Beblavý, Blanár, Klus a Paška v TA3

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Podľa štatistík OECD z roku 2016 Slovensko patrí medzi štáty s najväčšími regionálnymi rozdielmi hlavne čo sa týka výšky príjmov a miery nezamestnanosti (.pdf). Súvislosti s touto problematikou Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku poukázal na to, že napriek dobrým makroekonomickým výsledkom Slovenska niektoré regióny z tohto pozitívneho vývoja neprofitovali. Jedným z priorít Európskej komisie resp. jej kohéznej politiky je práve znižovanie regionálnych rozdielov medzi regiónmi EÚ. V programovom období 2014 - 2020 je pre najmenej rozvinuté krajiny Slovenska vyčlenená suma 9,13 milióna eur z celkovej sumy vynaloženej pre účely kohéznej politiky, ktorá predstavuje 13,9 milióna eur. Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša, na Slovensku sa od roku 2013 regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti pomaly znižujú, naopak rozdiely v miere chudoby či príjmoch sú nemenné, čoho dôkazom je aj analýza INEKO o regionálnych rozdieloch na Slovensku (.pdf, s. 2). Nakoľko však neexistuje výskum alebo štatistika, ktorá by skúmala priamy vzťah medzi eurofondami a zmiernením regionálnych rozdielov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.  
Celková alokácia všetkých programov na programové obdobie 2014 - 2020 predstavuje sumu 15,493 miliard eur z finančných prostriedkov Európskej únie. Blanárom uvedená suma je celkovou alokáciou všetkých programov bez Programu rozvoja vidieka (13,99 miliard eur), ktorá však bola aj médiami prezentovaná ako celková suma eurofondov. K 31. januáru 2018 sa využilo len 11,49 % z celkovej sumy v rámci prvej polovici programového obdobia. Výrok napriek nepresnosti hodnotíme ako pravdivý. 

Napríklad na začiatku minulého roka sa otvorila diskusia o piatich scenároch o Európskej únie, ktoré boli neskôr doplnené o ďalšie scenáre.

Martin Klus hovorí o piatich scenároch vývoja EÚ, ktoré predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker predstavil v dokumente White Paper on the future of Europe (.pdf) v Európskom parlamente v marci 2017. Na to nadväzujúc slovenský europoslanec Richard Sulík (SaS) na konci marca 2017 zverejnil dokument s návrhom reformy Európskej únie s názvom Manifest slovenského eurorealizmu. Tento dokument nepredstavuje ďalší návrh vývoja EÚ ale je v súlade s jedným z Junckerových piatich scenárov. V septembri 2017 samotný Jean Claude Juncker predstavil svoj vlastný "šiesty" scenár vývoja EÚ, ktorý kombinuje prvky z predchádzajúcich piatich scenárov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

1. scenár počíta s pokračovaním súčasného smerovania EÚ a predpokladá len malé zmeny s dôrazom na prehlbovanie jednotného trhu. 
2. scenár hovorí o tom, že členské štáty EÚ postupom času nebudú schopné nájsť spoločnú reč, a preto sa sústredia len na jednotný trh.  
3. scenár názvom Tí, ktorí chcú viac, budú robiť viac znamená, že EÚ bude fungovať ako doteraz, ale tie členské štáty ktoré budú chcieť, budú môcť viac spolupracovať v oblastiach ako je obrana, vnútorná bezpečnosť a sociálne otázky. 
4. scenár navrhuje robiť menej ale efektívnejšie. Členské štáty by sa zamerali na rýchlejšiu spoluprácu vo vybraných oblastiach a naopak do úzadia by prešli oblasti spolupráce ktoré nemajú žiadnu alebo len menšiu pridanú hodnotu. 
5. scenár počíta s vôľou členských štátov robiť viac spoločne. Členské štáty by si zdieľali viac právomocí a robili viac spoločných rozhodnutí na všetkých úrovniach, čo by viedlo aj k rýchlejšiemu prijímanou a vykonávaniu rozhodnutí. 

Sulíkov návrh reformy EÚ nesie názov Manifest slovenského eurorealizmu a je postavený na štyroch pilieroch - inštitucionálny, fiškálny, monetárny a bezpečnostný. Manifest nadväzuje na Junckerov štvrtý scenár - Menej ale efektívnejšie

Tzv. šiesty Junckerov scenár vychádza z jeho presvedčenia, že EÚ je viac ako len jednotný trh. Viac ako peniaze, viac ako euro. Pre Junckera to bolo vždy o hodnotách. Podla jeho názoru by sa EÚ mala viac zjednotiť po odchode Veľkej Británie z EÚ.

Tejto téme sa Demagog.SK venoval aj v marci 2017, kedy v súvislosti s reformami a scenármi vývoja EÚ overoval výrok Richarda Sulíka. 

…v mnohých krajinách európskych je povinná účasť vo voľbách. Či je to Belgicko, Grécko, Luxembursko.

Ak sa pozrieme na volebné systémy spomínaných štátov, zistíme, že v týchto troch krajinách EÚ je volebná účasť skutočne povinná. Výrok Juraja Blanára preto hodnotíme ako pravdivý.

V Belgicku sú voľby povinné už od roku 1892 pre mužov, resp. 1949 pre ženy a to aj napriek tomu, že sa o nej často vedú politické diskusie. Niektoré pravicové flámske strany ako kresťanskodemo­kratická CD&V by najradšej túto povinnosť zrušili, proti nim však stoja valónski politici alebo flámska ľavica. Belgičanom, ktorí sa bez ospravedlnenia nedostavia k voľbám - národným alebo tým do Európskeho parlamentu, hrozí pokuta od 25 až 50 eur. Ak sa k voľbám voliči nedostavia viackrát, pokuta môže narásť až do výšky 125 eur. Ak občan neodvolí štyrikrát v priebehu pätnástich rokov, môže mu byť uprené volebné právo až na desať rokov. Počas obdobia desiatich rokov navyše nemôže kariérne rásť na vyššie miesta v štátnej správe a nemôže byť nikde nominovaný (.pdf, s.4).

V Luxembursku je v zákone taktiež zakotvená povinná volebná účasť, avšak podľa štátnych záznamov boli posledné prípady registrovaných voličov, ktorí boli prenasledovaní a potrestaní v rokoch 1963 a 1964. Od toho času žiaden občan, ktorý sa volieb nezúčastnil nebol penalizovaný aj napriek tomu, že legislatíva hrozí občanom pokutou až do výšky 250 eur a ak sa opakovane nezúčastnia na voľbách, môže vzrásť až na 1000 eur. Aj napriek tomu sa volebná účasť v tejto krajine stále pohybuje v priemere na úrovni 95 %.

Hlasovanie v Grécku je podľa zákona rovnako ako v predošlých dvoch krajinách povinné, ale zriedka sa v praxi uplatňuje. Nevoličom tu síce nehrozí pokuta, môžu však čeliť problémom pri vydávaní pasu alebo pri vydávaní vodičského preukazu.


…v mnohých krajinách sa voľby do europarlamentu na regionálnej úrovni dejú. Či je to Belgicko, Taliansko, Veľká Británia. V mnohých krajinách na celoštátnej úrovni, ako je Česko (…).

Voľby do Európskeho parlamentu sa konajú v členských štátoch EÚ na rôznych úrovniach. Podľa údajov dostupných na oficiálnej webovej stránke Informačnej kancelárie EP pre Slovensko sa tieto voľby na regionálnej úrovni uskutočňujú v Belgicku, Taliansku a Veľkej Británii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Každý členský štát je oprávnený si pre voľby do Európskeho parlamentu vytvoriť volebné obvody alebo rozdeliť volebnú oblasť iným, vlastným spôsobom. Väčšina členských štátov sa rozhodla určiť celý štát za jeden volebný obvod. Ako uvádza aj Informačná kancelária EP: "V Belgicku, Taliansku a Veľkej Británii sa však voľby konajú na regionálnej úrovni. V Dánsku, Francúzsku a Španielsku, v susednej ČR, ale i na Slovensku sa voľby konajú na celoštátnej úrovni. V Nemecku sa voľby do EP uskutočňujú kombinovaným systémom a v niektorých členských krajinách EÚ sú voľby dokonca povinné - Belgicko, Grécko, Luxembursko. Pre všetky spomínané spôsoby volieb však platí zásada, že sa ich môžu zúčastniť ako voliči občania, ktorí v deň volieb dovŕšili minimálne 18 rokov a že za poslancov EP môžu byť volení občania starší ako 21 rokov".