Boris Kollár – Predvolebný súboj o volica

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Na TA3 túto nedelu pokracovali predvolebné súboje o volicov. Rozhodli sme sa z nich overit výstup Borisa Kollára. Väcšinu casu sa predstavitel novej strany Sme rodina pridržal faktov, chyboval však, ked tvrdil, že pocas súcasnej vlády nestúpla zamestnanost a ked zabudol na svoje predchádzajúce skúsenosti s politikou.

Sluby sa majú plnit. Aj tie politické! Chcete aby sme dbali na plnenie slubov budúcej vlády? 


Podporte náš projekt na www.hithit.com/slubysamajuplnit

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

V4 sa dohodla, že máme plán B a že to ochráni na úrovni Bulharska, Macedónska a tam to uzavrie.

15. februára 2016 sa uskutočnil summit Vyšehradskej štvorky v Prahe za prítomnosti ministrov zo Slovenska, Maďarska, Českej republiky a Poľska spolu s prezidentom Macedónska a predsedom vlády Bulharska. Hlavy štátov plne podporili všetky snahy EÚ o posilnenie vonkajších hraníc Schengenského priestoru, a zdôraznili význam ochrany na úrovni Bulharska a Macedónska, ktorí nazvali záložným plánom alebo plánom B. Nejedná sa o úplné uzavretie hraníc, ale o prísnejšiu kontrolu hraníc s cieľom obmedzenia pohybu osôb snažiacich sa o prechod z Grécka. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Plán B referuje k záložnému plánu v prípade zatvorenia nemeckých alebo rakúskych hraníc. Jedná sa o zvýšenú ochranu bodu kde sa stretáva severná hranica Grécka s Macedóniou a Bulharskom. V spoločnom vyhlásení zo stretnutia sa uvádza, že krajiny V4 považujú za nutné mať záložný plán pre manažment migračného prúdenia na západobalkánskej trase a zvýšený nápor, ktorý prísnejšia kontrola hraníc prinesie Grécku je nutné kompenzovať materiálnou a inou pomocou.

Podľa spoločného vyhlásenia krajín bude jednou z hlavných priorít krajín V4 podporenie spoločného akčného plánu EÚ a Turecka. Zároveň vyzvali Grécko, aby dodržiavalo svoje záväzky voči EÚ vyplývajúce z členstva v Schengene a upozornili na potrebu zvýšenia ochrany hraníc Macedónska a Bulharska ako aj ostatných štátov západného Balkánu.

Nakoniec už to odmietla aj celá V4 (systém prerozdeľovania utečencov na základe tzv. kvót, pozn.).

Povinný mechanizmus prerozdeľovania utečencov medzi členské štáty EÚ na politickej úrovni odmietli všetky členské krajiny Vyšehradskej skupiny. Slovensko, Maďarsko, Česko aj Poľsko už v minulosti avizovali, že proti prerozdeľovaniu spoločne vystúpia. 15. februára sa konal mimoriadny summit V4 na tému utečencov, pričom ešte v januári bolo potvrdené pretrvávajúce odmietanie všetkými štyrmi krajinami spoločným memorandom. Odmietnutie prerozdeľovania pritom nemusí znamenať nerešpektovanie prijatých rozhodnutí, keďže tieto, ak sú prijaté v riadnom legislatívnom procese, sú právne záväzné, ak Súdny dvor EÚ nerozhodne inak, a v prípade ich nerešpektovania členským štátom nastupuje sankčný mechanizmus proti príslušnému členskému štátu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Rada ministrov EÚ v utorok 22. septembra 2015 schválila povinný mechanizmus na prerozdelenie 120 000 utečencov. Za hlasovali všetky krajiny s výnimkou Slovenska, Maďarska, Českej republiky a Rumunska. Od krajín V4 na poslednú chvíľu odskočilo Poľsko. V prvom rokovaní 14. septembra došlo k zhode na relokácii 40 000 utečencov, avšak nedošlo k jednoznačnému výsledku ohľadom rozsiahlejšieho mechanizmu tohto typu. Všetky štáty V4, vrátane Poľska, vtedy vystupovali proti mechanizmu.
Poľský minister pre zahraničné veci Trzaskowski k súhlasu Varšavy s prerozdelením utečencov uviedol, že krajina hlasovala za, pretože všetky výhrady, ktoré mala, boli vyriešené. 14. novembra 2015 po teroristických útokoch v Paríži nová poľská vláda vyhlásila, že odmieta záväzok predošlej vlády o prijímaní utečencov. V januári Poľsko vyhlásilo, že plánuje vetovať ďalšie prípadné prerozdeľovanie.

Slovensko malo v tejto téme od začiatku rovnaký postoj, po celý čas prerozdeľovací mechanizmus odmietalo. Potvrdzuje to aj výrok premiéra Fica:
Pokiaľ budem predsedom vlády Slovenskej republiky, povinné kvóty na slovenskom území uplatnené nebudú.“ Fico sa taktiež vyjadril, že Slovensko prerozdeľovanie nepodporí dokonca ani vtedy, ak by zostalo v tomto boji osamotené.
Spolu so Slovenskou republikou povinné prerozdelenie utečencov od začiatku odmieta aj Česká republika a Maďarsko. Ako informovala agentúra TASR, Česko zrejme ponúkne dobrovoľné prijatie minimálne stoviek utečencov, avšak povinné prerozdelenie odmieta aj naďalej. S EÚ sa však narozdiel od Slovenska súdiť neplánuje.

Viktor Orbán na tlačovej konferencii v Bruseli podľa agentúry Reuters zopakoval svoj odmietavý postoj voči prerozdeleniu argumentujúc, že by prispelo ešte k väčšiemu prílivu utečencov do Európy. 22. februára 2016 Orbán vyhlásil, že po bruselskom summite o migrácii, ktorý sa bude konať začiatkom marca, bude Maďarsko pod veľkým nátlakom, no aj napriek tomu sa bude snažiť nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby museli prijať systém prerozdeľovania utečencov.
Na základe dostupných udalostí hodnotíme výrok Borisa Kollára ako pravdivý.

Podľa štatistík Severoatlantickej zmluvy (pdf, str. 6) Slovenská republika vyčleňuje 1,12 % celkového rozpočtu na obranu.

Od roku 2006 je cieľom členských krajín NATO dosahovať podiel výdajov na obranu z celkového rozpočtu aspoň 2 %.

Najviac na obranu vynakladajú Spojené štáty, ktoré do obrany investujú až 3,62 %. 

Miera evidovanej nezamestnanosti v januári 2016 dosiahla podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 10,39 %. Posledný dostupný údaj ŠÚ SR je za tretí kvartál roku 2015. Miera nezamestnanosti je tu uvedená na úrovni 11,3 %. Eurostat za december 2015 uvádza 10,6 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny hovorí o tom, že vytváralo pracovné miesta, nezamestnanosť klesá a zamestnaní pribúdajú. Niekoľko analytikov poukázalo na to, že tieto štatistiky sú zkreslené a v skutočnosti k výraznému zvýšeniu zamestnanosti nedošlo. Napriek tomu, údaje od Štatistického úradu aj údaje Eurostatu potvrdzujú, že počet zamestnaných a zamestnanosť narástla, preto tvrdenie Borisa Kollára nie je pravdivé.

Na webovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) sú zverejnené štatistiky nezamestnanosti, bez analýz a výstupov (štvrťročné štatistiky nezamestnanosti do 2012, mesačné do 2016). Štatistiky popisujú stav nezamestnanosti z rôznych aspektov, ako nezamestnanosť mladých, nezamestnanosť z hľadiska dosiahnutého vzdelania a pod. Retrospektívne analýzy (napr. Retrospektívna analýza zamestnania a komparácia štruktúr v národnom hospodárstve v období r. 2011-1. polrok 2014 v SR bez BSK(.pdf)) o vývoji nezamestnanosti nie sú kompletné, na stránkach je iba úvodná časť týchto materiálov, preto vzchádzame z údajov Eurostatu a Štatistického úradu.

Eurostat prináša údaje o zamestnanosti pre jednotlivé kvartály. Nasledujúci graf mapuje obdobie od prvého štvrťroka 2012 (koniec predchádzajúcej vlády) po tretí štvrťrok 2015 (posledný údaj dostupný pre Ficovu vládu). Rozdiel medzi týmito kvartálmi je 110 100 (teda približne toľko zamestnaných pribudlo podľa oficiálnych štatistík v danom období).

Vývoj miery zamestnanosti na Slovensku podľa dát Eurostatu ukazuje nasledujúci graf:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny veľmi hrdo propagovalo
svoje výsledky: znižovanie počtu nezamestnaných a tvorbu nových
pracovných miest. Tieto výsledky boli v poslednej dobe niekoľkokrát
spochybnené opozičnými politikmi, ale aj sociológmi a analytikmi. Kritici reagovali hlavne na to, že ministerstvo zmenilo metodiku,
resp. definíciu zamestnanosti (začínalo evidovať ľudí na aktivačných
prácach ako zamestnaných) a tým dosiahlo lepšie výsledky v štatistikách.
 
"Štatistiku
zamestnanosti vylepšilo totiž to, že do nej pribudli ľudia na
aktivačných prácach. Výsledky v nezamestnanosti sa teda dosiahli aj
zmenou metodiky a samotnej definície toho, kto je zamestnaný.
" (zdroj: Trend)

Minister Ján Richter hovorí o približne 130 000 vytvorených pracovných
miest v tomto volebnom období. Nezávislí odborníci s tým nesúhlasia.
Sociálna poisťovňa na žiadosť novinárov z Trend poskytla údaje o tom,
ako sa menila jej evidencia zamestnaných od 2012:
 
"V januári 2012 Sociálna
poisťovňa evidovala 1 694 638 riadnych zamestnancov, 43 682 zamestnancov
s nepravidelným príjmom a 537 088 dohodárov.

V januári 2016 má
vo svojej evidencii 1 814 137 riadnych zamestnancov , 55 788
zamestnancov s nepravidelným príjmom a 2 324 dlhodobo nezamestnaných s
odvodovou úľavou a 378 629 dohodárov.
" (zdroj: Trend)

Napriek tomu, že odborníci nesúhlasia s prezentovanou úspešnou politikou ministerstva, dohľadateľné údaje skutočne hovoria o náraste počtu zamestnaných, preto dané tvrdenie Borisa Kollára nie je pravdivé.