Bugár a iní v TA3

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Hostami relácie V politike boli podpredseda NR SR a predseda strany Most-Híd Béla Bugár, štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromcek (Smer-SD) a poslanec NR SR Miroslav Ivan (SaS). Hlavnými témami boli koalicný balík zmien a možné špekulácie pri výstavbe D4/R7.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

máme tu zákon 282/2015 o vyvlastňovaní a tam sú formulácie, ako sa rieši takýto prípad, kedy vyvlastňovaní nesúhlasí s tou sumou, ktorú má dostať.

Zákon 282/2015 s účinnosťou od júla 2016 je o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim. V zákone je formulované, za aké náhrady môže vyvlastňovaný predať svoj pozemok alebo stavbu, no v prípade, že cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnúť dohodou alebo iným spôsobom, môže nastať vyvlastnenie. Výrok Miroslava Ivana hodnotíme ako pravdu.

Spomínaný zákon č.282/2015 hovorí, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len za týchto okolností: 
a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel stanovený zákonom,
c) za primeranú náhradu,
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 

Zákon taktiež hovorí, že vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada. Prednosť má poskytnutie náhradného pozemku či stavby, alebo sa poskytne náhrada v peniazoch. 

V §4, odsek 3, zákon hovorí: "Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom."

Štvrtý odsek hovorí, že v prípade, že vyvlastniteľ alebo iný účastník konania pojednávania má pochybnosti, je potrebné, aby ich priložil k znaleckému posudku. Následne Vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. 

V minulosti bol známy prípad vyvlastnenia pozemkov v okolí Žiliny, v prospech automobilky Kia. Článok denníka Sme z augusta 2004 vysvetľuje, že vlastníci s malou výmerou pozemkov, do 10m2, "buď nemajú svoje pozemky vysporiadané, alebo sa im kvôli malej výmere neoplatí dobrovoľne podstúpiť všetky právne procedúry na odpredaj svojho pozemku. Náklady súvisiace s predajom extrémne malého pozemku totiž prevyšujú zisk z jeho predaja. Vinc pripustil, že práve pre týchto vlastníkov je vyvlastnenie najjednoduchší spôsob ako pozemok predať."

Celý vývoj výšky náhrady za tieto pozemky je opísaný tu. Pôvodná výška náhrady bola stanovená na 95 Sk/m2. Obyvatelia Tepličky nad Váhom prostredníctvom petície vyjadrili nesúhlas s takouto náhradou, a zároveň predseda petičného výboru navrhol sumu 350 Sk/m2. Po nevypočutí a začatí výkopových prác sa vlastníci pozemkov obrátili na Generálnu prokuratúru. Následne sa 20. októbra ústnym prerokovaním začal proces vyvlastňovania. Medzičasom sa začala výstavba montážnej haly. Majitelia pozemkov začali predávať pôdu za 350 Sk/m2. Vláda SR schválila, aby pozemky pre kórejskú automobilku vykúpil štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu za cenu 350 Sk/m2. Vlastníci pozemkov z obce Nededza, ktorí predali svoje parcely po 142 Sk/m2 žiadajú vládu SR o doplatenie sumy do 350 Sk/m2. Majitelia, ktorým štát doplatil za pôdu pod automobilku Kia rozdiel medzi znaleckou cenou a sumou 350 Sk m2, začali predávať pôdu pod infraštruktúru automobilky. Predaj týchto parciel sa taktiež nezaobišiel bez problémov. 

…v dôvodovej správe (zákona upravujúceho stavbu diaľníc na pozemkoch, pozn.) bolo napísané, že sa jedná o zefektívnenie a skrátené legislatívne konanie sa robí vtedy, keď hrozia veľmi veľké hospodárske škody. Tie neboli ani len uvedené v tej dôvodovej správe.

Na základe informácií Národnej rady Slovenskej republiky sa skrátené legislatívne konanie robí "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody alebo ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona. " V prípade zákona o mimoriadnych opatreniach v príprave diaľníc takéto vážne škody nehrozia, alebo aspoň neboli pomenované v dôvodovej správe. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Jedná sa o dôvodovú správu (.rtf) k návrhu zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorázových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidla a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. V dôvodovej správe sa píše, že "cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívnenie procesu povoľovania a výstavby vybraných diaľnic a ciest pre motorové vozidlá so súčasným zachovaním adekvátnej možnosti obhájiť svoje záujmy všetkým dotknutým vlastníkom pozemkov, na ktorých majú byť diaľnice postavené alebo stavieb, ktoré majú byť v súvislosti s výstavbou diaľnic asanované. Toto zefektívnenie sa prejaví celkovým skrátením povoľovacieho procesu a poklesom nákladovosti celého prípravného procesu výstavby diaľnic, ako aj samotného začiatku výstavby diaľnic."

O hospodárskych škodách sa v správe nepíše. 

Návrh zákona bol Národnej rade SR doručený 10. mája 2017. Navrhovateľom je vláda SR, konkrétne Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Návrh zákona bol prerokovaný na 17. schôdzi NR SR uznesením z dňa 16. mája 2017. Podľa informácií Denníka N stačí k začatiu výstavby diaľnic už len podpis novely zákona prezident SR Andrejom Kiskom a zverejnenie novely v Zbierke zákonov. Ministerstvo dopravy potrebuje zmeniť zákon najmä kvôli bratislavskému obchvatu, zmena sa však bude týkať aj ostatných diaľnic a rýchlostných ciest.

"Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) poslancom vysvetľoval, že stavbu kľúčových častí bratislavského obchvatu blokujú poslední neústupní majitelia pôdy, ktorú pod diaľnicu štát potrebuje. Keďže štát už predtým podpísal zmluvu za takmer 2 miliardy eur na stavbu obchvatu, teraz mu hrozia pokuty od koncesionára za neskorú odovzdávku stavebných parciel" informoval Denník N. "Priekupníci s pôdou štát blokujú preto, že chcú na pozemkoch zarobiť čo najviac a predať štátu čo najväčšie plochy" vyplýva z Érsekových slov. Érsek ďalej hovorí:. „Ich cieľom je vytvoriť časový tlak, a získať tak pre seba neúmerné výhody,“ 
 

11-tisíc zmlúv máme uzavretých. Nám ostáva posledných 10 subjektov, s ktorými to uzavrieť (pri stavbe obchvatu D4/R7 pozn.)

Minister dopravy za MOST-HÍD Árpád Érsek sa nedávno vyjadril k tejto situácií a o právnom probléme s obchvatom Bratislavy, ktorý brzdí proces vykupovania pozemkov. Podľa jeho slov ho konkrétne brzdí "ani nie desať" majiteľov, ktorí si pýtajú 55 miliónov eur za svoje pozemky, čo je podľa ministra dopravy, neprijateľná suma. Portál Pravda uviedol taktiež podobné informácie, ktoré sa však opierajú o vyjadrenie Árpáda Érseka. Dostupné informácie pochádzajú len zo zdrojov, ktoré čerpajú informácie len od Árpáda Érseka. Nakoľko zmluvy alebo ďalšie dokumenty nie sú verejne dostupné, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Výstavba obchvatu Bratislavy je v súčasnosti problematická, pretože Národná Diaľničná Spoločnosť odmieta zaplatiť požadované sumy, ktoré žiadajú niektorý vlastníci pozemkov, ktoré sú potrebné k realizácii obchvatu. Ako odpoveď na túto patovú situáciu vznikla novela zákona č.162/1995 Z. z. o vyvlastnení, ktorá bola schválená 11. mája 2017. Zákon získava platnosť od 15. mája 2017, podľa ktorého súd má zistiť skutočnú hodnotu pozemkov, za ktorú ich štát ďalej odkúpi. Novela dovolí vstúpiť na doposiaľ neodkúpené pozemky, čím urýchli práce pri stavbe obchvatu D4/R7.
Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 merajú dokopy viac ako 59 kilometrov. Po ich dokončení budú slúžiť ako vonkajší obchvat hlavného mesta a pomôžu zlepšiť dopravu aj z regiónu na juh od Bratislavy. Zmluvy o výkupe pozemkov potrebných k výstavbe ciest sú verejne dostupné, avšak ich počet je niekoľko tisíc a Národná diaľničná spoločnosť nedisponuje na webe žiadnymi komplexnými číslami o celkovej sume investovanej na nákup týchto pozemkov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Na stránke obchvatbratislavy.sk sú uvedené všetky potrebné dokumenty ku Koncesnej zmluve v ich finálnom znení, pred aj po revízii. Jedná sa o vládny materiál z 11.mája 2016; zmluvu uzatvorenú medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (Verejný obstarávateľ) a Zero Bypass Limited (Koncesionár). 

V zmluve sa ďalej uvádza: "Verejný obstarávateľ odovzdá Koncesionárovi všetky Potrebné pozemky najneskôr 30. septembra 2016, s výnimkou Pozemkov pre niektoré kompenzačné opatrenia, ktoré budú odovzdané do 31. decembra 2016, a Pozemkov pre Vybrané inžinierske siete, ktoré budú odovzdané do 31. mája 2017." (.zipstr.17)

20. mája 2016 denník Pravda informoval, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) do vtedajšieho dňa vykúpila 87% plánovaných pozemkov pre potreby výstavby južného obchvatu Bratislavy na diaľnici D4 a rýchlostnej cesty R7. Zastupujúci riaditeľ NDS Róbert Auxt vtedy uviedol, že "Na R7 je to prakticky sto percent, takže tá sa môže stavať vlastne už teraz."

Ministerstvo dopravy dňa 8. septembra 2016 uverejnilo: "V prípade, ak Bratislava v spolupráci s mestskými časťami nestihnú predať pozemky určené na výstavbu bratislavského obchvatu, štát tieto pozemky vyvlastní."

Denník Pravda sa 8. júla 2016 venoval transparentnosti zmlúv o výkupe pozemkov, ktoré sa NDS zaviazala zverejniť. "Kópie všetkých zmlúv o kúpe na pozemky pod diaľnicou D4 a rýchlostnou cestou R7 zverejní NDS na webe, prístupné teda budú všetkým občanom."  Sám Auxt sa vyjadril Transparentnosť pre nás nie sú len slová. Pôjdeme nad rámec zákona a hoci tieto zmluvy zverejňovať nemusíme, urobíme to. Keďže musíme dodržiavať zákon o ochrane osobných údajov, oslovil som Úrad na ochranu osobných údajov, aby sme si boli istí, v akom rozsahu môžeme zmluvy sprístupniť.“

Na obálke je napísané povedzme, že sviňa zdochni alebo ešte aj nejaké iné písmená z abecedy a to znamená, že tam sú vulgarizmy a existujú, jednak existuje zákon o pošte, kde v paragrafe 32 odstavci už neviem 3-5 to je jedno, je jednoznačne napísané, také listy sa nedoručujú.

Predseda strany Most- Híd uviedol citovanú pasáž zo zákona správne, no ak sa podľa zákona o poštových službách zásielky s viditeľnými vulgarizmami nedoručujú, tak takéto listy nemohli byť do NRSR ani doručené. Preto v kontexte kauzy, ktorú sa Bugár snažil vysvetliť výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 

V zmysle zákona č.324/2011 Z.Z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je podľa paragrafu 32, odseku 3 písmena c po druhé uvedené: "Z vybrania a distribúcie (zrejme zásielky) sú vylúčené tie, ktorých úprava alebo viditeľný obsah sú urážlivé alebo hanlivé."

Kauza, ktorej sa uvedený výrok týka vznikla 25. apríla 2017, po tom, ako poslanec Igor Matovič upozornil, že poslancom NRSR otvára poštu z bezpečnostných dôvodov kancelária NRSR. Príkaz na takéto otváranie pošty dal vedúci kancelárie NRSR Daniel Guspan. Podľa tohto nariadenia zamestnanci podateľne boli povinní „otvoriť obyčajné listové zásielky adresované na poslanca NR SR, pri ktorých nie je uvedený odosielateľ alebo je odosielateľom fyzická osoba“. Následne takéto obálky dostávali poslanci otvorené s pečiatkou „Otvorené z bezpečnostných dôvodov“. Ďalej z rozhodnutia vyplývalo, že „zásielky, ktoré obsahujú vulgarizmy alebo majú dehonestujúci charakter, zamestnanec podateľne nezaeviduje ani nepostúpi adresátovi, ale ich na tri mesiace odloží a po tejto lehote skartuje“. Na poslaneckom grémiu (4. mája. 2017) sa zástupcovia parlamentných politických strán dohodli na nových pravidlách doručovania zásielok. Poslanci si môžu na náklady poslaneckého klubu zriadiť P. O. BOX, aby zásielky nechodili na adresu parlamentu. Ak tak neurobia, môžu byť prítomní pri otváraní zásielok v parlamente, alebo dajú súhlas, aby kancelária s listami nakladala, ako uzná za vhodné. Opozícia pre kauzu chcela odvolávať Danka, schôdzu však poslanci ani neotvorili. V pléne bolo prítomných 131 poslancov, no program schôdze nepodporila nadpolovičná väčšina prítomných zákonodarcov. Opozícia žiada aj odvolanie vedúceho kancelárie NR SR Daniela Guspana, ktorý sporné rozhodnutie vydal. Ten vysvetlil, že dôvodom vydaného rozhodnutia na otváranie podozrivých obálok bolo zabezpečenie zdravia a ochrany života tak všetkých poslancov, ako aj zamestnancov Kancelárie NR SR. Zdôraznil, že kontrolovali iba listy identifikované ako bezpečnostné riziko a iba v nevyhnutnom rozsahu.

Čo sa týka pôsobnosti kancelárie NRSR, upravuje ju zákon o rokovacom poriadku 350/1996, v platnom znení, v paragrafe 143. Doslovne sa v odseku 1 uvádza: "Kancelária je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby; plní tiež úlohy spojené s činnosťou Parlamentnej rady Slovenskej republiky. Na zabezpečenie činnosti národnej rady v záležitostiach Európskej únie Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky môže zriaďovať pracoviská v zahraničí."  Ďalej v odseku 2 sa dopĺňa: "Kancelária plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych predpisov, najmä v pracovnoprávnych vzťahoch, správe a ochrane majetku štátu, používaní prostriedkov štátneho rozpočtu, ako správca rozpočtovej kapitoly." Z uvedeného teda nemožno vyvodiť rozšírené právomoci kancelárie NRSR v oblasti kontroly pošty poslancom NRSR.