Boj o palác sa zacína a plány Kotlebu v BBSK

V politike, René Medzihradský, odkaz na videozáznam

TA3 priniesla v nedelu vôbec prvú televíznu debatu kandidátov na prezidenta vo volbách v roku 2014. Stretli sa v nej Radoslav Procházka a Milan Knažko. V druhej casti relácie V politike dostal priestor aj Marian Kotleba, novozvolený predseda Banskobystrického samosprávneho kraja. Vzhladom na to, že relácia trvala takmer 90 minút, zaznelo pomerne málo faktických tvrdení, len 18. V prípade všetkých troch hostí sme ich zaznamenali zhodne po šest. Podstatné je však to, že najmä prezidentskí kandidáti zaznamenali viacero nepresností aj v tom malom pocte faktických tvrdení.

Knažko tvrdil, že vo Francúzsku je limit na podporu politickej strany stanovený na 2 800 eur na osobu za jeden rok. Je to však až 7500 eur. Hovoril tiež o clánku Ústavy SR, podla ktorého má byt prezident „nestranícky a nezávislý“, ale v Ústave sa nic také nepíše. Myslíme si tiež, že Knažko zavádza, ak tvrdí, že SMER-SD jednoznacne oznámil, že ohlási svojho kandidáta na prezidenta zaciatkom decembra, a navyše, že tento slub nenaplnil.

Procházka tvrdil, že je jediným prezidentským kandidátom, ktorý má vytvorený transparentný úcet. No okrem neho má takýto úcet zriadený aj Lubica Blašková a Pavol Hrušovský. Podla neho bolo v októbri nezamestnaných 406 tisíc ludí. Tento údaj bol však platný v septembri, Procházka teda uvádza starý údaj.

V prípade Kotlebu sme už v minulosti vyhodnotili jeho výrok o výške sociálnych dávok ako nepravdivý. Opät vyslovil podobné tvrdenie. Podla neho poberajú niektorí obcania na sociálnych dávkach mesacne viac ako je dvojnásobok minimálnej mzdy. Podla nás však poberatel dávky v hmotnej núdzi nemôže dostat takúto sumu.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

25.novembra sme dali trestné oznámenie pre podozrenie zo skartácie dokumentov, respektíve pre machinácie s dokladmi na úrade samosprávneho kraja, ktoré sme dali ako výsledok podnetu od jedného z pracovníkov úradu.

Výrok Mariana Kotlebu hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa dostupných informácií skutočne podal trestné oznámenie v spomínanej súvislosti.

Portal sme.sk 26. novembra 2013 informoval o tom, že M. Kotleba podal 25. novembra večer trestné oznámenie v súvislosti s podozrením zo skartovania zmlúv, faktúr a projektov v úrade. SME píše, že "Národná kriminálna agentúra prijala trestné oznámenie od Mariana Kotlebu. Podľa oznamovateľa by informácie mohli súvisieť s poškodzovaním finančných záujmov Európskych spoločenstiev,“ potvrdil to hovorca prezídia Policajného zboru Michal Slivka.

SME ďalej píše, že "Vedúca kancelárie predsedu Soňa Šáliová tvrdí, že sú to nezmysly. V úrade funguje centrálna registrácia v elektronickom systéme, v ktorom sa nedá s údajmi manipulovať ani ich vymazávať.
„Všetko je v systéme. Zmluvy sú platné až po zverejnení na internete. Všetky zmluvy, faktúry aj objednávky sú tam. Darmo by niekto niečo skartoval, keď je to v systéme,“ reagovala na podozrenia zo skartovania."

Demagog.SK nehodnotí samotný obsah trestného oznámenia.

… pretože si musíme povedať na rovinu, že dnes sú niektorí poberatelia sociálnych dávok ohodnotení, keď to musím tak povedať, možno aj dvojnásobne oproti ľuďom, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, čiže tento sociálny systém je dnes úplne zlý.

Výrok Mariana Kotlebu hodnotíme ako nepravdivý, keďže neexistuje podľa zákona prípad, v ktorom by človek poberajúci dávky v hmotnej núdzi dostával dvojnásobok minimálnej mzdy.

Minimálna mzda na Slovensku od 1. januára 2013 je 337,7 eur, v čistom to predstavuje sumu 290,7 eur. Jej dvojnásobok v čistom by bol teda 581,4 eur.

Základnou "sociálnou" dávkou na Slovensku je dávka v hmotnej núdzi (DvHM). Nárok na túto dávku má občan, ak jeho príjem nedosahuje životné minimum (198,09 eur mesačne pre jednu osobu, 138,19 eur  mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 90,42 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa) a zároveň ak si svojím majetkom nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.

Výška dávky mesačne podľa úpravy zákona platnej do 31. 12. 2013:
60,50 eur pre jednotlivca,
115,10 eur pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi,
168,20 eur pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi,
105,20 eur pre dvojicu,
157,60 eur pre dvojicu s 1 až 4 deťmi,
212,30 eur pre dvojicu s viac ako 4 deťmi.

Ku DvHM prináležia aj ďalšie dávky, na ktoré však nie je automatický nárok:

- príspevok na bývanie - podmienkou je vlastníctvo alebo nájom bytu alebo rodinného domu:
55,80 eur mesačne pre jednotlivca 
89,20 eur mesačne, ak je viac spoločne posudzovaných osôb.

- aktivačný príspevok, ktorý sa poskytuje zamestnanej osobe alebo osobe v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak sa osoba aktívne pripravuje na zamestnanie (t.j. vykonáva rekvalifikačné kurzy zadané MPSVaR) alebo je zamestnaná a študuje popri práci, alebo osoba vykonáva rôzne “pracovné služby” v prospech obce, teda príspevok funguje ako kvázi odmena za vykonanú prácu pre obec či VÚC - 63,07 eur
- príspevok na dieťa, ak dodržiava školskú dochádzku - 17,20 eur 
- príspevok pre tehotnú ženu (ak je plnoletá a chodí pravidelne na prehliadky) - 13,50 eur
- príspevok pre rodiča dieťaťa do jedného roka (ak chodí pravidelne na pediatrické prehliadky) - 13,50 eur
- príspevok na zdravotnú starostlivosť - 2 eur


Príklady rôznych situácii a čo najvyššej kombinácie sociálnych dávok:
1. jednotlivec bez detí, poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť
181,37 eur

2. dvojica bez detí, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť
324,54 eur

3. dvojica s dvomi deťmi, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť a príspevky na dieťa
441,34 eur

4. dvojica s piatimi deťmi, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, žena je tehotná aj má dieťa do jedného roka
540,64 eur

5. jednotlivec s piatimi deťmi, z toho jedno do jedného roka, poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť
425,97 eur

Sociálne dávky nedosahujú dvojnásobok minimálnej mzdy.

Štátne sociálne dávky, ako ich definuje ÚPSVaR, zahŕňajú napríklad prídavky na deti či príplatky k prídavkom na deti, príspevok pri narodení dieťaťa, alebo aj rodičovský príspevok, tieto sa však priznávajú bez ohľadu na status prijímateľa dávky v hmotnej núdzi či príjem - dostáva ich aj zamestnanec s minimálnou či akoukoľvek inou mzdou. Rovnicu, či sú vyššie sociálne dávky, alebo dvojnásobok minimálnej mzdy, teda neovplyvňujú.

Kraj má zo zákona kompetenciu vytvárať zložky svoje právne samostatné, ktoré môže poveriť nejakými úlohami.

Tvrdenie Mariana Kotlebu je síce dosť všeobecné, ale v takejto podobe má podľa nás oporu v zákone. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý.

Zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov:

§ 4
(1) Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä
f) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov,

Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy: 

§ 8
Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
(2) Z rozpočtu vyššieho územného celku sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je vyšší územný celok, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia vyššieho územného celku.


A druhé riešenie je to, ktoré som obhájil, alebo teda navrhol vypracoval a obhájil v rámci diplomovej práce na Ekonomickej fakulte UMB a to, že by sme formou zriaďovania obecných hliadok v spolupráci so starostami, prípadne v spolupráci s obecnými políciami jednoducho rozšírili kapacitné možnosti týchto orgánov bez nejakého razantného navyšovania ich rozpočtu.

Marian Kotleba vypracoval a obhájil diplomovú prácu na Ekonomickej fakulte UMB. V práci sa M. Kotleba venuje bezpečnosti a ochrane obyvateľov, ktorá podľa neho patrí medzi základné úlohy štátu. V abstrakte diplomovej práce uvádza, že "Cieľom práce je na základe analýzy ekonomických a legislatívnych možností identifikovať nové alternatívne spôsoby zabezpečenia služieb bezpečnosti a ochrany na miestnej úrovni a navrhnúť konkrétne riešenia založené na súkromno-verejných partnerstvách." 

Ak teda hodnotíme len skutočnosť, že sa M. Kotleba danou problematikou zaoberal vo svojej diplomovej práci, ktorú zároveň úspešne obhájil, môžme konštatovať, že výrok je pravdivý.

Demagog.SK však nehodnotí samotný obsah práce a najmä navrhovaný spôsob riešenia identifikovaného problému.

Viete, mňa trošku tak zarazilo alebo prekvapilo to odloženie môjho nástupu do úradu, je mediálne známe, že sa tak malo uskutočniť 29.novembra a vzhľadom na výsledok volieb samozrejme to bolo zrušené, a posunuté doposiaľ na neurčito.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože ustanovujúce 1. zasadnutie Zastupiteľstva BBSK bolo skutočne presunuté na náhradný termín. 

Oficiálna stránka BBSK uvádza: "Ustanovujúce 1. zasadnutie Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja, ktoré bolo naplánované na dňa 29. novembra 2013 na radnici mesta Banská Bystrica sa v danom termíne neuskutoční. Náhradný termín Vám oznámime v zákonnej lehote."

Táto informácia sa objavila aj v niektorých médiách, napr. portál sme.sk napísal: "Kotleba upozornil aj na to, že doterajší šéf župy Vladimír Maňka (Smer) posunul z tohto piatka prvé zasadnutie Banskobystrického samosprávneho kraja, na ktorom sa mali novozvolení poslanci a predseda ujať funkcií. Náhradný termín Maňka neoznámil. Posunutie zasadnutia vysvetlil tým, že štvrtine poslancov nevyhovuje piatkový termín."

Demagog.SK však nehodnotí dôvod zmeny termínu zasadnutia Zastupiteľstva BBSK.