Benová, Csáky a Kukan v O 5 minút 12

O 5 minút 12, Jozef Hajko

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…pred dvoma rokmi Francúzsko nedodržalo limity na eurozónu. Pán Juncker to kritizoval na tlačovej konferencii a jeden z novinárov sa ho pýtal a pán predseda, zahájite proces proti Francúzsku? A Juncker bez mihnutia oka povedal nie. Novinár prečo? Pretože ide o Francúzsko.

Francúzska republika dostala v roku 2015 od Európskej komisie úľavy pri dodržiavaní tzv. rozpočtových kritérií pre eurozónu. Francúzi niekoľko rokov nedodržiavali podmienku maximálnej výšky rozpočtového deficitu v podobe troch percent HDP, za čo mali nasledovať sankcie. Tým sa však krajina vyhla a na konsolidáciu rozpočtu dostala viac času. 
V roku 2016 dostal predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na stretnutí otázku, prečo sa Komisia neodhodlala voči Francúzsku konať. Jeho odpoveď bola zhodná, s tou ktorú uvádza europoslanec Csáky vo svojom výroku: " Lebo je to Francúzsko." (Reuters) V roku 2017 predseda Komisie Juncker svoj postoj korigoval, keď Francúzov kriticky vyzval k náprave situácie. 
Je však potrebné dodať, že Juncker tým nechcel, ako sám pre Reuters uviedol, navodiť dojem, že fiškálne pravidlá pre Francúzsko neplatia. Podobný postoj zaujala EK aj voči Taliansku v roku 2016 napriek tomu, že aj táto krajina prekročila maximálnu výšku rozpočtového deficitu. 
Tento rok v júni Európska komisia oznámila, že Francúzsko dosiahlo potrebné kritériá tzv. Paktu stability a rastu, keď vlani znížilo svoj rozpočtový deficit na úroveň 2,6 % HDP, čím sa postup, v rámci ktorého by krajine hrozili sankcie, zastavil.
Týmto výrokom sa europoslanec Csáky snažil navodiť dojem delenia na lepších a horších v Európe, to sme však v rámci overenia neoverovali. 

…najprv to (hlasovanie o prerozdeľovaní migrantov, tzv. kvóty, pozn.) malo ísť cez Európsku radu, tam to neprešlo, potom to išlo na väčšinové hlasovanie cez ministerstvo vnútra, tam to prešlo, potom toto zlé rozhodnutie nerešpektoval nikto a nerealizoval nikto…

Pál Csáky mal na mysli júnový summit z roku 2015 o prerozdeľovaní utečencov, kde sa Európska rada, zložená z hláv členských štátov Európskej únie (EÚ), dohodla na prerozdelení 40 000 utečencov na dobrovoľnej báze, avšak nedohodli sa na povinných prerozdeleniach. Povinné prerozdeľovanie nakoniec schválili až na septembrovom zasadnutí z roku 2015 ministri členských štátov (Rada Európskej únie), kde sa väčšinovým hlasovaním odsúhlasilo povinné prerozdelenie 120 000 utečencov. Konkrétna časť výroku, že "toto zlé rozhodnutie nerešpektoval nikto a nerealizoval nikto..." nie je vôbec pravdivá, pretože Slovenská republika zabezpečila relokáciu 16 osôb a celkovo bolo v rámci EÚ prerozdelených 31 503 osôb. Dva štáty dokonca prekročili stanovené počty - Írsko a Malta, ktoré nakoniec prijali viac utečencov, než sa pôvodne zaviazali. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Na rokovaní Európskej rady z 26. júna 2015 sa jednotlivé hlavy členských štátov dohodli na prerozdelení dokopy 60 000 utečencov. Relokácia mala prebiehať na dobrovoľnej báze. 

Povinné prerozdelenie utečencov bolo prijaté 23. septembra 2015 hlasovaním ministrov vnútra jednotlivých členských štátov EÚ (Rada Európskej únie), kde sa odsúhlasilo povinné prerozdelenie 120 000 utečencov. Proti povinnému prerozdeleniu utečencov hlasovali Slovenská republika, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Fínsko sa hlasovania zdržalo. Podľa plánu prerozdeľovania malo byť v rámci EÚ presunutých 50 400 utečencov z Grécka, 15 600 utečencov z Talianska a o krajinách z ktorých sa presunie ďalších 54 000 malo byť rozhodnuté neskôr. Rozhodnutie Rady EÚ 2015/1601 bolo platné do 26. septembra 2017 (.pdf, s. 13). Slovenská republika mala podľa plánu (.pdf, s. 41) prijať 190 utečencov z Talianska a 612 utečencov z Grécka (.pdf, s. 42). Podľa posledných údajov (.pdf, s. 2) Európskej komisie zo 14. novembra 2017 Slovenská republika presunula 16 osôb pričom Európska komisia predpokladala presunutie 902 osôb. Podľa týchto údajov, napr. Írsko presunulo 646 osôb z predpokladaného záväzku 600 osôb. Malta zas oproti svojmu pôvodnému záväzku 131 utečencov prijala 168. V súčte sa premiestnilo 31 503 z plánovaného počtu 98 255. 

…to boli krajiny vyšehradskej skupiny, ktoré už pred piatimi rokmi hovorili o tom, že je to veľmi dôležité, aby sa zlepšila ochrana vonkajšej hranice…

O ochrane vonkajšej hranice sa hovorilo už počas maďarského predsedníctva v Rade EÚ, v rokoch 2013-2014. Potrebu ochrany vonkajšej hranice zdôrazňovali aj iné oficiálne materiály ešte skôr. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Strategický dokument o prioritách a programe rokovaní počas predsedníctva uvádza okrem iného aj potrebu posilnenia spolupráce krajín V4 v efektívnejšom zabezpečení a ochrane vonkajšej hranice. Tejto téme sa venuje aj program českého predsedníctva vo V4 z roku 2011-2012. V oboch dokumentoch sa ochrana hranice spomína s lepším zabezpečením preclenia tovarov, ich dovozu a vývozu a lepšej spolupráce susedných krajín s cieľom posilniť bezpečnosť a lepšie bojovať proti podvodom s DPH. 

Problém ochrany vonkajších hraníc EÚ sa stal aktuálnym až v roku 2015, keď vypukla migračná kríza a s ňou spojený proces zavádzania prerozdeľovacích kvót pre utečencov. Koncom roka 2015 predstavitelia V4 spoločne iniciovali širšie zoskupenie Priateľov Schengenu. Jeho cieľom malo byť zdôraznenie spoločného záujmu na ochrane vonkajšej schengenskej hranice a zachovaní schengenského priestoru. Malo ísť o reakciu na snahu o vytvorenie "minishengenov" v rámci EÚ, ako aj využívanie európskych fondov ako nástroja nátlaku v otázkach riešenia migračnej problematiky.

Ochranou vonkajšej hranice je myslená hlavne južná hranica Maďarska so Srbskom a Chrovátskom, ktorá zažila najväčší nápor utečencov, ktorí prichádzali do Európy cez Grécko. Viktor Orbán upozornil, že každý národ a krajina majú svoj diel zodpovednosti na jeho ochrane. "Aj v budúcnosti by mechanizmus kontroly hraníc mal zostať v rukách národných štátov," dodal s tým, že Gréci v tejto chvíli nie sú pripravení plniť záväzky, ktoré ako členovia Schengenu prijali.
K tomu sa vyjadril aj vtedajší predseda vlády Robert Fico a rovnako vyjadril pochybnosti o schopnosti niektorých členských štátov únie garantovať ochranu schengenskej hranice. Potvrdil, že slovenská exekutíva je pripravená buď bilaterálne alebo na úrovni V4 pomôcť každému, kto s tým má problémy. "Ale nemôžeme zatvárať oči a tolerovať, že sú tu krajiny, ktoré dôsledne nedodržiavajú pravidlá Schengenu a svojou laxnosťou umožňujú ďalší prílev obrovského počtu migrantov. Je hazardom mlčať o tom, že niektoré krajiny nie sú schopné garantovať schengenské hranice," konštatoval, čím narážal na Grécko.

Na summite EÚ v decembri 2015 vyjadrili predstavitelia Vyšehradkej štvorky sympatie na riešenie tejto krízy plným využitím potenciálu európskej agentúry Frontex (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž). Tá má za úlohu pomáhať krajinám EÚ a krajinám pridruženým k schengenskému priestoru riadiť ich vonkajšie hranice. Takisto prispieva k harmonizácii hraničných kontrol v celej EÚ. Agentúra uľahčuje spoluprácu medzi pohraničnými orgánmi jednotlivých krajín EÚ a poskytuje technickú podporu a odborné znalosti.

Maďarsku nehrozí strata hlasovacieho práva, začal sa proces, ktorý bude trvať dlho, Európsky parlament túto rezolúciu prijal, teraz to pôjde do komisie, ktorá bude rokovať s maďarskou vládou, zašle niektoré otázky a do troch mesiacov proste má Maďarsku poslať odporúčania na to, aby odstránila tie nedostatky, ktoré sme jej vytkli v tejto rezolúcii, takže to bude, potom o tom budeme znovu rokovať,…

Europoslanec vo svojom vyjadrení naráža na zdĺhavosť a komplikovanosť celého procesu od spustenia článku 7. Zmluvy o EÚ. O tento kontext opiera svoje tvrdenie, že Maďarsku nehrozí strata hlasovacieho práva v EÚ. K tomu, aby skutočne došlo k odobratiu hlasovacích práv, je nutné prejsť niekoľkými štádiami. Navyše na takýto krok je potrebný jednomyseľný súhlas Rady, ku ktorému s vysokou pravdepodobnosťou nepríde kvôli Poľsku, ktoré Maďarsku jasne deklaruje podporu. Na základe toho hodnotíme výrok ako pravdivý.

Celý proces, od aktivácie článku 7 (pdf., s.427) až po najkrajnejšie sankcie, v podobe odobrania
hlasovacích práv, obsahuje množstvo opatrení a podmienok či dokonca
príležitostí napraviť nedostatky, ktoré viedli k spusteniu článku 7:"1. Na základe odôvodneného návrhu jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu alebo Európskej komisie môže Rada štvorpätinovou väčšinou svojich členov po získaní súhlasu Európskeho parlamentu rozhodnúť, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 niektorým členským štátom. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia Rada vypočuje príslušný členský štát a v súlade s tým istým postupom mu môže adresovať vhodné odporúčania."

V súčasnosti je nemožné tvrdiť, že je hrozba odobratia hlasovacieho práva Maďarsku reálna. Z právneho hľadiska ju síce vylúčiť nemožno, avšak z hľadiska
politického je, aj vďaka deklarovanej vzájomnej podpore Poľska, ktoré tiež čelí
podobnému konaniu, momentálne nereálna. Na to, aby skutočne došlo až k obmedzeniu hlasovacích práv členského štátu je totiž, potrebný jednomyseľný súhlas všetkých ostatných členských štátov.