Bolestivé témy Slovenska

V politike, René Medzihradský, odkaz na videozáznam

V poslednej diskusnej relácii v tejto sezóne sa streli predseda vlády Robert Fico a predseda Most-Híd Béla Bugár. Diskusia bola názornou ukážkou základných neduhov slovenských politikov – nevedomost údajov, opakovanie fakticky nesprávnych výrokov a úcelové využívanie štatistík. Béla Bugár sa odvoláva na list pozemkového fondu, ale následne nevie uviest správnu úroven zvýšenia minimálneho nájomného za pôdu. Predseda vlády nevie mieru nezamestnanosti mladých v Španielsku. Fico taktiež nevie porovnat dlh Slovenska s krajinami EÚ27 na základe skutocných císel. Aby mu porovnanie “sedelo” svoje císla o našom dlhu bud vylepšil, alebo niektoré nepohodlné krajiny s nízkym dlhom prestal rátat ako clenov EÚ27. Robert Fico bol v nedelu vo forme a zopakoval hned dva notoricky známe, fakticky nesprávne výroky. Fico opakovane tvrdí, že iba zopár EÚ27 bude mat pozitívny hospodársky rast. V skutocnosti až 17 krajín EU bude mat pozitívny hospodársky rast. Také množstvo krajín nemožno považovat za zopár. Predstavitelia SMER-SD opakujú, že “prezident môže vymenovat, ale nemusí”. Z rozhodnutia Ústavného súdu nevyplýva, že prezident môže, ale nemusí. Z rozhodnutia vyplýva, že prezident zvoleného generálneho prokurátora musí vymenovat, alebo oznámit NR SR, že ho nevymenuje, avšak iba za jasne urcených podmienok. Fico neváhal poukázat na údajne historicky najvyššiu mieru nezamestnanosti v Ceskej republike. Predseda vlády úcelovo použil staré údaje o nezamestnanosti na dokumentovanie svojej pravdy. Podla aktuálnych údajov, miera nezamestnanosti v Ceskej republike je od historicky najvyšších císel nezamestnanosti o 0,6 .b. nižšia.  

Posledná diskusná relácia pred letnými prázdninami rozobrala všetky bolestivé témy Slovenska. Diskusné výkony dosiahli bolestivý rozmer. Fico sa dopustil mnohých, casto už opakovaných zavádzaní a neprávd. Jeho diskusný oponent nebol schopný na tieto jasné faktické prešlapy okamžite reagovat. Ak zlyháva politický oponent mal by ho zastúpit moderátor diskusnej relácie. Ten by okrem kladenia vopred pripravených otázok mal aj správne a okamžite reagovat na jasné a notoricky známe faktické prešlapy politikov. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Vláda pána Roberta Fica to zrušila (program revitalizácie krajiny, pozn.), potom znovu to spustila, ale problém bol v tom, že spustila v pozmenenej forme, obce nemajú záujem.

Zmenené parametre príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami sú účinné od 1. mája 2013, čiže do vysielania relácie (30. júna 2013) účinné dva mesiace. Demagog.sk nezistil žiadne vyjadrenia obcí, o postoji k zmenenému zákonu a parametrom príspevku. 

Od 1. mája 2013 sa zmenil názov tohto príspevku, časové obmedzenie, systém jeho financovania, poberatelia príspevku a rovnako sa stal iba fakultatívne poskytovaným príspevkom. Novela zákona o službách zamestnanosti bola schválená 20. marca 2013 a jej prekladateľom bolo Ministerstvo práce.

Názov príspevku je v platnom znení zákona ukotvený ako Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti

"Mesačná výška príspevku je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca (tzn. 20 % prispieva samospráva), najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje."

Poberateľmi príspevku môžu byť po novom iba obce, samosprávne kraje či právnické osoby, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj a poskytuje sa iba pre vybrané skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Česká republika medziročne pokles hospodárskeho rastu mínus 2,5 %.

Stránky Českého štatistického úradu uvádzajú medziročný pokles HDP na úrovni 2,4% HDP. Ide o správu z konca júna 2013. Júnová správa Eurostatu prvého kvartálu 2013 hovorí o medziročnom zmene hospodárskeho rastu Českej ekonomiky na úrovni mínus 2,2% HDP. R. Fico sa od údaju ŠÚ ČR odchyluje o 0,1 p. b., čím si zásadným spôsobom nevylepšuje pozíciu oproti súperovi. výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Skartoval (Čentéš, pozn.) výpoveď konkrétneho poslanca ku korupcii, potom vymazal počítač, potom ešte obvinili kolegyne, že to urobili kolegyne, pritom to urobil on sám.

Podobný výrok sme už niekoľkokrát overovali (O 5 minút 12, 19. februára 2012; O 5 minút 12, 20. januára 2013; O5M12, 16. júna 2013; V politike 23. júna 2013). 

Je pravdou, že J. Čentéš najskôr tvrdil, že výpoveď mali omylom skartovať sekretárky, neskôr priznal, že výpoveď bola zmazaná na jeho príkaz.

Priebeh spomínanej udalosti bol nasledovný: 

29. júla 2011 Jozef Čentéš vypočúval poslanca Matoviča kvôli údajnej korupcií v parlamente, a to pri jednej z volieb generálneho prokurátora. Po výpovedi však došlo k jej skartovaniu, pričom nebolo jasné, kto bol za túto chybu zodpovedný. 

Hospodárske noviny uvádzajú stanovisko novozvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša: Čentéš v piatok 29. júla pre televíziu TA3 povedal, že ku skartovaniu výpovede došlo omylom pri odovzdávaní spisu. "Výsluch sa musel zopakovať... Dal som moje poznámky na skartovanie a dievčatá, keď to skartovali, tak omylom skartovali aj tú časť výsluchu," povedal Čentéš. Zároveň vylúčil, že by išlo o úmysel. Opakovaný výsluch podľa jeho slov prebehol rovnako, čo potvrdil aj Matovič.
Zo spomínaných vyjadrení podľa GP SR vyplýva, že administratívne pracovníčky, ktoré realizovali výpoveď, mali z nedbanlivosti, respektíve omylom výpoveď skartovať a vymazať z počítačovej databázy. Ako informovala Tökölyová, tie po aprobácii prvej výpovede žiadnym spôsobom so spisom nemanipulovali. 

Poukázala tiež na to, že na GP SR sa všetky výsluchy ukladajú do príslušnej databázy. "V uvedenom prípade vypočúvajúci prikázal administratívnej pracovníčke, aby tieto údaje do žiadneho súboru neuložila, aby tento text vymazala a aby nebol uložený ani na USB kľúč,"uzavrela. 

Denník SME 1. augusta uvádza: "Čentéš potvrdil, že výpoveď nechal zmazať, lebo to bol kolegov počítač. „Rozhodujúce je to, že je založená v spise.“ Zopakoval, že písomnú výpoveď dal skartovať omylom s poznámkami, ktoré nepotreboval.

Raz ste hovorili o tom, že samozrejme zákon na odblokovanie ústavného súdu určíte v skrátenom konaní, nie, a nepríjmete sami, no tak ste to prijali v skrátenom konaní vtedy, keď ústavný súd chcel rokovať a odblokovať, len pani predsedníčka ústavného súdu asi mala inú úlohu. A druhýkrát vtedy, keď ste povedali, že počkáte na rozhodnutie aj v prípade podania pána Čentéša, aby sa nestalo, že medzitým ústavný súd sa rozhodne ináč a vy ste zvolili pána Čižnára.

Béla Bugár vo svojom výroku korektne opisuje vývoj vyhlásení premiéra Fica ku kauze voľby generálneho prokurátora. Celú chronológiu výrokov, ktoré mal premiér k tejto kauze, si môžete pozrieť tu. Výrok predsedu strany Most-Híd hodnotíme ako pravdivý.
Predseda vlády R. Fico v januári 2013 sľuboval že počkajú na rozhodnutie ÚS vo veci Čentéšovej sťažnosti. 
SME, 6. júna 2013:
"Budeme čakať na rozhodnutie ústavného súdu o predbežnom opatrení.“

Premiér Fico odmietal, že by SMER prijal v parlamente zákon o riešení situácie na ústavnom súde v dôsledku zablokovania tejto inštitúcie v skrátenom legislatívnom konaní. 

SME, 29. apríla 2013:
Nevidím priestor, že by Smer sám zmenil zákon. Veď by ste prví v denníku SME mali také titulky – koniec demokracie. Premiér Robert Fico takto pred troma týždňami odpovedal na otázku, či Smer zmení zákon o rozhodovaní Ústavného súdu."

Predstavitelia vládnej strany zmenili názor. Napriek tomu, že sľubovali neskrátené legislatívne konanie, zákon o organizácií Ústavného súdu SR schválili koncom mája 2013 v skrátenom konaní.
Bugár v časti výroku "keď ústavný súd chcel rokovať a odblokovať, len pani predsedníčka ústavného súdu asi mala inú úlohu" naráža na postoj predsedníčky ÚS Macejkovej. V čase keď sa v NR SR prijímala novela o organizácií Ústavného súdu SR, Ivetta Macejková nenechala 1. mája hlasovať o ich návrhu riešenie situácie vo veci Čentéš a čakala, či parlament schváli zákon. 

SME, 1. mája 2013:

"V čase, keď vládna strana narýchlo prijímala novelu o rozhodovaní Ústavného súdu, nedovolila (Ivetta Macejková, pozn.)aby sa plénum súdu vyrovnalo s kauzou Čentéš. Viacerí sudcovia chceli, aby o námietkach zaujatosti rozhodoval posledný senát v poradí, ktorý bol síce tiež namietnutý, no jeho sudcovia neboli doteraz z rozhodovania vylúčení. Tým by sa podľa nich naplnila zásada nevyhnutnosti, na ktorú sa odvolával aj Smer. Macejková však neakceptovala návrhy sudcov a odmietla dať o nich hlasovať. Čakala až do večera, kým Smer schváli zákon."
Nestalo sa tak. Jeho slová stratili na váhe koncom apríla, keď SMER v parlamente takýto návrh zákona schválil.
Strana SMER nakoniec zvolila 18. júna 2013 za generálneho prokurátora svojho kandidáta Jaromíra Čižnára. Do dnešného dňa (2. júla 2013) ÚS nerozhodol vo veci Čentéšovej sťažnosti. 

Prezident môže vymenovať. Nemusí vymenovať.

Podobný výrok sme overovali už v minulosti (Na telo, 9. júna 2013; O5M12, 13. januára 2013)
Premiérova interpretácia je zavádzajúca, pretože z rozhodnutia Ústavného súdu SR nevyplýva, že prezident môže ale nemusí vymenovať generálneho prokurátora, ktorého riadne zvolí NR SR. Naopak, prezident zvoleného generálneho prokurátora musí vymenovať, alebo oznámiť NR SR že ho nevymenuje, avšak iba za jasne určených podmienok. 
Robert Fico sa 27. augusta 2012 vyjadril, že poslanci SMERu mohli na prvej schôdzi NRSR po parlamentných voľbách zvoliť svojho kandidáta na generálneho prokurátora. Neurobili to však preto, lebo chceli počkať na rozhodnutie Ústavného súdu.

Róbert Fico:
"Najpodstatnejším rozhodnutím Ústavného súdu je konštatovanie, či prezident má právo alebo povinnosť vymenovať kandidáta, ktorého ponúka Národná rada."

Avšak premiérova interpretácia rozhodnutia ÚS SR je zavádzajúca. ÚS SR nerozhodol, že prezident môže vymenovať generálneho prokurátora, ale uvádza, že ho musí buď vymenovať alebo, ak k tomu existujú zákonné dôvody, nevymenovať.
Ústavný súd vydal 24. októbra 2012 uznesenie č. 390/2012, v ktorom uvádza (.pdf):

"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom NRSR na vymenovanie generálneho prokurátora.....a v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NRSR, že tohto kandidáta nevymenuje."

Zároveň uznesenie ÚS uvádza dôvody nevymenovania:

"Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na nevymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta..."