Bezpecnost Európy a SR

V politike, Ľuba Oravová

Diskusná premiéra Milana Krajniaka v televíznej debate so skúseným Kalinákom. Výroky postupne doplname.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

… s našim vízom k nám ani priletieť nemôže a my víza nevydávame (pre občanov Kosova, pozn.).

Výrok nie je pravdivý, pretože napriek problematickým vzťahom má Slovensko v Prištine Styčný úrad Slovenskej republiky (Pobočka zastupiteľského úradu SR), ktorý sa stará o vydávanie víz občanom Kosova.

"Obyvatelia Kosova (držitelia pasov Kosova a biometrických pasov Srbskej republiky vydaných po 21. septembri 2009) podliehajú vízovej povinnosti pri vstupe na územie Slovenskej republiky. Pri udeľovaní víz sa postupuje v zmysle platnej legislatívy SR (zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v platnom znení) a schengenského acquis.

Žiadatelia s pobytom v Kosove predkladajú žiadosti o krátkodobé Schengenské víza (C-vízum / vízum s obmedzenou územnou platnosťou - LTV vízum) a Národné dlhodobé víza (D-vízum) len na Styčnom úrade Slovenskej republiky v Prištine." 

O tom, že občanom Kosova Slovensko vydáva schengenské víza informoval už v roku 2012 denník SME. 

A napríklad Maďarsko to urobilo tak(počas predsedníctva, pozn.), že si vybrali jeden z najchudobnejších regiónov na severovýchode Maďarska, kde je aj Tokaj a jednoducho, vozili tam, teraz to tak poviem, hostí a ukazovali im tú krajinu, prírodu, pamiatky a tak ďalej. Švornásobne sa zvýšil počet turistov po tom maďarskom predsedníctve.

Maďarsko bolo predsedajúcou krajnou EU v prvom polroku 2011. V mediálnych správach a dokumentoch hodnotiacich maďarské predsedníctvo nenašli sme zoznam lokalít, do ktorých sa konali zájazdy a výlety hostí. Počet turistov skutočne jemne narástol po roku 2011, ale o štvornásobnom náraste nie je možné hovoriť ani všeobecne, ani v severovýchodnej lokalite- štatistický úrad  informoval o počte 13 362 000 turistov v roku 2010, 13 620 000 v roku 2011 a 14 900 000 v roku 2012, pritom že len 7,4 % prenocovaní z celkového
počtu 21 805 200 evidovaných v nejakých ubytovacích zariadeniach sa realizovala v oblasti severného Maďarska (kam patrí
aj spomínaný Tokaj). Nárast oproti roku 2011 je 7,4 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
 
Udalosti spojené s predsedníctvom (.pdf, s. 47) sa konali hlavne v Budapešti, niektoré rokovania a akcie sa uskutočnili v Szentendre, Esztergom, Sopron, Pécs, Visegrád, Balatonszemes, alebo v kaštieli v Gödöllő. Hostia mohli spoznávať Budapešť, o budapeštianskych kúpeloch informovali aj svetové médiá. Novinári sa mohli zúčastniť rôznych spoznávacích zájazdov (.pdf, s. 26) nenašli sme informácie o tom, že by takéto zájazdy smerovali do najchudobnejších lokalít, napr. na Tokaj. Štatistický úrad disponuje aj s údajmi o obsadenosti ubytovcích zariadení v jednotlivých lokalitách a návštevnosti. Analýza cestovného ruchu (.pdf, s. 4) v roku 2012 ukázala, že len 7,4 % prenocovaní z celkového počtu 21 805 200 sa realizovala v oblasti severného Maďarska (kam patrí aj spomínaný Tokaj), pričom je to nárast o 7,4 % oproti roku 2011. Turistov lákajú najmä prehliadky miest, návštevy príbuzných, jednodňové
wellness programy, kúpele či kúpaliská. Medzi turistami
najvyhľadávanejšie oblasti patrili v roku 2011 aj 2012 Budapešť, Hévíz (kúpele), Bük
(kúpele), Sárvár (kúpele), Hajdóuszoboszló (kúpalisko), Balatonfüred,
Győr, Siófok (Balaton), Zalakaros (Balaton), Sopron. V tomto zozname sa
ale nenachádza žiadna turisticky lákavá oblasť severovýchodného
Maďarska. Priebeh predsedníctva bol kritizovaný práve z dôvodu, že hosia sa mohli zoznamovať s Budapešťou, ale do ďalších lokalít krajiny nemali šancu sa dostať.

Podľa údajov štatistického úradu v roku 2011 navštívilo Maďarsko 13,6 miliónov turistov, pričom sa jedná o navýšenie 2 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Až 37 % turistov ale prišlo iba na jednodňové výlety a Maďarsku neprespávali. Okrem ľudí s cieľom výletu do krajiny prišlo aj 28 miliónov ďalších cestujúcich, z ktorých väčšina len precestovala krajinou (15 mil.), prišli na nákupy (10 mil.), prípadne denne dochádzajú cez krajinu (2 mil.).

Štatistický úrad (.pdf) uvádza, že v roku 2012 prišlo (.pdf) do krajiny 14,9 milióna turistov a ďalších 28,7 milióna prišlo do Maďarska z iných dôvodov. Z toho vyplýva, že iba každý tretí prichádza s cieľom poznávania a oddychu.

… v prípade Bakiho Sadikiho, ktorý bol utečený zo Slovenska (…) pod 22-ročným trestom. Veľmi intenzívne nám Kosovo pomohlo k tomu, aby bol vydaný späť na Slovensko, kde už si svoj trest odpykáva, čo bola hlava kosovskej mafie na Slovensku.

Baki Sadiki bol v roku 2011 na Slovensku odsúdený v neprítomnosti na 22 rokov kvôli výrobe a obchodovaniu s drogami. V roku 2012 bol na základe medzinárodnej spolupráce s EÚ a Kosovom prevezený na Slovensko, kde si v súčasnosti odpykáva svoj trest. Či bol Sadiki šéfom kosovskej zločineckej organizácie nehodnotíme, nakoľko sa tejto otázke dostupné zdroje nevenujú, bol však opakovane označovaný ako vedúca postava nelegálnych činností. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.  

Pôvodný proces s Bakim Sadikim sa začal 4. januára 2011 v jeho neprítomnosti na Okresnom súde v Prešove. Spolu s ním boli súdení aj jeho dvaja komplici, ktorí boli odsúdení na 15 rokov.

Baki Sadiki bol v čase súdneho procesu na úteku na neznámom mieste, pričom bol odsúdený v neprítomnosti na 22 rokov. Podľa obžaloby v rokoch 2007 a 2008 z Turecka distribuoval spoločne so svojimi komplicmi na Slovensko heroín, ktorý bol ukrytý v obuvi.

Verdikt Okresného súdu potvrdil 21. septembra 2011 aj odvolací Krajský súd v Prešove. 
Bakiho Sadikiho  zadržali na základe medzinárodného zatykača v kosovskom Gnjilane v októbri 2012.  

28. decembra 2012 bol vládnym špeciálom prevezený na Slovensko. Slovenská strana ocenila spoluprácu misie Európskej únie EULEX, ďalších partnerov, ako aj súčinnosť miestnej polície v Kosove pri prevoze Sadikiho na Slovensko. 

Sadiki následne požiadal o obnovenie procesu z dôvodu, že nebol prítomný na súde a nemohol sa osobne brániť proti obžalobe. 

Okresný súd v Prešove 30. mája 2013 rozhodol o obnovení procesu, proti čomu podal prokurátor sťažnosť. O sťažnosti rozhodol Krajský súd v Prešove 3. septembra, kedy zrušil rozhodnutie prvostupňového sudu z procesných dôvodov. Zároveň sám nariadil obnovu procesu. 
Obnovenie procesu súd vysvetlil tým, že umožnenie nového procesu bola podmienka kosovských justičných orgánov pri vydávaní Bakiho Sadikiho na Slovensko. Ministerstvo spravodlivosti SR však tvrdí, že Kosovo si takúto podmienku neuplatnilo. Rozdielne chápanie mal spôsobiť zlý preklad do slovenčiny.

V apríli 2014 Krajský súd  v Prešove potvrdil rozsudok prešovského Okresného súdu a vymeral 22-ročný trest odňatia slobody pre Bakiho Sadikiho za obchodovanie s drogami. Sadiki si v súčasnosti odpykáva svoj trest.
Niektoré médiá označovali Sadikiho ako vedúceho kriminálnych aktivít, či bol však priam "hlavou kosovskej mafie" nie je jasné. O tom, že Sadiki bol pravdepodobne "hlava drogovej mafie" na Slovensku informovala napríklad Pravda. TASR zas píše o Sadikim ako o "hlave albánskeho drogového gangu". Iné informácie o tom, že by bol Sadiki hlavou kosovskej zločineckej organizácie na Slovensku, ktorú by obrazne bolo možné nazvať mafiou, sa nám nepodarilo dohľadať. 

Readmisia je povinnosť vziať naspäť nelegálneho migranta, odkiaľ prišiel. To je to, čo máme 100% s Ukrajinou …

Je pravdou, že Slovensko má readmisnú dohodu s Ukrajinou, na základe Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb z decembra 2007 (.pdf). Avšak nepodarilo sa nám zistiť % počet vrátení občanov Ukrajiny pri nelegálnom prekročení hranice. MV SR síce priebežne informuje ak sa takáto skutočnosť naskytne avšak na svojich stránkach neuvádza komplexnejšie štatistiky. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Hlavným obchodným partnerom Slovenska sú krajiny OECD, smeruje do nich skoro 90 % všetkého exportu. Podľa údajov Štatistického úradu SR na mesiace január-február 2016 predstavil vývoz do Nemecka skoro 23 % celkového vývozu (v poradí druhá je Česká republika s bezmála 12 % podielom). Je preto pravdou, že Nemecko je najväčším obchodným partnerom Slovensla.

V roku 2015 presiahol celkový vývoz zo Slovenska 62 miliárd eur, dovoz dosahoval takmer 60 miliárd eur. Najväčšiu časť vývozu tvorili autá, v importe zas dominovali ich súčiastky. Medzi top exportérov patrili v roku 2014 Volkswage Slovakia, Kia Motors Slovakia, Samsung Electronics Slovakia, Slovnaft.

Najviac sa dováža z Nemecka, potom z Českej republiky, Číni, Kórejskej republiky.

Najväčší vývoz je do Nemecka, Českej republiky, Poľska, Rakúska, Maďarska, Francúzska.

Najväčší obchodní partneri Slovenska za obdobie január-november 2015 (v miliardách eur). Zdroj obrázku: Trend