Blanár a Galko v O 5 minút 12

O 5 minút 12, Jozef Hajko

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Vy (Ľubomír Galko, pozn.) ste odpočúvali svojich kolegov. Dokonca to potvrdil váš podpredseda Jozef Mihál….

Výrok sa týka kauzy odpočúvania civilistov
Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) z roku 2011. Po prevalení kauzy bol odvolaný z funkcie vtedajší minister obrany Ľubomír Galko a šéf Pavol Brychta. Súdny rozsudok doteraz nebol vydaný, avšak Galko nebol v prípade obžalovaný ani obvinený. Jozef Mihál, ktorý v čase odhalenia odpočúvania pôsobil ako minister práce a podpredseda strany SaS, vyjadril Galkovi dôveru. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
 

Výroky ohľadom odpočúvania Demagog.SK
overoval viackrát - v marci a októbri 2018 u Ľubomíra Galka a Erika Tomáša.

V novembri 2011 po tom, ako boli zverejnené správy o odpočúvaní, vtedajší minister práce
a podpredseda strany SaS Jozef Mihál vyhlásil, že verejnosť by mala dôverovať Galkovi, ktorý v prípade podniká potrebné kroky. "V tomto musíme všetci veriť ministrovi obrany, ktorý podniká
príslušné kroky, aby prešetril situáciu, ktorá je
," povedal Mihál. Vo februári 2017 Mihál SaS opustil a v septembri 2017 založil s Miroslavom Beblavým stranu Spolu - Občianska demokracia.

Vo februári 2016 na verejnom súdnom pojednávaní
vypovedal bývalý podpredseda strany SaS Juraj Miškov, že Galko prišiel so zoznamom odpočúvaných do straníckeho
sídla. Podľa Miškova bola na zozname uvedená aj jedna z jeho podriadených na ministerstve hospodárstva, kde v tom čase Miškov zastával funkciu ministra.

Bývalý minister obrany Ľubomír Galko odmieta tvrdenia, podľa ktorých mal vedieť o činnosti VOS. Podľa jeho slov VOS konala autonómne. V kauze bolo obvinených päť bývalých pracovníkov VOS, medzi ktorými bol aj jeho bývalý šéf
Pavol Brychta, zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a
poškodzovania cudzích práv. Dôvodom ich obvinenia boli podozrenia z
toho, že dali sudcom schvaľovať odposluchy ľudí žiadosťami s
predstieranými a vykonštruovanými dôvodmi. V roku 2015 však bolo voči
bývalému šéfovi VOS zastavené trestné stíhanie s odôvodnením, že pri odpočúvaní nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Podľa denníka Pravda Ľubomír Galko nebol "obvinený
v prípade odpočúvania aj napriek tomu, že ako minister mal 
zodpovednosť a bol priamy nadriadený tajných, ktorí odpočúvali."

Aj napriek tomu, že kauza
sa odohrala na prelome rokov 2010/2011 verejnosť doteraz (október 2018)
nepozná finálny verdikt, za čo boli orgány činné v trestnom konaní
často kritizované.

…táto verzia (o talianskej mafii, pozn.), ktorú sme povedali, je nateraz vylúčená. Nehovoril o tom, ani generálny prokurátor na svojej tlačovke.

Blanár sa odvoláva na tlačovú konferenciu, na ktorej začiatkom októbra Robert Fico novinárom povedal, že za dôveryhodné "musíme považovať vylúčenie verzie, že za vraždou mohla stáť talianska mafia prepojená na úrad vlády". Súvis s generálnym prokurátorom však neuviedol, nevysvetlil ani zdroj, ktorý by dokazoval toto tvrdenie. Je síce pravdou, že na tlačovej konferencii z 1. októbra generálny prokurátor o talianskej stope nehovoril, avšak to nemusí znamenať, že je vylúčená. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 
2 .októbra Robert Fico na tlačovej konferencii, na ktorej sa zúčastnili okrem neho takmer všetci hlavní predstavitelia strany Smer-SD, uviedol: „Tak ako považujeme doterajšie výsledky oficiálneho vyšetrovania za dôveryhodné, za rovnako dôveryhodné musíme považovať vylúčenie verzie, že za vraždou mohla stáť talianska mafia prepojená na úrad vlády.“ Toto jeho tvrdenie vyvolalo vlnu kritiky, keďže sa neopiera o žiadny zdroj. To, odkiaľ mal Fico takúto informáciu, nevedela 3. októbra povedať ani ministerka vnútra Denisa Saková. 
Tlačová konferencia generálneho prokurátora, na ktorú sa Blanár odvoláva, sa uskutočnila 1. októbra. Oznámil na nej, kto sú v prípade vraždy obvinení, akým podielom sa na vražde pravdepodobne podieľali, či koľko za ňu dostali. To, od koho šli peniaze, a teda totožnosť objednávateľa, na konferencii neuviedol:
"Robí sa na tom, aby sme zistili, odkiaľ tá objednávka prišla, nezostane to len v tejto polohe. Kam to povedie, aký bude výsledok, je predčasné hovoriť. Je pravdepodobnosť veľmi vysoká, že ona vyplatila peniaze, ale je otázka, odkiaľ mala peniaze." 
Je pravda, že k talianskej stope sa generálny prokurátor počas tejto tlačovej konferencie nevyjadril. To však ešte neznamená, že je vylúčená, ako to uviedol Robert Fico o deň neskôr. 

…Si zoberte, že jeden denník nemenovaný (Denník N, pozn.), zverejnil verziu, ako to (únos Vietnamca, pozn.) vlastne bolo. Nejaké motorky, telefonáty atď. Vzápätí tento denník to sám poprel a označil to, že to nie je pravda.

Denník N zverejnil začiatkom augusta článok, ktorý podrobne opisuje únos a prevoz Vietnamca z Bratislavy do Moskvy. Krátko na to sa vo veci začalo vyšetrovanie, ktoré ukázalo, že vo svedectvách policajtov, ktoré v lete zverejnil Denník N, boli nepresnosti. Médium na ne samo poukázalo v článku v októbri 2018. V tejto súvislosti je dôležité podotknúť, že nepresnosti v prvom článku sú dôsledkom toho, že v tom čase vyšetrovanie prípadu bolo iba na začiatku. Medzi spomínanými verziami únosu Denník N publikoval ďalších 52 článkov o únose vietnamského občana, nejednalo sa teda o popretie "vzápätí", ako tvrdí Blanár. Keďže však Denník N skutočne opravil svoju pôvodnú správu, hodnotíme výrok ako pravdivý. 

2. augusta 2018 zverejnil Denník N rozsiahly a podrobný článok o tom, ako mal byť z územia Slovenskej republiky násilím do lietadla zavlečený občan Vietnamu. Denník N v ňom informoval, že na podrobnostiach spolupracoval s nemeckým Frankfurter Allgemeine Zeitung. Článok sa tiež opieral o svedectvá policajtov, ktorých mená denník neuviedol, no napísal, že ich má k dispozícii.
"Hovorili sme s príslušníkmi slovenských bezpečnostných zložiek, ktorí vedia o únose. Toto je príbeh, ktorý poznajú slovenskí policajti, a takto nám ho rozpovedali."

Na druhý deň od uverejnenia článku, 3. augusta 2018, polícia informovala, že sa týmito novými zisteniami, ktoré médium prinieslo, bude zaoberať. Ministerstvo vnútra ako aj Robert Kaliňák článok označili za "scifi", "nezmysel", "obludnosť", Kaliňák odmietol napríklad to, že by pred hotelom Bôrik telefonoval, či poukazoval na to, že "na teórii o únose cez Slovensko, ktoré prezentovali nemecké médiá, nesedí viacero vecí. V prvom rade na zozname cestujúcich, ktorý nám poskytli vietnamské úrady, nebolo meno tohto stíhaného občana Vietnamu a neprevážali sme ani žiadneho ležiaceho pacienta alebo spútaného človeka. Verím, že všetky okolnosti tohto prípadu vysvetlia oficiálne vietnamské orgány prijateľným spôsobom."   

Denník N zverejnil 1. októbra 2018 článok, kde sám poukazuje na nepresnosti zverejnené v auguste.

"Doterajšie vyšetrovanie ukázalo aj to, že v svedectvách policajtov, ktoré Denník N zverejnil, boli nepresnosti."
Jednou z nich je, že kolónu, ktorá išla s Vietnamcami na letisko, sprevádzalo päť motocyklov. Nebolo to tak. Policajti, s ktorými sme hovorili, si presun kolóny s uneseným mohli pomýliť s inou návštevou vietnamskej delegácie, ktorá bola na Slovensku vlani v marci a boli pri tom aj motorky.

Druhá chyba sa týka Kaliňákovho ochrankára Ladislava O. V prvom texte sme napísali, že do Moskvy letel s vietnamskou vládnou delegáciou. V skutočnosti zostal na Slovensku a odcestoval s Kaliňákom do Rakúska. Vyplýva to z výpisu hovorov, ktorý ukázal aj redakcii. Preukazuje to aj jeho komunikácia s centrálou na ochranke."

Čo sa týka Kaliňákovho telefonovania, podľa Denník N "Inšpekcia ministerstva vnútra preverovala aj informáciu, že Robert Kaliňák pred príchodom vietnamskej delegácie na Bôrik pred hotelom nervózne telefonoval a hovoril o pase. Vypočula preto trinásť policajtov, ktorí boli podľa nej na mieste. Viacerí povedali, že sa na návštevu delegácie už nepamätajú, iní zasa to, že Kaliňák netelefonoval."

Pokiaľ však ide o samotný únos, výpovede dvoch policajtov pred slovenskými vyšetrovateľmi podľa denníka potvrdzujú zavlečenie Vietnamca do slovenského vládneho špeciálu. 
"Potvrdili tak verziu, ktorú Denník N zverejnil začiatkom augusta na základe výpovedí policajtov, ktorí chceli zostať v anonymite."

On (Miroslav Lajčák, pozn.), jeho ministerstvo zahraničných veci oficiálne potvrdilo, že Robert Kaliňák a pani Saková oklamali poľskú stranu.

Galko naráža na situáciu, kedy bol prelet
štátnej letky poľským územím oficiálne vedený ako pracovná cesta vtedajšieho
ministra vnútra Kaliňáka. Ten však priznal, že na palube lietadla, ktorým bol údajne unesený vietnamský
občan, nesedel. Dôvodom takejto informácie podanej poľskej strane malo byť to,
že prvú žiadosť z 25. júla 2017 o „prepravu ministra pre vnútornú bezpečnosti Vietnamu" Poľsko
zamietlo. Deň nato bola žiadosť pozmenená na „prepravu ministra
vnútra SR s delegáciou na pracovnú cestu do Ruska"
 a tejto žiadosti už
vyhovené bolo. V súvislosti s týmito protichodnými tvrdeniami Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vydalo oficiálne stanovisko, v ktorom však netvrdí, že Slovenská republika klamala svojim partnerom ale, že podľa oficiálnych dokumentov sa na palube vládneho špeciálu mal nachádzať vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. 

Dokumentmi o zahraničných letoch Ministerstva
vnútra sa na podnet Zahraničného výboru NR SR začalo zaoberať Ministerstvo
zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Odpovede ministra Lajčáka boli
zverejnené 31. augusta 2018 na oficiálnej facebookovej
stránke
 ministerstva. Na otázku, či bol medzi účastníkmi letu
zmieňovaný aj Kaliňák, Lajčák odpovedal, že „v upravenej žiadosti bol
uvedený minister vnútra SR."
  Takisto informuje o tom,
že „žiadosť o prelet nemusí obsahovať menný zoznam všetkých členov
delegácie, uvádza sa len hlavná VIP osoba,"  
ktorou bol v tomto
prípade Kaliňák. 

…sme na chvoste, čo sa týka rebríčku Európskej únie, čo sa týka dôvery v políciu sme prakticky na poslednom mieste v Európskej únii.

Podľa posledného Eurobarometru z prvej polovice roku 2018, ktorý sa zaoberal aj dôverou v políciu v jednotlivých členských štátoch možno vidieť, že Slovenská republika sa nachádza na poslednom mieste rebríčka. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivý. 

Slovenská republika sa na základe Eurobarometra z prvej polovice roku 2018 o posledné dve miesta delí s Bulharskom. Na Slovensku polícii dôveruje 38% občanov, zatiaľ čo v Bulharsku je táto hodnota na úrovni 42%. Pre porovnanie v Dánsku polícii dôveruje až 94 % občanov.