15 najväcších neprávd a zavádzaní v roku 2015

Iné
V roku 2015 sme overili celkovo 1 170 faktických výrokov. Z nich sme vybrali najväcšie nepravdy a zavádzania v roku 2015, ktoré politici povedali v televíznych politických debatách.

 

V priemere sedem z desiatich výrokov bolo pravdivých. Viac ako jedna pätina (21,4 %) výrokov neobstála konfrontácius faktami a štatistikami. Približne každý desiaty výrok nevieme overit na základe verejne dostupných údajov.

V novembri 2015 sme pre Hospodárske noviny analyzovali štatistiky za cele obdobie fungovania projektu.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

„A čo sa týka táborov v Afrike, povedzte mi, koľko Sýrčanov uteká z Afriky? Lebo teraz je problém so Sýrčanmi. Tí, ktorých chceme, sú Sýrčania. Koľkí konkrétne utekajú z Afriky? Ani jeden.“

Výrok sme overovali v relácii O5M12 13. septembra 2015. K téme sem napísali aj komentár.

Kaliňák vo výroku referuje k Sýrijským utečencom, ktorí do Európy prichádzajú z Afriky, takzvanou stredomorskou trasou. Podľa dát dostupných z agentúry Frontex utieklo len v roku 2014 centrálnou stredomorskou cestou (migranti sa nalodia v prístavoch v Líbyi či Egypte a preplavia sa na talianske pobrežie alebo Maltu) 39 651 sýrskych utečencov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 


Zdroj: Frontex

Z tabuľky agentúry Frontex vidieť, že v roku 2013 sa preplavilo z Afriky centrálnou stredomorskou cestou 11 503 Sýrčanov a v roku 2014 až 39 651. V roku 2014 prišlo západnou stredomorskou cestou 405 sýrskych utečencov a v období medzi januárom až júnom 2015 ichprišlo 3 789. Pre porovnanie,  východnou stredomorskou cestou v roku 2014 prišlo 31 673 sýrskych utečencov a balkánskou cestou ich prišlo 7 320.
Výrok sme overovali v relácii O5M12 15. novembra 2015.

Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže základ pre spoločnú azylovú politiku EÚ je zakotvený v Zmluve o fungovaní EÚ, ktorá popri Zmluve o EÚ tvorí základ primárneho práva Európskej únie.

V konsolidovanom znení Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa tretia časť venuje vnútornej politike a činnosti Únie. Článok 78 Hlavy V (Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti), Kapitoly 2 (Politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo), sa zaoberá spoločnou azylovou politikou EÚ.

“Únia tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou non-refoulement. Táto politika musí byť v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára 1967 týkajúcimi sa právneho postavenia utečencov, ako aj inými príslušnými zmluvami.” (.pdf, s. 76)
Výrok sme overili ako "Výrok týždňa" pre Denník N. Paška uviedol tento výrok 7. decembra 2015 v rozhovore pre HN TV.

Nech sa na výrok Pašku pozeráme z akéhokoľvek hľadiska, pomenovať stav v zdravotníctve ako „nie zlý, ale dobrý“ je pri zohľadnení medzinárodných meraní, dlhu nemocníc, čakacích lehôt alebo nespokojnosti zdravotníckeho personálu veľmi vzdialené od reality.

V kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa Slovensko v troch zo štyroch hodnotených ukazovateľov umiestnilo v spodnej tretine hodnotenia krajín OECD (Health at a Glance, s. 28).

Problémom nie sú nedostatočné výdavky štátu na zdravotníctvo. Podľa OECD sú v pomere k HDP celkové výdavky na slovenské zdravotníctvo (7,6 percent HDP v roku 2013) vyššie ako v ostatných krajinách V4. Problémom je nízka efektívnosť využívania zdrojov. OECD v štúdii z roku 2010 tvrdí (.pdf, s. 14), že s hodnotami vstupov pre rok 2007 sme sa pri rovnakej výške výdavkov mohli dožívať o viac ako 4 roky dlhšie. Štúdia OECD z roku 2012 uvádza, že pri plnom využití potenciálu na zvýšenie efektívnosti v zdravotníctve by systém ušetril až 2,7 percenta HDP ročne, teda približne tretinu súčasných celkových zdrojov na zdravotníctvo.

Veľkým problémom v zdravotníctve sú aj dlhy nemocníc. Podľa Informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2014 sú záväzky štátnych nemocníc takmer 500 miliónov eur. Od konca roku 2012 narástli o približne 50 percent (160 miliónov eur).

Ďalším faktorom je aj častá korupcia. Podľa prieskumu Inštitútu HPI z roku 2013 sa 47,9 % respondentov stretlo s nejakou formou korupcie – či už vyžiadanou, alebo nevyžiadanou. Podľa zistení z prieskumu TIS v roku 2012 je korupcia zakorenená v systéme zdravotníctva. Niečo pomimo zaplatí lekárom každý štvrtý pacient, no iba štyri percentá platia úplatky preto, že si ich lekári priamo vypýtajú. Veľa napovedá priznanie doktora Liptáka, ktorý sa vyjadril, že tí, čo nedajú úplatok, majú jednoducho smolu.

O zlom zdravotnom stave obyvateľstva, a teda nepriamo aj o nekvalite zdravotníctva, hovorí aj priemerná dĺžka dožitia mužov a žien. Podľa Eurostatu v porovnaní s Českou republikou žijú slovenské ženy o viac ako jeden rok menej (80 rokov), slovenskí muži žijú kratšie v priemere až o takmer dva a pol roka. Slovenky v porovnaní s priemerom EÚ žijú kratšie o viac ako tri roky a muži až o päť rokov. Štatistika Health at a Glance (s. 19) uvádza, že spomedzi krajín OECD sa Slováci spolu s Mexičanmi, Turkami a Maďarmi dožívajú vôbec najkratšie. Ešte horšie vyznieva počet rokov prežitých v dobrej zdravotnej kondícií. Tých sa podľa Eurostatu Slováci oproti priemeru EÚ tešia o sedem menej.

Podľa zistení HPI (bez ohľadu na poskytovateľa a poisťovňu) sa na totálnu endoprotézu (TEP) kolenného alebo bedrového kĺbu na Slovensku čaká v priemere okolo deväť mesiacov a na operáciu kataraktu (sivý zákal) necelé tri mesiace. Vo viacerých veľkých nemocniciach v Bratislave (Antolská), Prešove, Nových Zámkoch, Trenčíne a Žiline je čakacia doba na kolenný alebo bedrový kĺb aj dva roky. Podľa prieskumu týždenníka Pravda sa vo väčšine nemocníc čaká na CT vyšetrenia niekoľko týždňov, v Banskej Bystrici alebo vo Zvolene približne 100 dní.

O dobrej situácii v zdravotníctve nehovoria ani štrajky zdravotných sestier, ktoré podali výpovede pre neriešené nízke ohodnotenie ich práce. Respondenti pravidelne označujú zdravotníctvo za jeden z najvážnejších problémov Slovenska. Podľa posledného prieskumu MVK ho ako najvážnejší problém vníma až každý štvrtý občan.
Jedna z najväčších legiend slovenského hokeja Žigmund Pálffy zaujal výrokom z 7. mája 2015 o tom, že hokejová reprezentácia za jeho čias neprehrávala s tímami ako Nórsko. My sme sa na naše zápasy na vrcholných podujatiach pozreli (na základe údajov z SZĽH a IIHF) podrobnejšie a zistili, že Žigo nehovorí celkom pravdu.

V prvom rade sa pozrime na reprezentačnú kariéru Žigmunda Pálffyho. Za reprezentáciu nastúpil prvý raz na ZOH 1994 v Lilehammeri, kde sme vyhrali nad Kanadou, Talianskom, Francúzskom a remizovali so Švédskom a USA.

Na MS elitnej kategórie sa Slovensko zúčastnilo prvý raz v roku 1996 v Rakúsku. Do turnaja vstúpilo remízou s Kanadou, v treťom zápase však podľahlo domácemu Rakúsku. Práve tu nachádzame prvú prehru Slovenska s outsiderom na vrcholnom podujatí. Treba brať ohľad aj na fakt, že my sami sme vtedy boli nováčikom a pre hráčov to bolo prvé vystúpenie na MS v elitnej skupine. V A-kategórii sme sa zachránili vďaka výhre 4:1 nad Nemeckom, pri ktorej sa gólovo presadil Žigmund Pálffy.

Na nasledujúcich MS sme nedosiahli veľký úspech, ale nepostihla nás ani prehra s outsiderom. Žigmund Pálffy sa potom predstavil znovu na MS 1999, na ktorých sme postúpili do štvrťfinálovej skupiny a zaujali remízou 2:2 s Ruskom. ZOH 2002 v Salt Lake City boli jedným z veľkých podujatí, na ktorých naša reprezentácia zlyhala. Treba ale pripomenúť, že sa jednalo o kvalifikačnú skupinu, v ktorej sme nemohli počítať s niektorými hráčmi z NHL. Slovensko prehralo s Nemeckom a hlavne s Rakúskom, remizovalo s Lotyšskom a skončilo na predposlednom 13.mieste. Pálffy na turnaji odohral jeden zápas. Olympiády nám vo všeobecnosti nevychádzali, podobne sme prepadli aj v kvalifikačnej skupine na ZOH 1998 v Nagane, kde sme v rozhodujúcom zápase prehrali s Kazachstanom. Pállfy vtedy do hry nezasiahol.

Neskôr Žigo hral na medailových MS 2002 a MS 2003, tam sa pričinil najprv o zisk titulu a bronzu. Tieto turnaje vstúpia navždy do dejín slovenského hokeja a Pálffy v nich hrá výnimočnú úlohu – v roku 2002 v semifinále premenil nájazd v rozstrele so Švédskom a vo finále prihral na gól Petrovi Bondrovi.

Slováci na MS 2005 po veľkom boji s Kanadou vypadli vo štvrťfinále a s turnajom sa rozlúčili, Pálffy vtedy bojoval v slovenskom drese a prispel k cennej remíze s Rusmi či výhre nad Švajčiarmi.

Odvtedy sa Žigmund Pállfy až do roku 2010 za reprezentáciu na vrcholnom podujatí nepredstavil. V tom čase už začali pribúdať naše zaváhania s outsidermi – v roku 2006 prehra v úvodnom zápase skupiny s Bieloruskom (v tom čase sme ich ešte považovali za papierovo oveľa slabšieho súpera), na MS 2010 debakel v osemfinálovej skupine od Dánska (0:6). Práve v roku 2010 Pállfy ukončil reprezentačnú kariéru na ZOH vo Vancouveri, kde sme obsadili 4.priečku.

Aktívnu kariéru Žigmund Pálffy ukončil v roku 2012. Svetový hokej sa postupne vyrovnáva, slabé tímy sa posúvajú dopredu a sú nepríjemnými protivníkmi. Na MS 2013 sme podľahli Lotyšskua potom po nájazdoch Rakúsku, aj tak sme však postúpili aspoň do štvrťfinále. Pred rokom nás zastavila nečakaná prehra s Francúzskom, ktoré na tom istom turnaji zdolalo aj Kanadu. Nesmieme zabudnúť na ZOH 2014 v Soči, kde sme šokujúco 1:3 prehrali so Slovinskom. Tento rok prišla porážka s Nórskom, ktoré siahalo po bodoch proti USA. To len svedčí o tom, že dnes už skutočne slabých súperov vo svetovom hokeji niet.

Podľa terminológie Demagog.sk by sme mohli povedať, že Žigo nehovorí pravdu. Nie je to však politika, ale hokej, kde sa veci neustále menia a sú závislé na obrovskom množstve premenných. Na jednej strane je fakt, že za posledné tri roky sme na vrcholných podujatiach prehrali s Lotyšskom, Rakúskom, Slovinskom, Francúzskom i Nórskom, čo sa nám v časoch Pálffyho a ďalších hviezd nestávalo. Druhou stranou mince je to, že dovtedy hokejovo slabé krajiny postupujú dopredu, investujú do mládeže a infraštruktúry. Preto tieto zaváhania s outsidermi nepredvádza len náš tím, stávajú sa aj ešte oveľa silnejším súperom – Francúzi na MS 2013 zdolali Rusov a pred rokom Kanadu, Lotyši pred rokom zdolali Fínov a podobne. Takže názor na Žigovo vyjadrenie už necháme na každom našom čitateľovi.

 

„Poviem prečo strach zo smrti. 90% pacientov po infarkte, ktorí prežijú, prestanú na druhý deň fajčiť, nepotrebujú žiadne odvykacie kúry a peniaze.“

Výrok sme overovali v relácii V politike 16. februára 2015. K tejto téme sme napísali aj komentár do Denníka N.

Bývalý minister zdravotníctva oponoval Čislákovi a tvrdil, že netreba platiť za odvykacie kúry, lebo „strach zo smrti“ to vyrieši, je teda z tohto pohľadu neplatný. Použil na to však nepresný argument o tom, že až 90 percent fajčiarov po prekonanom infarkte prestane fajčiť, a teda strach je najväčšou prevenciou.

Viacero zdrojov odkazuje na to, že až polovica fajčiarov pokračuje s fajčením aj po tom, čo prekonali nejaký srdcový problém. Staršia štúdia z roku 2004 preukázala, že viac ako polovica európskych fajčiarov, ktorí utrpia infarkt, operáciu bypassu alebo iný vážny srdcový problém, fajčia aj rok po udalosti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.