Boris Kollár, Martin Poliacik a Ján Podmanický v TA3

V politike, Norbert Dolinský

V nedelu 5. februára 2017 v relácií “V politike” sa debatovalo o práve schválenej novele zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spolocností. Okolo na prvý pohlad nie príliš zaujímavej téme vznikla búrlivá debata medzi štyrmi poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Rozhodli sme sa pozriet na faktické výroky troch debatujúcich, overili sme tak tvrdenia Martina Poliacika (SaS), Jána Podmanického (Smer-SD) a Borisa Kollára (Sme rodina). Ak chcete vediet okrem iného napríklad to, o com je jediný pravdivý výrok Borisa Kollára, precítajte si našu analýzu.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Nerobme zo Slovenska nejakú super extrémistickú krajinu. Veď vo všetkých veľkých štátoch sú nejaké radikálne skupiny. V Nemecku je to 15 %, v Španielsku skoro 30 %, vo Francúzsku skoro 30 %.

Ján Podmanický v tomto výroku porovnával postavenie extrémizmu doma a v západnej Európe, pričom podporou radikálnych hnutí v spomenutých štátoch chcel dokázať, že situácia na Slovensku nie je až taká zlá. Vzhľadom na rôzne okolnosti v týchto krajinách a na Slovensku, ale taktiež rôznym stupňom radikalizmu (resp. extrémizmu) politických strán, ktoré má Podmanický (pravdepodobne) na mysli je takéto porovnanie zavádzajúce a zľahčuje domácu situáciu.

Podmanický nijako nešpecifikuje, ktoré radikálne skupiny má v daných štátoch na mysli, pravdepodobne však myslí strany AfD v Nemecku,Front Nationale vo Francúzsku a Podemos v Španielsku. AfD v Nemecku naozaj dosahuje podporu viac ako 15 %. V prípade francúzskej Front Nationale sa zasa ich "šéfka" Marine Le Penová v prieskumoch pred prezidentskými voľbami teší podpore viac ako 25 % resp. 30 %. Podemos získal v zatiaľ posledných parlamentných voľbách v júni 2016 21,1 %. 
Napriek tomu, že okrem Podemosu čísla Podmanickému sedia, je veľmi ťažké zaradiť tieto strany do jednej skupiny s ĽSNS, ktorá na Slovensku predstavuje extrémistickú stranu v parlamente. ĽSNS, AfD a Front Nationale spája populizmus, protimigrantská a protieurópska rétorika, avšak ĽSNS sa okrem týchto spomenutých znakov otvorene hlási k fašistickému dedičstvu a viacerí jeho predstavitelia spochybňovali holokaust a obdivujú fašistický Slovenský štát: 
"In contrast to most of Europe’s far-right groups, “it’s truly neo-Nazi, it advocates the legacy of the Nazi war state,” hovorí Chmelár. 
Aj podľa Miroslava Mareša, experta na extrémizmus z Masarykovej univerzity patrí ĽSNS spolu s maďarským Jobbikom a gréckym Zlatým úsvitom k najviac otvorene neo-nacistickým stranám v Európe.
Nutno priznať, že s fašistickým dedičstvom sa vyrovnávala počas svojej predchádzajúcej epochy aj Front Nationale, keďže bola spoluzaložená niekoľkými bývalými kolaborantmi z Vichistického Francúzska. Počas prvých rokov jej existencie mala taktiež omnoho tvrdšiu rétoriku, avšak po nástupe Marine le Penovej do postu predsedkyne ju strana výrazne zjemnila.
Strana Podemos sa nachádza na opačnej strane politického spektra ako ostatné spomenuté strany. Často je označovaná za ľavicovo-populistickú, podobne ako v niektorých prípadoch aj SMER. Podemos nezdieľa s ostatnými stranami ani protiimigrantskú a protieurópsku rétoriku, preto sa len ťažko môže s ĽSNS porovnávať. 
Nutnosťou je v tomto prípade aj oddeliť pojmy "radikálny" a "extrémny". Ján Podmanický podľa kontextu, v ktorom je použité, považuje slovo "radikálny" za synonymum slova "extrémny" čo, ale nie je politologicky presné a slová je nutné oddeľovať. Potvrdzuje to aj politológ Peter Spáč: 
"Všetko závisí od chápania pojmu "radikálny". V zásade sa zvykne odlišovať "radikálna" a "extrémna" ľavica/pravica, ale je fakt, že v anglickom jazyku (čo je dominantný jazyk vedy) sa pojem "far left / far right" často využíva aj ako zastrešujúci pojem pre obe podskupiny. Jednoducho povedané, nie je univerzálna zhoda, ako s danými pojmami narábať. Osobne si však myslím, že je v rámci krajných ľavíc/pravíc potrebné dané podskupiny vymedzovať. Strany typu ĽSNS alebo maďarský Jobbik sú extrémne a viaceré západoeurópske okrajové strany nedosahujú ich radikalizmus."
Čo sa týka preferencii strany Kotleba-ĽSNS, podľa prieskumu agentúry Focus z januára 2017, má podporu 10,2 % voličov.

… na Slovensku máme takmer najväčšie percento na výchovu dieťaťa, 17 % z rozpočtu rodiny ide na výchovu detí, v čom sme na popredných miestach v Európe…

Výrok vychádza zo štatistiky Organizácie pre hospodársku
spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2016, ktorá bola zverejnená v publikácii
Society at a Glance 2016 - OECD Social Indicators.
Z európskych krajín Slovensko predbehlo krajiny ako Luxembursko,
Fínsko alebo Česko. Pred našou krajinou sa umiestnili (z európskych krajín) len
Holandsko, Švajčiarsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Výrok preto hodnotíme
ako pravdivý.

Podľa štatistiky v krajinách OECD sa v priemere míňa
na výchovu dieťaťa resp. detí okolo 15 percent z celkového rozpočtu
rodiny. Slovenská republika s hodnotou 16,7% predstavuje nadpriemer v tomto
prieskumu. Je potrebné však dodať, že táto hodnota platí len v prípade kompletnej
rodiny. V prípade osamelého rodiča sa jedná o hodnotu 24,4%.

Podľa štatistík Ministerstva kultúry SR z roku 2014 je naozaj 3 417 933 veriacich (pozri štatistiku RKC (.pdf)), ktorí sa hlásia sa ku Rímskokatolíckej cirkvi. Z tohto pohľadu výrok je naozaj pravdivý, avšak údaj je uvedený bez zohľadnenia katolíkov, ktorí sa hlásia k byzantskému obradu.

Martin Poliačik vo svojom stanovisku k vybraným faktickým výrokom uviedol nasledovné: "Pojem katolík bol myslený ako člen Rímskokatolickej cirkvi, keďže v kontexte diskusie sa hovorilo o najväčšej cirkvi na Slovensku." V oficiálnych štatistikách ŠÚ SR sa po poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 hlásilo ku Rímskokatolíckej cirkvi 3 347 277 a ku Gréckokatolíckej 206 871 veriacich. Spolu sa tak ku katolicizmu v roku 2011 hlásilo 3 554 148 ľudí. 

… napríklad štátne sviatky na Slovensku, aj keby ste chceli zrušiť cirkevný štátny sviatok, tak nemôžete, lebo ho máte jednoducho zabetónovaný vo Vatikánskej zmluve.

Slovenská republika je od roku 2000 signatárom Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá je dostupná na stránkach Ministerstva kultúry. Zmluva okrem iného uvádza zoznam cirkevných sviatkov a následne aj mechanizmus zmeny ustanovení tejto zmluvy. Na základe textu zmluvy teda hodnotíme výrok poslanca Poliačika ako pravdivý  

Článok 9 tejto zmluvy totiž uvádza:
,,Slovenská republika bude rešpektovať ako dni pracovného pokoja nedele a tieto dni:

a) 1. január - slávnosť Bohorodičky Panny Márie, Obrezanie Pána a Bazila Veľkého,
b) 6. január - Zjavenie Pána, Bohozjavenie,
c) Veľký piatok,
d) Veľkonočný pondelok,
e) 5. júl - slávnosť svätých Cyrila a Metoda,
f) 15. september - slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska,
g) 1. november - slávnosť Všetkých svätých,
h) 24. december - Štedrý deň,
i) 25. december - slávnosť Narodenia Pána,
j) 26. december - sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka, Zbor presvätej Bohorodičky.

Zmluva zároveň v článku 25 uvádza mechanizmus jej zmeny: ,,..na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Zmeny a doplnky sa musia vykonať písomnou formou." Z toho vyplýva, že vláda nemôže jednostranne meniť a rušiť cirkevné sviatky. 
Téma bola aktuálna aj v roku 2012 a to v súvislosti s návrhom vlády Roberta Fica zrušenia cirkevných sviatkov za účelom zvýšenia ekonomickej výkonnosti Slovenska. Premiér v súvislosti s týmto krokom uznal, že takýto krok by musel viesť k zmene zmluvy s Vatikánom, a preto navrhoval sviatok presunúť na iný, nepracovný deň. K navrhovaným zmenám napokon nedošlo. 

Podľa posledných údajov o sčítaní obyvateľov, domov a bytov z roku 2011 (.xls) sa ku cirkvám hlási približne 75,5 % obyvateľov. Z celkového počtu obyvateľov 5 397 036 sa ku registrovaným cirkvám na
Slovensku hlási 4 076 897 obyvateľov, čiže 75,5 %.
Ku iným než registrovaným cirkvám sa hlási 23 340 obyvateľov (0,4 %). K
ateistom sa hlási 725 362 (13,4 %) obyvateľov a nezistených je 571 437
(10,6 %) obyvateľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.