Blížiaci sa summit lídrov v Bratislave

O 5 minút 12, Martin Strižinec

V nedelnej O5M12 debatovali Krajniak, Korcok a Klus. Klus hovoril málo, no nechyboval. Korcok aj Krajniak fakticky zaváhali.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…vnútorný trh v našej krajine začal fungovať tak, že sme v rokoch 2004 až 2008 mali doposiaľ najvyšší hospodársky rast.

Zo štatistických dát Svetovej banky vyplýva, že Slovensko dosiahlo najvyšší ročný percentuálny rast HDP v roku 2007 a to 10,8 %. Samozrejme, na hospodársky rast nemal vplyv len otvorený trh a súbor faktorov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Na nasledujúcom grafe je možné vidieť jednotlivé tempa rastu HDP v % od roku 1993 a teda vzniku Slovenskej republiky až po posledné namerané ročné hodnoty z roku 2015.

Európska rada síce určuje politický program a priority EÚ, ale neprijíma legislatívne akty. Často je zamieňaná s Radou Európskej únie (uvádzaná  skrátene aj ako "Rada"), ktorej úlohou je práve prijímanie právnych predpisov EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Európska rada (European council) je inštitúcia EÚ, ktorá určuje smerovanie EÚ a stanovuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Jej členmi sú hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov, predseda Európskej komisie a vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Jej predsedom je Donald Tusk a sídlo má v Bruseli. 

Rada Európskej únie (Council of the European union) je inštitúcia EÚ, ktorá prijíma právne akty EÚ a koordinuje politiky EÚ. Členmi sú ministri krajín EÚ – príslušní vzhľadom na preberanú problematiku. V Rade EÚ vykonáva každý členský štát rotujúce predsedníctvo (na 6 mesiacov). Od 1. júla 2016 do 31. decembra 2016 je predsedníckou krajinou Slovenská republika. 

…oni (Európska komisia, pozn.) nerozhodli o daňových otázkach, oni rozhodli o tom, že bola neoprávnene poskytnutá štátna pomoc (v prípade sporu Apple vs. Írsko, pozn.)…

Ivan Korčok komentuje rozhodnutie Európskej komisie z 30. augusta 2016, v ktorom je Írsko obvinené za "udelenie neprimerane vysokých daňových výhod" spoločnosti Apple vo výške 13 miliárd eur. Dánska komisárka Margrethe Vestager, zodpovedná za súťažnú politiku EU, sa vyjadrila, že takéto praktiky sú v rámci "štátnej pomoci" v EU ilegálne, pretože členský štát nemôže udeliť daňové výhody iba vybraným spoločnostiam. Apple takto zaplatilo značne menej daní ako iné spoločnosti pôsobiace v Írsku. Hodnotíme tento výrok za pravdivý, pretože ako Korčok poznamenal, jedná sa o rozhodnutie o neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci.

Štandardná daň zo zisku spoločnosti je v Írsku 12,5 %. Tlačová správa Európskej komisie vraví, že spoločnosť Apple zaplatila len 1 % zo zisku z európskeho trhu v roku 2003 a v roku 2014 sa toto percento znížilo na 0,005 %. Vestager ďalej zdôraznila, že takáto daňová zmluva medzi Apple a írskou vládou "nezodpovedá ekonomickej realite". Takmer celý zisk z predaja skupiny Apple pôsobiacej na írskom trhu ako Apple Sales International a Apple Operations Europe boli pripísané "hlavnej pobočke". Hodnotenie komisie ukázalo, že tieto hlavné pobočky existovali "iba na papieri" a nemohli vytvárať tak vysoký zisk ako uvádza Apple.

Generálny riaditeľ Apple Tim Cook rozhodnutie komisie považuje za vážny a škodlivý dopad na investície a vytváranie pracovných miest v Európe. Apple ďalej argumentuje, že komisia sa snaží prepísať históriu Apple v Európe, ignoruje daňové zákony v Írsku, ako aj negatívne ovplyvňuje medzinárodný daňový systém. Dokonca i US Treasury (Ministerstvo financií Spojených Štátov) podotklo, že rozhodnutie komisie môže narušiť zahraničné investície, podnikateľské prostredie v Európe, ako aj celkovo obchodné vzťahy medzi EU a USA.

Nie len spoločnosť Apple, ale aj írska vláda vyjadrila nesúhlas s rozhodnutím Európskej komisie. Tri dni po tomto vyhlásení sa írska vláda rozhodla odvolať proti rozhodnutiu a odmieta prijať 13 miliárd eur, ekvivalent ročného rozpočtu ministerstva zdravotníctva. V hre je medzinárodná reputácia Írska, príliv zahraničných investícii kľúčových pre írsku ekonomiku, ako aj otázka suverenity krajiny. Zisky spoločnosti Apple nie sú jediné, na ktoré si Európska komisia posvietila. Ďalšími prípadmi sú spoločnosti Starbucks a Fiat v Luxembursku a Holandsku. O spore Apple versus Írsko informoval napríklad aj Denník N v článku z 2. septembra.
Lisabonská zmluva bola jednou z krízových tém v írskej politike v rokoch 2007-2009. Po opakovanom hlasovaní Európska komisia skutočne sľúbila, že sa zmluva daní týkať nebude. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

V Írsku sa hlasovalo o Lisabonskej zmluve dvakrát v referende. Prvýkrát v roku 2008, kedy lisabonská zmluva neprešla v pomere 53 % ku 46 % a druhýkrát v roku 2009 kedy uspela počtom hlasov 67 % za a 32 % proti.

Jedným z dôvodov odmietnutia Lisabosnkej zmluvy v prvom referende bola nejasnosť pojmov zmluvy, ktorá sa týkala aj daní, píše denník The Irish Times
V prieskume verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil po referende, navyše Íri ako jeden z dôvodov, prečo hlasovali "nie" uviedli, že kvôli ochrane daňového systému (8 %).

V opakovanom hlasovaní z roku 2009 bolo Írsku sľúbené, že cez dohovory sa nebude môcť, medzi inými, zvyšovať korporátna daň firmám v Írsku, píše euobserver:
"The Irish government is considering calling a second Lisbon treaty referendum in autumn 2009 after securing concessions on the number of commissioners, abortion, taxation and military neutrality (...) The EU would also annex new statements to Lisbon guaranteeing that small print could not be used to force Ireland to relax its anti-abortion laws, increase corporate taxes or take part in European military integration."

O garancii Európskou komisiou, že sa zmluva nebude týkať daní hovorí aj článok z denníku Telegraph
"The Taoiseach, who held private talks with Gordon Brown yesterday, won guarantees from European Union leaders that Irish policies on tax, abortion and military neutrality would not be affected by Ireland ratifying the treaty."

…pred niekoľkými dňami Európska komisia rozhodla v daňovej otázke voči Applu, že musí doplatiť Írsku 13 miliárd eur.

Európska komisia vydala skutocne pred niekolkými dnami správu, že Apple musí Írsku zaplatit za danové úlavy 13 miliárd euro.  Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Európska komisia vydala 30. augusta správu, že Írsko dávalo firme Apple nelegálne danové výhody, ktoré sa vyšplhali do výšky 13 miliárd euro. Írsko tak dostalo nariadené, že musí opätovne získat 13 miliárd euro. 

Napriek tomu, že danový systém majú na starosti jednotlivé štáty a nie Európska komisia, išlo o porušenie pravidiel EÚ, kedže štát nemôže poskytovat danové výhody vybraným spolocnostiam. 

"This selective tax treatment of Apple in Ireland is illegal under EU state aid rules, because it gives Apple a significant advantage over other businesses that are subject to the same national taxation rules."

V správe je dokonca spomenuté, že rozhodnutie sa netýka írskeho danového systému. 

"This decision does not call into question Ireland's general tax system or its corporate tax rate."
 
"Danové úlavy si musí od Applu spätne vyžiadat samotné Írsko. To je možné iba za obdobie 10 rokov pred tým, ako si Európska komisia prvýkrát vo veci vyžiadala informácie. Od roku 2003 do roku 2014 to bude celkovo 13 miliárd eur plus úroky." Píše portál Euractiv.

7. septembra sa v írskom parlamente uskutocnilo hlasovanie o odvolaní sa, v ktorom získala vláda podporu parlamentu. 
Vláda tak tvrdí, že Írsko nedalo Applu žiadne špeciálne výhody, alebo štátnu podporu, píše agentúra Reuters.

"The government says Ireland did not give favorable tax treatment to Apple and that no state aid was provided, and it won a motion to endorse its position in parliament by 93 votes to 36."