Béla Bugár vs. Pavol Paška

V politike, Ľuba Oravová, odkaz na videozáznam

Hlavnou témou sobotnej relácie V politike bol zákon o používaní menšinových jazykov. Pavol Paška sa snažil oznacit Most-Híd ako stranu, ktorej jedinou agendou je obhajoba práv madarskej menšiny. Mimo to niekolko krát zavádzajúco interpretoval znenie vládou navrhovaného zákona, ked okrem iného tvrdil, že nová úprava bude oproti predošlému stavu nákladná. Na druhej strane Béla Bugár zjemnoval nové znenie zákona. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Je tiež priestor, chceme otvorene hovoriť, čo nám vadí a prečo nám to vadí, ale nemôže byť odpoveďou ignorancia typu ani neprídeme na stretnutie, lebo my budeme v septembri pripravovať ústavu a v tej ústave sa dodnes alebo sú návrhy, ktoré hovoria dokonca o druhej komore, pretože existuje a vy to viete pán predseda návrh, aby maďarský parlament mal druhú komoru, kde by mohlo byť využité aj pasívne volebné právo maďarských občanov, ktorí žijú mimo Maďarskej republiky.

Návrh ústavy, ktorý predkladajú Fidesz a KDNP (pdf) nešpecifikuje volebný systém ani zloženie parlamentu.

Pracovný materiál z
októbra 2010 o princípoch pre tvorbu novej ústavy (pdf) počíta s variantou jednokomorového aj dvojkomorového parlamentu (strana 2). Podobu parlamentu má, podobne ako právo účastniť sa volieb, určiť až zákon.

Hnutie Jobbik však na tento návrh reaguje obhajobou zastúpenia zahraničných
Maďarov v jednej z komôr parlamentu (tamtiež, strana 8).

Ja už som hovoril, že pre nás je to veľký problém. (volebné práve pre zahraničných Maďarov, navrhované Orbánovou vládou, pozn.)

Ako informuje TASR z 20. marca 2011:
"Bugár si nemyslí, že prípadné zavedenie aktívneho volebného práva pre zahranicných Madarov na volby do madarského parlamentu je v poriadku. 'Dokonca si myslím, že keby nieco také tu bolo nastolené, tak toto je už aj vec na stôl Európskej únie.'"

To znamená, že ak my dvaja ovládame povedzme menšinový jazyk, tak samozrejme a vy ste úradníčka a ja som úradník a príde tam, prídete tam vy, tak samozrejme môžem s vami aj v menšinovom jazyku, ak ten dotyčný ovláda, lebo som čítal paragraf 7, ktorý zakazuje, to znamená, že ten úradník nemôže byť nútený, aby, aby sa učil jazyk menšiny.

V zákone o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf)  § 7 ods.1 znie nasledovne:

"Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použiť aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny."

Druhá vec, ja si vyprosím, aby niekto tu hovoril o tom, že pre nás je len dominantná jedna a to maďarská menšina. Viete, na rozdiel od vás, my máme napríklad okresných predsedov aj Rusínov, aj v Republikovej rade sú rôzni aj Rómovia.

Nepodarilo sa nám overiť etnické zloženie Republikovej rady Most-Híd ani okresných predsedov.

Referendom meníme názvy. Neexistuje. Komárno nie je možné zmeniť na Komárom, ale maďarský názov, to znamená v tomto prípade Komárom by bolo možné, keby to nebolo ako, ako vyhovujúce a z historického hľadiska zlé, je možné zmeniť na niečo iné, to znamená, že len názov, len názov alebo označenie v menšinovom jazyku, nič viac.

V návrhu novely tohto zákona sa zavádza Miestne referendum o zmene označenia obce. Podľa nového paragrafu 4a:

(1) Obec podľa § 2 ods. 1 môže formou hlasovania
svojich obyvateľov rozhodnúť o zmene označenia obce v jazyku menšiny
uvedenej v nariadení vlády Slovenskej republiky;


bude umožnené meniť len označenie obce v jazyku menšiny, nie v štátnom jazyku.