25 rokov samostatnosti Slovenska – Andrej Danko a Richard Sulík

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam
V nedelu 14. januára boli hostami relácie V politike (TA3) predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) a europoslanec Richard Sulík (SaS). Hlavnou témou bola 25 rokov samostatnej Slovenskej republiky. Ak chcete vediet ako presne používali fakty, precítajte si našu analýzu. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Viedol aj Robert Fico proti Andrejovi Kiskovi (v prezidentských voľbách v roku 2014, pozn.) po prvom kole.

Posledné prezidentské voľby sa na Slovensku konali v roku 2014, kedy sa proti sebe postavilo celkovo 14 kandidátov, vrátane Roberta Fica a Andreja Kisku. V prvom kole dvojkolových volieb zvíťazil Robert Fico, s celkovým ziskom 28,00 % hlasov. Na  druhom mieste skončil Andrej Kiska so ziskom 24,00 %. Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivý.

Druhé kolo prezidentských volieb prinieslo súboj Robert Fico - Andrej Kiska. Voľby sa uskutočnili v sobotu 29. marca 2014 a zvíťazil v nich Andrej Kiska, ktorý získal 59,38 % hlasov, kým jeho protivník Robert Fico dokázal zaujať 40,61 % voličov.

… pri tomto hlasovaní (o rezolúcii proti Spojeným štátom, ktoré uznali Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela, pozn.) v OSN Poľsko, Maďarsko aj Čechy sa zdržali.

21.decembra 2017 sa na Valnom zhromaždení OSN hlasovalo za rezolúciu, ktorá odsudzuje uznanie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa. Až 35 zo všetkých 193 členských krajín sa hlasovania zdržalo a ako tvrdí Andrej Danko medzi nimi bolo aj Česko, Poľsko a Maďarsko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Podľa informácií, ktoré priniesla SITA sa Slovensko pripojilo k 127 štátom, ktoré hlasovali za prijatie návrhu. Za rezolúciu sa nakoniec vyslovili aj tradiční európski spojenci USA ako Veľká Británia a Francúzsko, a tiež Nemecko, ktoré sa pri hlasovaniach týkajúcich sa krízy na Blízkom východe zvyklo doteraz vždy zdržať hlasovania.

Medzi deviatimi krajinami, ktoré hlasovali proti rezolúcii, sú Spojené štáty, Izrael a okrem nich už len z medzinárodného hľadiska nie príliš relevantné štáty ako napríklad Togo, Mikronézia, Palau či Honduras.

Okrem Česka, Poľska a aj Maďarska sa hlasovania zdržali krajiny ako napríklad Kanada, Austrália či Lotyšsko.

…keď som tam bol ja (v rsukej dume, pozn.), pár mesiacov predtým bol tam aj nemecký prezidenta, takisto šéf izraelského parlamentu mal možnosť vystúpiť v dume.


Andrej Danko navštívil Rusko v novembri 2017, nemecký prezident Steinmeier absolvoval návštevu o mesiac skôr, v októbri 2017. Steinmeier sa stetol s Vladimírom Putinom, ale v Štátnej dume nevystúpil. V júni 2017 do Ruska zavítal aj Yuli Edelstein, predseda izraelského parlamentu. Edelstein vystúpil s prejavom pred hornou komorou ruského parlamentu, pred Radou federácie. Štátna duma, kde vystúpil aj Danko, je dolnou komorou ruského parlamentu. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.

Predseda parlamentu Andrej Danko v novembri 2017 absolvoval návštevu Ruska, behom ktorej mu Viačeslav Viktorovič Volodin ponúkol možnosť vystúpiť s prejavom v Štátnej dume Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie. Štátna duma je dolnou komorou ruského parlamentu, úlohu hornej komory hrá Rada federácie. Danko bol skutočne prvým Slovákom, ktorý v Štátnej dume vystúpil. Po návrate z Ruska bol Danko kritizovaný za vystúpenie aj ministerstvom zahraničných vecí.

Šéf izraelského parlamentu, Yuli Edelstein navštívil Rusko v júni 2017. Návšteva s konala na 30. výročí jeho prepustenia z pracovného tábora na Sibíri. Edelstein síce vo Federálnom zhromaždení vystúpil, ale vystúpil v hornej komore (v Rade federácie) zhromaždenia, kým Danko vystúpil v Štátnej dume.

Nemecký prezident, Frank-Walter Steinmeier navštívil Rusko v októbri 2017. Nemeckí prezidenti už tradične absolvujú návštevu Ruska, urobili tak skoro všetci predchodcovia Steinmeiera. Nemecký prezident absolvoval rôzne stretnutia, ale v Štátnej sume nevystúpil.  

…tie sankcie (voči Ruskej federácie, pozn.) každých 6 mesiacov predlžujú a teraz sa opätovne predĺžili.

Hospodárske sankcie zamerané na obchod s Ruskom v konkrétnych hospodárskych odvetviach boli Európskou úniou zavedené v júli a septembri 2014 ako jedno z reštriktívnych opatrení EÚ v súvislosti s krízou na Ukrajine. Tieto sankcie sa od svojho zavedenia niekoľkokrát predlžovali o 6 mesiacov a v súčastnosti sú predĺžené do 31. júla 2018. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Reštriktívne opatrenia voči Ruskej federácii boli prijaté v rámci reakcie na protiprávnu anexiu Krymu a úmyselnú destabilizáciu krajiny. Po zavedení hospodárskych sankcií sa v marci 2015 Európska rada rozhodla prepojiť trvanie sankcií s úplným splnením dohôd z Minska, ktoré sa malo uskutočniť do 31. decembra 2015. Keďže dohody z Minska neboli naplnené v plnom rozsahu, Európska rada sa rozhodla predĺžiť sankcie do 31. júla 2016. Hospodárske sankcie boli postupne predlžované o 6 mesiacov: 1. júla 2016, 19. decembra 2016, 28. júna 2017 a 21. decembra 2017. V súčasnosti sú predlžené do konca júla 2018

…na tom bola aj rovná daň postavená, ktorú som ešte s Ivanom Miklošom realizoval pred 12-timi rokmi, že aby z akéhokoľvek príjmu bola platená jedna a tá istá daň.

Daňová reforma, ktorá zaviedla rovnú daň z príjmov sa uskutočnila v roku 2004 počas druhej Dzurindovej vlády (teda pred 14-timi rokmi) pod vedením Ivana Mikloša ako vtedajšieho ministra financií. Richard Sulík je uvádzaný ako autor danej daňovej reformy, ktorý sa tejto reforme venoval po odbornej stránke. Napriek nepresnosti výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Ako hlavný cieľ danej reformy uviedol Richard Sulík v roku 2003 zavedenie daňových princípov do daňového systému - spravodlivosť, neutralitu, jednoduchosť a účinnosť. Základným a najviditeľnejším znakom reformy bolo „zavedenie rovnej 19% sadzby dane pri dani z príjmov a DPH. Znížilo sa daňové zaťaženie fyzických osôb a právnických osôb a daňové bremeno sa presunulo z priamych daní na nepriame."