický už nebude nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní dokázali jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom.
  • Trestná bude po novom nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia.
  • Na to, aby bolo možné trestný čin klasifikovať ako rasovo motivovaný už nebude nevyhnutná len skutočná, ale aj domnelá príslušnosť jednotlivca alebo osôb k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, a pod.
  • Pôsobnosť prejednávať tieto trestné činy a rozhodovať o nich prechádza z 54 okresných súdov výlučne na Špecializovaný trestný súd. Tým je zároveň daná aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry."
Proti tejto novele trestného zákona bolo dané podanie na Ústavný súd SR 30 poslancami NRSR na začatie konania o súlade právnych predpisov:
"Poslanci za rozporné s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd považujú ustanovenia:


  • § 421 ods. 1 Trestného zákona (Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd) v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“
  • § 422 ods. 1 Trestného zákona v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“
  • § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (Hanobenie národa, rasy a presvedčenia) v časti „politické presvedčenie“ a
  • § 424 ods. 1 Trestného zákona (Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) v časti „politické presvedčenie“.
 "Navrhovatelia vo svojom návrhu konštatujú, že doplnenie objektívnych stránok skutkových podstát aj o ochranu nijako nedefinovaných „iných skupín osôb" nenapĺňa požiadavku určitosti zákona, ktorá je prvou podmienkou právnej úpravy obmedzujúcej slobodu prejavu. Principiálny výklad tohto textu evokuje, že môže ísť o akúkoľvek inú skupinu osôb, ktorá je definovaná na základe jedného spoločného kritéria. Mohlo by ísť teda o skupinu fajčiarov, veteránov, recidivistov, prokurátorov, smetiarov, či pedofilov." 

Ďalej za nesúladné s ústavou považujú doplnenie skutkovej podstaty trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia: "Kriminalizácia verbálnych deliktov spočívajúcich v hanobiacich či nenávistných prejavoch voči skupinám a jednotlivcom definovaným na základe politického presvedčenia nie je podľa navrhovateľov kompatibilná s kritériami, ktoré stanovuje test proporcionality, a to predovšetkým na úrovni nevyhnutnosti obmedzenia v demokratickej spoločnosti. V zmysle konštantnej judikatúry ESĽP, ak sa „sloboda prejavu uplatňuje ako politický prejav, obmedzenia sú ospravedlniteľné iba dokiaľ existuje jasná, naliehavá a presná spoločenská potreba". 

Podľa skupiny poslancov je nová právna úprava náchylná na zneužitie, pretože tvrdenie "zdegenerovaný SaS- kár" by sa v tomto prípade mohlo stať dôvodom na začatie konania orgánov činných v trestnom konaní. Zjednodušene možno tvrdiť, že poslanci majú na mysli ochranu aj takého prejavu a kritiky,ktorý je formulovaný "neelegantným štýlom".