Blaha a Klus na TA3

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Hostami relácie TA3 V politike boli 17. júna 2018 poslanci NR SR Luboš Blaha (SMER-SD) a Martin Klus (SaS). Obaja sú clenmi Výboru NR SR pre európske záležitosti a Zahranicného výboru NR SR, preto hovorili o zahranicnej politike a politike EÚ v kontexte uteceneckej krízy. Poslanci takisto reagovali na Správu o stave republiky, ktorú na pôde parlamentu 13. júna predniesol prezident Andrej Kiska.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…dnes sa hovorí o takmer 35 miliardách, ktoré sa majú využiť na zvýšenie miery vonkajšej bezpečnosti v rámci budúceho rozpočtu Európskej únie.

Plánovaný rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 navrhuje, aby sa finančné prostriedky určené na riadenie migrácie a hraníc navýšili takmer o trojnásobok. 13 miliárd z predchádzajúceho obdobia by sa tak malo navýšiť na 34,9 miliard eur. EÚ týmto krokom reaguje "na čoraz väčšie výzvy v oblasti migrácie, mobility a bezpečnosti pomocou pružnejších nástrojov financovania na riešenie nepredvídaných udalostí týkajúcich sa migrácie". Vytvoriť sa má aj nový samostatný fond pre "integrované riadenie hraníc a zároveň sa ešte viac posilní Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá bude mať po novom stály zbor s 10 000 príslušníkmi pohraničnej stráže". Výrok hodnotíme ako pravdivý.

…aj Slovensko snaží momentálne sme sa snažili spoločne s V4 prispieť do Líbye nejakými peniazmi (…).

Ľuboš Blaha v tomto výroku naráža na spôsob, akým rieši Slovenská republika migračnú krízu. Vláda Roberta Fica dlhodobo odmietala prijať migrantov na základe povinných kvót. Podobné stanovisko zaujali aj ostatné krajiny V4. Krajiny V4 navrhovali ako spôsob riešenia migračnej krízy ochranu vonkajších hraníc. Preto sa v decembri 2017 krajiny V4 dohodli, že prispejú spolu sumou 35 miliónov eur Líbyi. Cieľom tohto príspevku bolo zabezpečenie ochrany vonkajších hraníc s Líbyou. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Krajiny V4 sa 14. decembra 2017 stretli s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a vtedajším talianskym premiérom Gentilonim. Na tomto stretnutí sa dohodli na finančnej pomoci pre Líbyu vo výške 35 miliónov eur. Každá krajina prispeje rovnakým dielom bez ohľadu na veľkosť, či počet obyvateľov. V číslach to znamená, že každá krajina V4 prispeje sumou 8,75 miliónov eur. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí komentovalo toto rozhodnutie ako jediný spôsob, akým sa dá zvládnuť migračná kríza z dlhodobého hľadiska, t.j. ochranou vonkajších hraníc EÚ. Celý projekt je koordinovaný talianskou stranou, keďže talianske ministerstvo vnútra v tom čase už malo podobný projekt v Líbyi. 

Vláda SR zámer schválila 21. februára 2018. Peniaze sa majú použiť najmä na obnovu hliadkových lodí, tréningy bezpečnostných zložiek na ochranu hraníc, či vytvorenie líbyjského monitorovacieho a záchranného centra. 


…krajiny, ako je Slovensko, ktoré boli vždy proti kvótam, Maďarsko, Poľsko, Česko. Napokon sme spoločne teraz zase mali o tomto rokovanie, aj s kolegom sme boli na V4-ke európskych výborov, kde je úplne jasné, že tieto krajiny ani o milimeter nepohnú, vrátane Slovenska.

Stretnutia výborov pre európske záležitosti parlamentov štátov V4 sa Ľuboš Blaha spolu s poslancami Martinom Klusom a Jaroslavom Paškom zúčastnil vo Varšave 3. - 5. júna 2018. Voči prerozdeľovaniu migrantov na základe kvót majú dlhodobo negatívny postoj všetky krajiny V4. Odmietavé stanovisko krajín V4 k prijatiu migrantov pretrváva od leta 2015, kedy v Európe začala migračná kríza. Počas rokovania v Budapešti 12. júna 2018 slovenský premiér Peter Pellegrini a maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásili, že negatívne stanovisko krajín V4 k povinným kvótam ostáva nemenné. Pretože postoj krajín V4 voči povinným kvótam sa z dlhodobého hľadiska nezmenil, hodnotíme tento výrok ako pravdivý.

Slovenská republika ako aj ostatné krajiny V4 dlhodobo odmietajú a kritizujú prerozdeľovanie migrantov na základe kvót. V decembri 2015 Slovensko spolu s Maďarskom žalovalo Radu EÚ kvôli rozhodnutiu o povinných kvótach. Súd v septembri 2017 žalobu v plnom rozsahu zamietol. Odmietanie povinných kvót potvrdili aj Česká republika a Poľsko.

Po pracovnom stretnutí krajín V4, ktoré sa konalo vo februári 2018 v Bruseli, vtedajší premiér Robert Fico povedal, že "V4 vrátane Slovenska nikdy nebude súhlasiť s povinnými kvótami, nikdy nebude súhlasiť s tým, že suverénnej krajine bude niekto určovať, čo má v tejto oblasti urobiť! " V apríli 2018 premiér Peter Pellegrini zopakoval postoj Slovenskej republiky na tlačovej besede s predsedom Európskej komisie Junckerom. Pellegrini sa vyjadril, že postoj Slovenska ohľadom kvót je nemenný, zároveň podotkol, že Slovensko bude hľadať iný spôsob, ako by mohlo pomôcť pri riešení migračnej krízy.

Odmietavý postoj krajín V4 voči kvótam potvrdili premiér SR Peter Pellegrini spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom na spoločnom rokovaní v Budapešti 12. júna 2018. Pellegrini povedal, že "zoskupenie V4 ukázalo, že má svoju silu, aj napríklad v otázke nelegálnej migrácie, kde sa ukázalo, že povinné kvóty, ktoré sme od začiatku odmietali, nefungujú. Vieme byť solidárni iným spôsobom, napríklad vieme poslať našich vojakov na vonkajšie hranice Európy alebo prispievať do fondu tak, aby sa problémy riešili mimo územia Európskej únie na samotnom začiatku."

Český premiér Andrej Babiš označil v máji 2018 kvóty za nezmyselné. "Európa zaspala v migrácii. Sme pripravení dohovárať sa na Dubline 4, ako nás vyzval Donald Tusk na summite v Sofii, ale nie tak, že nás niekto prehlasuje a bude nám vnucovať kvóty," povedal Babiš.

Svoj nesúhlas s európskou utečeneckou politikou potvrdili krajiny V4 aj koncom júna 2018, kedy sa odmietli zúčastniť summitu EÚ o migrácii.Poľský premiér Mateusz Morawiecki v tejto súvislosti povedal, že dôvodom bojkotu je to, že členské krajiny V4 naďalej striktne odmietajú prerozdeľovanie žiadateľov o azyl do jednotlivých krajín EÚ.

Mierny obrat ohľadom migračnej politiky nastal u nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v júni 2018, kedy priznala, že riešenie migračnej krízy prostredníctvom kvót bolo v mnohých ohľadoch chybné a viedlo ku konfliktom v rámci EÚ. Merkelová sa vyslovila za myšlienku tzv. flexibilnej solidarity v migračnej politike, čo je pojem, s ktorým už dávnejšie prišli krajiny V4. Na základe flexibilnej solidarity by sa každá krajina mala sama rozhodnúť, akým spôsobom bude prispievať v migračnej politike EÚ. 



K anexii Krymu Ruskom došlo v marci 2014 po bojoch medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami. V reakcii na protiprávnu anexiu Krymu a úmyselnú destabilizáciu Ukrajiny EÚ začala od marca 2014 zavádzať reštriktívne opatrenia a sankcie proti Rusku. Slovensko ako členská krajina EÚ všetky tieto opatrenia podporila. Naposledy boli sankcie predĺžené o ďalší rok 18. júna 2018. V máji 2015 po stretnutí s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom slovenský prezident Andrej Kiska vyhlásil, že Slovensko nikdy neuzná nelegálnu anexiu Krymu. "Nesmieme akceptovať nijaké politické, vojenské alebo ekonomické zasahovanie do ukrajinskej suverenity," povedal Kiska. Negatívne sa voči anexii Krymu postavil i vtedajší premiér Robert Fico, hoci protiruské sankcie označil za nezmyselné. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa vo svojom stanovisku vyjadrilo, že anexiu neuznáva a Krym stále považuje za ukrajinské územie. V roku 2015 predstavitelia zahraničného výboru NR SR spolu so svojimi kolegami z krajín V4 anexiu Krymu takisto odsúdili. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V Bezpečnostnej stratégii Slovenska z roku 2017 bolo pričlenenie časti územia Ukrajiny k Ruskej federácii označené za porušenie "základných princípov a noriem medzinárodného práva". Odsúdiť anexiu Kryma odmietol posúdiť predseda NR SR Andrej Danko. "Každý národ má právo, aby žil v štáte s národom, ku ktorému cíti viazanosť, zároveň však nie je dobré, keď sa mení povojnové usporiadanie hraníc," povedal Danko v novembri 2017.

Predsedníčka Zahraničného výboru NR SR Katarína Cséfalvayová (MOST-HÍD) v parlamentnej rozprave v máji 2018 pozitívne ohodnotila, že Slovensko si zachováva pozíciu založenú na odsúdení anexie Krymu a destabilizácie Donbasu. "V súvislosti s Ruskom, možno nie vždy vieme promptne zareagovať, ale oceňujem, že ministerstvo zahraničných vecí konštatuje, že limitujúcim faktorom v rozvoji bilaterálnej spolupráce zostáva anexia Krymu a destabilizácia situácie na Donbase a s tým spojené sankčné opatrenia EÚ voči Ruskej federácii. V tejto súvislosti je tiež dôležité konštatovanie o tom, že Ukrajina je naším susedom a nesmierne významným záujmom SR je udržanie jej suverenity a teritoriálnej integrity," povedala Cséfalvayová.


…existuje viacero anexií, ako Izrael anektoval Golanské výšiny, máte pocit, že by niekto voči Izraelu dával kvóty?

Je pravdou, že za zmocnením sa častí Golanských výšin Izraelom nenasledovali sankcie, no táto téma bola kontroverzne rozoberaná na viacerých medzinárodných fórach, pričom k ich uvaleniu vyzývalo niekoľko medzinárodných inštitúcií. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.

Izrael sa zmocnil častí Golanských výšin, ktoré pôvodne patrili Sýrii, už v roku 1967 počas Šesťdňovej vojny. Bývalý americký diplomat Richard Haass popisuje konflikt nasledovne: "Samotnú vojnu rozpútal preventívny izraelský útok na egyptské letectvo v reakcii na rozhodnutie Egypta vyhostiť z Gazy a Sinajského polostrova mierový zbor OSN a uzavrieť Tiranskú úžinu medzi Sinajským a Arabským polostrovom pre všetky izraelské lode. Izrael zaútočil ako prvý, avšak väčšina pozorovateľov považovala jeho krok za legitímny akt sebaobrany voči bezprostrednej hrozbe. Izrael nemal podľa neho v úmysle bojovať na viacerých frontoch, ale vojna rýchlo eskalovala, keď vstúpili do konfliktu Jordánsko aj Sýria a pripojili sa na stranu Egypta. "Arabské krajiny prišlo toto rozhodnutie draho. Po iba šiestich dňoch bojov ovládol Izrael Sinajský polostrov a pásmo Gazy, Golanské výšiny, Západný breh Jordánu a celý Jeruzalem. Nový Izrael bol viac ako trikrát rozľahlejší ako starý," opisuje Haass.

Následne v roku 1981, Izrael Golanské výšiny anektoval. Vo svojom rozhodnutí č. 497 z roku 1981 označila Bezpečnostná Rada OSN anexiu Golanských výšin za nelegálnu a neplatnú. 
V marci 2018 Rada OSN pre ľudké práva prijala päť uznesení týkajúcich sa Izraela a jeho nelegálnej okupácie Západneho brehu, Golanských výšin a východneho Jeruzalema. Tieto uznesenia vyzývajú Izrael, aby ustúpil z okupovaných Golanských výšin a vyzývajú medzinárodné spoločenstvo aby voči Izraelu zaviedlo zbrojné embargo a pozastavilo predaj zbraní Izraelu. 

Od roku 1981 sa objavilo viacero návrhov na zavedenie obdchodných sankcií voči Izraelu, avšak tieto návrhy neboli úspešné. Jedným z nich bol aj návrh Európskeho parlamentu v roku 2002 na pozastavenie dohody medzi EÚ a Izraelom, ktorá Izraelu zabezpečuje preferenčný obchodný vzťah s EÚ. Tento návrh nebol ministrami zahraničných vecí EÚ schválený. Takisto, neboli žiadne sankcie voči Izraelu prijaté Bezpečnostnou Radou OSN.