Interrupcie: Beňová, Nicholsonová a Záborská na Markíze

, Michal Kovačič, odkaz na videozáznam

Rozkol v Smere, výkon prezidentky aj interrupcie. V nedeľu 7. júna sa v Na telo stretli Monika Beňová (Smer-SD), Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) a Anna Záborská (Kresťanská únia, klub OĽaNO).

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

My sme jediná krajina, jediná krajina, kde keď sa tá žena rozhodne pre ukončenie tehotenstva, nemusí povedať kvôli čomu sa sa takto rozhodla. Hej. Vo všetkých iných liberálnejších krajinách majú štatistiky.

Podľa údajov Globálnej databázy interrupčných politík pri Svetovej zdravotníckej organizácii môžu ženy požiadať o umelé prerušenie tehotenstva bez udania dôvodu (tzv. abortion on request) v 52 krajinách sveta. Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Okrem 29 krajín Európy to dovoľuje aj Kambodža, Nepál, Mongolsko či Čína. 

Ak majú iné krajiny štatistiky, ktoré dokumentujú dôvody rozhodnutia sa pre potrat, neznamená to nutne, že ich majú vďaka povinnosti žien uvádzať dôvody pred zákrokom.

Anna Záborská ani po dvoch týždňoch nereagovala na žiadosť o zaslanie zdrojov, z ktorých vo svojom tvrdení vychádzala. Jej poslanecký asistent ju ospravedlnil pre nedostatok času. Zdroje sľúbili poslať dodatočne. V čase publikovanie relácie - t.j. k 25. júnu - nám poskytnuté neboli.

My sme prijali pred desiatimi rokmi novelu zákona, kde sa hovorí o informovanom súhlase, že tým ženám predtým ako podpis matkám, predtým ako podpíšu tú žiadosť, im lekár povie, že takéto sú iné možnosti riešenia ich situácie. Nerobí sa to, čiže my by sa boli radi, aby sa to robilo, aby sme využili všetky možnosti pre rozhodnutie sa v prospech toho.

Portál Demagóg.SK nezistil ani z verejných zdrojov ani od zodpovedných úradov, v akom rozsahu lekári dodržiavajú povinnosť informovať ženu pred umelým prerušením tehotenstva o rizikách či alternatívach k zákroku. Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako neoveriteľné. 

V roku 2009 schválila parlament zmenu zákona, podľa ktorej lekár musí informovať ženu, ktorá požiada o umelé prerušenie tehotenstva, o: 

účele a následoch umelého prerušenia tehotenstva; rizikách tohto rozhodnutia; aktuálnom vývoji embrya alebo plodu; alternatívach k tomuto rozhodnutiu (utajenie, osvojenie dieťata po narodení, rôzne druhy pomoci). 

Demagóg.SK nedohľadal vo verejných zdrojoch žiaden prieskum, ktorý by mapoval, či a ako lekári dodržiavajú túto povinnosť. 

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre portál uviedol, že nevedie evidenciu písomností, dokladov alebo informácií, ktoré by svojím obsahom alebo formou dali odpoveď” na otázku, či o dodržiavaní tejto povinnosti existujú pochybnosti. 

Kritérium umelého prerušenia tehotenstva (však) úrad nesleduje a ani v rámci svojho informačného systému nespracováva. Úrad disponuje len údajmi o počte opodstatnených podnetov týkajúcich sa medicínskeho špecializačného odboru gynekológia.”

Anna Záborská ani po dvoch týždňoch nereagovala na žiadosť o zaslanie zdrojov, z ktorých vo svojom tvrdení vychádzala. Jej poslanecký asistent ju ospravedlnil pre nedostatok času. Zdroje sľúbili poslať dodatočne. V čase publikovanie relácie - t.j. k 25. júnu - nám poskytnuté neboli.

Ja tu mám číslo, čísla, ktoré hovoria o tom, že postoje Slovákov sa rapídne sprísňujú vo vzťahu k interrupciám. V deväťdesiatom ôsmom takmer 70 % populácie vôbec nepovažovalo za nesprávne umelé prerušenie tehotenstva, ak bolo pravdepodobné, že dieťa bude poškodené. V roku 2018 to už bolo iba 40 %.

Podľa medzinárodného prieskumu nepovažovalo v roku 1998 67,7 percent občanov Slovenska za nesprávne umelé prerušenie tehotenstva v situácii, keď hrozilo poškodenie dieťaťa. V roku 2018 tento podiel klesol na 41,6 percenta. Tvrdenie Lucie Nicholsonovej preto hodnotíme ako pravdivé.

Za posledných 30 rokov rapídne klesá počet tých žien, ktoré vyhľadajú interrupciu. A dokonca sa to znižuje aj v tých krajinách, napr. v Českej republike, ktorá od roku 2014 má možnosť chemického potratu, tzn. tabletky. Aj tam sa tie interrupcie, vrátane tých tabletkových interrupcií, rapídne znižujú.

Počet umelých prerušení tehotenstiev na SLovensku i v Česku dlhodobo klesá. Tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej hodnotíme ako pravdivé. 

Štatistické údaje Národného centra zdravotníckych informácií ukazujú, že miera potratovosti na Slovensku dlhodobo klesá. V roku 1997 bola na hodnote 19,4 (na 1000 žien 15 až 49 ročných), v roku 2018 na hodnote 10,7. V roku 2015 sa u nás urobilo najmenej interrupcií za posledných 50 rokov. 


Z údajov Ústavu zdravotnických informací a statistiky ČR vyplýva, že počet umelých prerušení tehotenstva od začiatku 90. rokov klesá aj v Česku.  

Od roku 2014 sa v krajine na umelé prerušenie tehotenstva používa aj tzv. potratová pilulka. Predpisuje ju špecialista, pacientka ju užíva pod jeho dohľadom. Aj v rokoch roku 2014 - 2018 sa počet potratov v Česku znížil zhruba o pätinu.

Slovenské zákony umožňujú utajené pôrody. Odborníci ich považujú za bezpečnú alternatívu k hniezdam záchrany, do ktorých môžu matky anonymne umiestniť novorodenca. Bratislavská Univerzitná nemocnica uvádza, že ročne eviduje asi 10 utajených pôrodov. Tvrdenie Anny Záborskej hodnotíme ako pravdivé.