Béla Bugár

O 5 minút 12, Radovan Slobodník, odkaz na videozáznam

Béla Bugár v nedelu rozprával o rôznych témach. Dotkol sa najmä pripravovaných zmien pre živnostníkov, privatizácie teplární a zákona o obcianstve. V relácii sme overili osem faktických výrokov.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Otázka od diváka: “Predchádzajúci kabinet hlavne ministra vnútra Róberta Kaliňáka ste často kritizovali za neschopnosť ukončiť prípad Hedviga Malinová.” Viete, že je to na generálnej prokuratúre, to znamená, že práve preto je potrebné aj v tomto prípade, aby už generálna prokuratúra konala.

Podľa posledných informácií z januára 2011 je Hedviga Žáková - Malinová "stíhaná pre krivú výpoveď" (SITA). Prípad stále nie je uzavretý, generálna prokuratúra podľa vyjadrenia pre TASR "nebude k prípadu Hedvigy Malinovej poskytovať žiadne informácie."

My sme navrhli, aby sme počkali jednak na maďarskú Ústavu a potom na vykonávacie predpisy (aby mohla byť schválená novela zákona o občianstve pozn.).

Žiadny skorší mediálny výstup, ktorý by hovoril o snahe Mostu-Híd posunúť novelu zákona o občianstve kvôli maďarskej ústave sa nám nájsť nepodarilo. Rudolf Chmel (Most-Híd) sa ešte 27. februára 2011 vyjadril, že ak by sa koalícia nedohodla na zákone o štátnom občianstve, pre Most-Híd by bolo prijateľnejšie predložiť upravené znenie až na aprílové rokovanie.

Článok sme.sk z konca februára 2011 taktiež uvádza, že vládny návrh sa dostane do parlamentu zrejme až v apríli.

Overovaný výrok Bélu Bugára sa však vzťahuje aj na čakanie na maďarskú ústavu a jej predpisy a to ako dôvod spomenuté nebolo.

Pri živnostníkoch tiež, no tak my sme, neviem, či si pamätáte, vtedy keď sme hľadali peniaze, 1,6 mld, fakticky sme museli nájsť. Tam sme znížili odpočítateľnú časť, položku zo 60 bol návrh na 30, no tak my sme s 30% nesúhlasili, tak sme sa dohodli na 40%.

Na základe novely zákona o dani z príjmov došlo k zjednoteniu paušálnych výdavkov pre živnostníkov na 40% z doterajších troch úrovní 25%, 40% a 60%. To, že Most-Híd mal výhrady voči zjednoteniu paušálnych výdavkov pre živnostníkov vo výške 30% nájdete tu. Z článku vyplýva, že najväčšími odporcami boli strany Most-Híd a KDH.

Viete, ako tvorí URSO svoju cenovú politiku. V priemere zoberie od teplární, samozrejme nielen od týchto, o ktorých hovoríme, zoberie náklady, dá tam určitú maržu, zisk a tak sa tvorí cena.

Kalkulácia cien tepla je stanovovaná pre všetky regulované subjekty rovnako podľa výnosu ÚRSO. V súčasnosti je platný výnos 6/2008, upravený výnosom č. 6/2010. Cena tepla sa skladá z variabilnej zložky (nie je ovplyvnená objemom výroby tepla) so spotrebnou daňou a z fixnej zložky (ovplyvnená obejmom výroby tepla) s primeraným ziskom. Výnos špecifikuje oprávnené náklady, ktoré obsahujú obe zložky ceny tepla. Výnos taktiež stanovuje sposob určenia primeraného zisku.

Prehľadné zobrazenie položiek, z ktorých je tvorená cena tepla ponúka stránka termonova.sk:

 

My sme aj vtedy na koaličnej rade jednoznačne povedali, že dobre, v poriadku, tak musíme dostať analýzu. Čo by to znamenalo predaj 100% a predaj len určitej povedzme 51% a 49% obciam, teda mestám. Takáto analýza sa urobila.

Analýzu vypracovali Ministerstvá financií a hospodárstva a Fond národného majetku SR.

"Analýza ekonomickej výhodnosti potvrdila, že najvýhodnejším spôsobom realizácie hodnoty majetkových podielov je predaj celého majetkového podielu v jednotlivých teplárenských spolocnostiach," cituje analýzu server finance.sk.

Server podnikam.sk uvádza:

"V analýze sa ministerstvá zaoberajú aj inými možnostami predaja teplární, ako je predaj 100-percentného podielu. Štát by mohol podla analýzy predat len 67% alebo 51% akcií teplární. Zvyšok akcií by sa potom bezodplatne previedol na samosprávy. V týchto dvoch alternatívach však ministerstvá aj fond vidia pre štát viac nevýhod ako výhod. 'Po dôkladnom zvážení možných alternatív naloženia s majetkovou úcastou na podnikaní teplárenských spolocností jednoznacne odporúcame ako najvýhodnejšiu alternatívu predaj 100-percentného podielu vo všetkých šiestich spolocnostiach formou verejnej sútaže s medzinárodnou úcastou,' konštatuje sa v analýze."