Ako na nezamestnanost

V politike, Norbert Dolinský

V nedelu 23. apríla boli hostami relácie V politike minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer-SD) a poslanec NRSR Jozef Mihál. Hlavnou témou diskusie bola nezamestnanost. Ak chcete vediet ako presne používali fakty a štatistické údaje, precítajte si našu analýzu.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

V súvislosti s novelizáciou zákona o službách a zamestnanosti, ktorá vstupuje do platnosti od mája tohto roka, sa Ján Richter ešte v novembri 2016 vyjadril, že sa zásadne obmedzí možnosť evidovaných na úrade práce privyrobiť si a finančne si prilepší 60-tisíc ľudí, ktorý dnes pracujú načierno na dohodu. Toto číslo potvrdzujú aj iné portály, napr. Sme alebo Pravda a je aj súčasťou dôvodovej správy k návrhu zákona. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý.

Novelizácia zákona č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti je výrazne skloňovaná už od októbra a novembra 2016, kedy sa Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny rozhodlo sprísniť podmienky práce na dohodu. Vládny návrh zákona bol do parlamentu doručený 12. januára 2017 a schválený bol v treťom čítaní 22. marca 2017. 15. apríla 2017 bol uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 81/2017 a od 1. mája 2017 vstupuje do platnosti, čím sa výrazne menia podmienky zamestnávania na dohody osôb evidovaných na Úrade práce.

Ako sa ešte v roku 2016 vyjadril minister práce Richter, po novele zákona si má finančnú situáciu zlepšiť 60-tisíc ľudí. Zo strany štátu sa jedná o tvrdé kroky voči ľuďom, ktorí sú evidovaní na úradoch práce no zároveň nelegálne pracujú v súkromných firmách. V domácej ekonomike totiž pracuje podľa tajomníka ministerstva práce Branislava Ondruša načierno už takmer 60-tisíc ľudí a cieľom ministerstva práce je, aby tieto súkromné firmy zamestnali ľudí v trvalom pracovnom pomere. Ondruš ďalej hovorí: "Zároveň je to dostatočné obmedzenie na to, aby takýto človek nemohol byť zneužívaný na čiernu prácu. My dnes reálne nedokážeme odhaliť a dokázať čiernu prácu v prípade ľudí, ktorí majú podpísané dohody," 

Na základe schválených zmien v zákone od začiatku mája, bude môcť evidovaný uchádzač o zamestnanie stále pracovať na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ale trvanie práce na dohodu nesmie presiahnuť 40 pracovných kalendárnych dní. Uchádzač tiež nesmie mať uzavretých viacero dohôd s rovnakým či viacerými zamestnávateľmi. Hranica príjmu, ktorý bude môcť nezamestnaný z dohody zarobiť zostáva nezmenená - necelých 149 € (75 % platného životného minima). Ak už uchádzač o zamestnanie pri podávaní žiadosti do evidencie pracuje na základe dohody, je povinný predložiť jej kópiu, ak k jej uzatvoreniu dôjde po zaradení do evidencie, musí jej kópiu uchádzač predložiť najneskôr deň pred začatím jej plynutia.

Ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu novely zákona všetky zmeny vyplývajú z poznatkov aplikačnej praxe. Ďalej sa tu uvádza, že priemerný počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí počas vedenia v evidencii vykonávali zárobkovú činnosť na základe dohôd mimo pracovného pomeru osciloval v posledných rokoch okolo 60-tisíc. V skutočnosti je neskontrolovateľné a nedokázateľné, či ide naozaj o občasnú zárobkovú činnosť a príjem nepresahuje stanovený limit. Z praxe sa však v takmer všetkých prípadoch okrem priznanej odmeny nelegálne vypláca odmena oveľa vyššia. Jedným z argumentov, ktoré toto tvrdenie podporujú má byť aj vysoký počet dohôd s oficiálnym vymeriavacím základom nižším ako 50 €, čo však nemôže pokryť ani dochádzanie na výkon práce. 
Podľa údajov UPSVaR bolo ku koncu marca v Poltári 10 voľných pracovných miest. Podobné čísla ponúka aj ISTP internetový sprievodca trhom práce, ktorý funguje pod ÚPSVaR v čase overovania výroku eviduje 11 inzerátov pracovných ponúk v meste Poltár. Na jedno voľné miesto teda pripadá 213 uchádzačov o prácu. Ponuka pracovných miest v meste Poltár je teda skutočne veľmi slabá. Výrok Jozefa Mihála hodnotíme ako pravdivý. 

Nezamestnanosť v Potári sa dlhodobo udržiava na úrovni okolo 18 %, ku koncu marca to bolo 17,02 %. Vysokú úroveň nezamestnanosti mali znížiť pripravované investície podnikateľa Vladimíra Poóra rozbehnutím sklárskeho podniku Slovglass Poltár. Spoločnosť požiadala vládu o finančnú pomoc vo výške 11,8 milióna eur. K realizácii investície však nedošlo z toho dôvodu, že spoločnosť nezačala obstarávať dlhodobý hmotný majetok, čím vydané rozhodnutie o investičnej pomoci stratilo platnosť. V júni 2015 podnikateľ prípravy sklárskej výroby v Poltári zastavil.

Situácia pracovných miest v Poltári je vážna aj v porovnaní s ostatnými, podobne zaostalými regiónmi ako napr. susedná Rimavská Sobota. Nezamestnanosť podľa UPSVaR sa tu dlhodobo pohybuje okolo 25 %, v marci 2017 to bolo 24,65 %, avšak napriek tomu tu úrad práce ponúka 138 voľných pracovných miest. Podobnú nezamestnanosť ako okres Poltár má napr. Vranov nad Topľou (17,19 %), kde úrad práce ponúka 315 pracovných ponúk. Celkovo je v Poltári evidovaných 2 130 uchádzačov o zamestnanie, voľných pracovných miest je evidovaných len 10. Ako už je zmienené vyššie, na jednu pracovnú ponuku vychádza 213 uchádzačov. Vo Vranove nad Topľou je to pre porovnanie 25,5 uchádzačov na jedno pracovné miesto, v Rimavskej Sobote je to 80 uchádzačov.

V decembri 2015 vstúpil do platnosti zákon č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov, na základe ktorého v roku 2016 vláda SR na výjazdových rokovaniach schválila akčné plány pre 12 okresov, medzi nimi aj Akčný plán pre okres Poltár (.pdf).

Akčný plán uvádza, že nezamestnanosť v okrese sa počas rokov 2013 – 2015 pohybovala v rozmedzí 25,6 – 20,9 % (.pdf, s.3) Hoci nezamestnanosť  klesla z 26,3 % v roku 2003 na 20,9 % v roku 2015, je to stále viac než dvojnásobok celoslovenského priemeru. (.pdf, s.5)

Podľa Akčného plánu v okrese Poltár budú prijaté opatrenia smerujúce k zlepšeniu nepriaznivej situácie prostredníctvom:
  • prijatia systémových opatrení
  • podpory podnikania, vzniku pracovných miest a inovácií
  • zlepšenia dostupnosti vzdelávacích služieb
  • zabezpečenia moderných a dostupných verejných služieb
  • zabezpečenia udržateľnej mobilita pracovnej sily a nákladnej dopravy
  • prijatia systémových opatrení na úrovni BBSK
  • prijatia systémových opatrení na úrovni SK

Celková odhadovaná finančná investícia do regiónu predstavuje  98 584 tis. eur. V rokoch 2016 – 2020 sa predpokladá krytie z EŠIF a ostatných verejných zdrojov vo výške 75 122 tisíc eur a z ostatných zdrojov vo výške 23 462 tisíc eur. Regionálny príspevok pre okres Poltár bude predstavovať sumu  2 625 tisíc eur.(.pdf,s.30)

…to bol ďalší náš návrh (Zvyšovanie minimálnej mzdy vo verejnom sektore pozn.), ktorý teda neprešiel bohužiaľ

Novelu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá ráta so zvyšovaním minimálnej mzdy vo verejnom sektore predložili nezaradení poslanci NR SR Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Katarína Macháčková, Simona Petrík, Zuzana Zimenová a Jozef Mihál a Oto Žarnay. Tento navrhovaný zákon však bol prerokovaný a zamietnutý už v prvom čítaní na 14. schôdzi, dňa 6.4. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa predkladateľov štát dnes zabúda asi na 144-tisíc ľudí. Beblavý poukázal na tabuľkové platy, podľa ktorých sú platení sociálni pracovníci, opatrovatelia, kuchárky v školách, školníci, knihovníčky, ale aj ekonómovia vo verejnom sektore. Minimálny plat zamestnanca verejnej správy podľa tabuliek dosahuje 292 eur, pričom súčasnú minimálnu mzdu- 435 eur, väčšine zamestnancov dorovnávajú rôznymi príplatkami. “Štát dnes pri veľkej skupine vlastných zamestnancov nedodržiava Zákonník práce,“ povedal Beblavý.

Podľa Mihála zvýšenie odmeňovania by spôsobil tlak na rast miezd u súkromných zamestnávateľov. “Keby štát nastavil latku odmeňovania svojich zamestnancov vyššie, aj súkromní zamestnávatelia by boli tlačení k tomu, aby zvýšili platy svojim zamestnancom,” dodal.

Mihál tak podporuje zvyšovanie minimálnej mzdy, ale len za určitých podmienok. „Po prvé, že sa bude zvyšovať minimálna mzda aj vo verejnom sektore, aby sa na nich nezabúdalo. Po druhé, bol by som veľmi rád, keby k zvyšovaniu čistej minimálnej mzdy prispel štát tým, že sa konečne po štyroch rokoch zvýši nezdaniteľné minimum pri výpočte dane a že sa pozrieme aj na odvodové výhody, alebo dnes už nevýhody pri zdravotnom poistení,“ dodal Mihál.

Chcem ale oceniť to, že ste (Ján Richter pozn.) dodržali ten sľub, ktorý ste mi dali v tej predchádzajúcej januárovej relácii, narážam teraz na tie neprimerané dvojtisícové pokuty za oneskorené prihlásenie zamestnanca.

Prísľub zrušenia dvojtisícovej pokuty pre zamestnávateľov za neskoré prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne dal minister práce Ján Richter v diskusnej relácii televízie TA3 V politike dňa 15. januára. Pripomienkové konanie k návrhu novely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorá tresty za omeškanie zmierni by malo odštartovať v máji tohto roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

K takémuto kroku ho v diskusii vyzval jeho oponent, opozičný poslanec a bývalý minister práce Jozef Mihál: „zrušte prosím vás, ak nič iné, tú dvojtisícovú pokutu z inšpekcie práce pri neskoro zaevidovanom zamestnancovi do Sociálnej poisťovne. Prosím vás, konečne sa nad tým zamyslite,“ apeloval Mihál.
Ak niekto podľa neho vôbec neprihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nech pokutu dostane. „Ale ak ho niekto prihlási s omeškaním jedného dňa, ale prihlási, tak prosím vás, tú dvojtisícovú pokutu, ktorú dnes dostávajú zamestnávatelia, zrušte,“ doplnil.

Zásadnú zmenu by mal priniesť návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý ministerstvo pripravuje. Ministerstvo práce plánuje upraviť vymedzenie pojmu nelegálne zamestnávanie, a to tak, aby sa eliminovalo postihovanie určitého oneskoreného prihlásenia zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne. Súčasné podmienky pritom zaviedlo práve ministerstvo pod vedením Jána Richtera pred štyrmi rokmi. 

…vláda podporila tak masívne Land Rover a ustúpila z pohľadu tej prvotne deklarovanej požiadavky, aby sa tá fabrika postavila na východnom Slovensku

Informácie o pôvodnom pláne umiestniť fabriku Land Rover na východnom Slovensku sa nám z verejne dostupných zdrojov získať nepodarilo. Výrok Jozefa Mihála preto hodnotíme ako neoveriteľný. 

Podľa košického portálu Korzár nič nenaznačovalo tomu, že by mala byť automobilka postavená na východe Slovenska. Šéf zväzu automobilového priemyslu SR J. Sinay povedal o téme nasledovné: "Dôvod je jasný. Na východe chýba vyhovujúca dopravná infraštruktúra a subdodávatelia, ktorých počet je na západnom Slovensku oveľa vyšší. Automobilke by tak neboli poskytnuté diely a dodávky v potrebnom čase. Nedostatočné napojenie na diaľničnú sieť by tiež predstavovalo veľký problém" Sinay preto nepredpokladá, že by nejaká automobilka v najbližšom období zvažovala investície na východnom Slovensku.

Premiér Fico však tvrdil, že investorom sa vždy snaží ponúknuť lokality v oblastiach s najvyššou nezamestnanosťou, teda na juhu stredného Slovenska a na východnom Slovensku. „Na konci dňa je to ale vždy investor, ktorý povie, že čo mu najviac vyhovuje. Aj preto sme prijali v parlamente zákon o podpore najmenej rozvinutých okresoch, kde zavádzame mimoriadne priaznivé podmienky pre investorov, ak by sa rozhodli ísť do týchto regiónov,“ podotkol Fico.
Aj keď závod Jaguar Land Rover bude napokon stáť pri Nitre. Zo zhruba štyroch tisícov pracovných miest, ktoré závod priamo vytvorí a z ďalších desať tisíc miest, ktoré vytvoria jeho subdodávatelia by malo byť minimálne niekoľko stoviek zaplnených pracovníkmi z východu Slovenska.