100 dní Iva Nesrovnala

V politike, Ľuba Oravová, odkaz na videozáznam

Svojich prvých 100 dní vo funkcii primátora hlavného mesta zhodnotil v nedelu na TA3 Ivo Nesrovnal. Vzhladom na to, že sa témy diskusie venovali najmä budúcemu vývoju Bratislavy, na overovanie bolo vhodných len niekolko výrokov venujúcich sa najmä rozpoctu a zadlženiu Bratislavy. Dva z týchto výrokov nebolo možné z dostupných informácií overit. Ako pravdivý sme ohodnotili len Nesrovnalovo vyjadrenie týkajúce sa ceny projektu rekonštrukcie Starého mosta.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Na základe Zmluvy o diele (.pdf, s.3), bola cena projektu rekonštrukcie Starého mosta stanovená na 70 580 170 eur. Výstavbu zabezpečuje spoločnosť Eurovia CS. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Chcem, aby tomu Bratislavčania rozumeli, pretože napríklad dopravný podnik dostáva ročne 70 miliónov eur teraz dostane skoro a ten nárast, respektíve tá čiastka každým rokom narastá. Tento rok dostane o 5,5 milióna viacej, ako minulý rok. Minulý rok dostal viacej ako predminulý rok.

Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal hovorí o tom, že Dopravný podnik v tomto roku z rozpočtu dostane takmer 70 miliónov eur, podľa návrhu je to presne 69,5 milióna eur. Tento návrh rozpočtu však ešte nebol schválený, Mestské zastupiteľstvo o ňom odmietlo diskutovať aj na poslednom zasadnutí 26.marca 2015. Bratislava hospodári v rozpočtovom provizóriu a návrh rozpočtu sa ešte môže meniť, čo Nesrovnal neuvádza. Rovnako tak uvádza nepresný rozdiel medzi výdavkami Dopravného podniku medzi rokmi 2014 a 2015. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Výdavky určené na činnosť Dopravného podniku uvádza nasledovná tabuľka, pri roku 2015 uvádzame údaje z Návrhu rozpočtu, keďže Bratislava pôsobí v rozpočtovom provizóriu: 

RokRozpočtové výdavky na činnosť Dopravného podniku
201069 081 830 €
201159 434 565 €
201259 887 483 €
201365 065 327 €
201465 439 000 €
201569 500 000 €

Zdroje: Návrh rozpočtu hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2015-2017 (.pdf, s.88), Rozpočet hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2014-2016 (.pdf, s.96), Rozpočet hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2013-2015  (.pdf, s.96), Rozpočet hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2012-2014 (.pdf, s.91), Návrh rozpočtu výdavkov hlavného mesta SR Bratislavy na rok 2011 a prognóza na roky 2012 a 2013 (.pdf, s.2)  Rozpočet výdavkov hlavného mesta na rok 2010 a prognóza na roky 2011 a 2012 (.pdf)

Pokiaľ by Dopravnému podniku zostalo podľa návrhu rozpočtu vyčlenených 69,5 milióna eur, tak by šlo o medziročný nárast o 4 061 000 €, a nie o 5,5 miliónov eur, o ktorých hovorí primátor Nesrovnal. Správne hovorí o tom, že Dopravný podnik dostal v roku 2014 viac financií než v roku 2013, nárast činil 373 673 eur. Čiastka na činnosť Dopravného podniku od roku 2013 rastie, predtým v roku 2011 počas prvého roka primátora Ivana Ftáčnika klesla takmer o 10 miliónov eur. Aj táto interpretácia, že čiastka ,,každým rokom narastá," je teda sporná.

Ivo Nesrovnal neuvádza, že tohtoročná navrhovaná suma pre Dopravný podnik sa ešte môže zmeniť. Takisto nesprávne hovorí o náraste sumy v porovnaní s rokom 2014 a zavádza pri tvrdení o každoročnom náraste výdavkov Dopravného podniku, keďže sleduje len trojročný časový horizont. 

Mesto, keď sme ho prevzali, malo zadlženie cez 200 miliónov eur, pretože môj predchodca zamlčoval Bratislavčanom to skutočné zadlžovanie. On nehovoril o tom, že mesto ručí za mestské firmy a to sú naše dlhy. My sme to povedali a hovoríme to Bratislavčanom rovno, že máme dlh cez 200 miliónov eur.

Vzhľadom na to, že zatiaľ nie je zverejnená bilancia hospodárenia hlavného mesta a mestských organizácií za rok 2014, demagog.SK nevie overiť tvrdenie primátora Nesrovnala o výške dlhov magistrátu a mestských firiem a o skutočnom zadlžovaní, ktoré mal zamlčovať bývalý primátor M. Ftáčnik. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Exprimátor Bratislavy, Milan Ftáčnik, naposledy informoval o dlhu mesta, vrátane mestských podnikov na tlačovej konferencii pred ukončením svojho volebného obdobia v septembri 2014. Podľa článku v HN bol predpokladaný dlh hlavného mesta 182 miliónov eur. Oficiálny údaj z TASR na konci Ftáčnikovho volebného obdobia hovoril o dlhu 173 miliónov eur. Uvedené čísla zahŕňajú aj hospodárenie mestských organizácií. Najväčšie záväzky mal magistrát (108 mil. eur), spoločnosť Generálny investor Bratislavy (20 mil. eur) a Dopravný podnik Bratislava (42 mil. eur). Údaje o hospodárení hlavného mesta v rokoch 2010 - 2014 majú byť zhrnuté v komplexnej správe, ktorá sa podľa programu prerokovávala na zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR, konaného 25.9.2014. Správa však v čase overovania výroku medzi materiálmi na oficiálnej stránke mesta nebola k dispozícii.

Dostupný je menej aktuálny Návrh záverečného účtu a hodnotiaca správa hlavného mesta SR za rok 2013 (.pdf), ktorý obsahuje aj prehľad o finančnom stave a dlhu hlavného mesta a jednotlivých mestských organizácií k 31.12.2013. Materiál okrem iného informuje i o strate Dopravného podniku Bratislava (DPB) za rok 2013 vo výške 984 026 eur, ktorá má byť podľa návrhu krytá zo strany hlavného mesta po dobu 3 rokov, počnúc rokom 2015 (.pdf, s. 129). Krytie straty potvrdzuje aj Výročná správa DPB za rok 2013 v odseku Vysporiadanie výsledku hospodárenia (pdf., s. 21): „Hospodársky výsledok vykazovaný za rok 2013 - stratu vo výške 984 026 EUR navrhujeme vysporiadať nasledovným spôsobom - jediný akcionár spoločnosti uhradí stratu na základe návrhu predstavenstva v zmysle čl. XI, písm. j), bod 2 Stanov akciovej spoločnosti Dopravný podnik Bratislava.“ Podrobnosti o DPB uvádzame ako príklad, kedy je strata spoločnosti zároveň aj stratou mesta; mesto je 100-percentným akcionárom a predstavenstvo spoločnosti podalo návrh v súlade so stanovami, ktorý bol schválený.

Prehľad mestských organizácií je zverejnený na stránke hlavného mesta, kde možno nájsť výročné správy o hospodárení jednotlivých obchodných spoločností (najaktuálnejšie zverejnené údaje sú k 31.12.2013) a informácie o majetkovej účasti mesta v týchto obchodných spoločnostiach.


…pretože rozpočet, ktorý Bratislava má, je vlastne celý zazmluvnený. Tam sú mandatorné výdavky, ktoré idú na školstvo, sociálne veci, dopravu. To je 80% vecí. A mne zostane vlastne ten zvyšok na rozvoj Bratislavy a z toho už aj to je zazmluvnených dlhodobo viac ako polovica. Čiže mestu zostane 8-9% z rozpočtu na veci, aby sa rozvíjalo mesto.

Z dokumentu o rozpočte mesta Bratislava na roky 2014- 2016 nie je možné zistiť presný objem mandatórnych výdavkov a ani výdavkov, ktoré nie sú mandatórne, ale sú zazmluvnené. Rozpočet pre jednotlivé oblasti výdavkov, ako sú doprava, školstvo a podobne, nie je rozdelený na mandatórne a fakultatívne výdavky a tiež z neho nie je jasné, ktoré výdavky boli už vopred zazmluvnené. Nie je tak možné určiť, aký podiel rozpočtu je možné voľne prerozdeľovať. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Niektoré úlohy a povinnosti štátnej správy prechádzajú do pôsobnosti obcí. Sú s nimi spojené tzv. mandatórne (.pdf, s. 88) výdavky, teda také výdavky, ktoré sú zo zákona povinné, viažu sa na legislatívu upravujúcu povinnosti samosprávy. V prípade mesta Bratislava pod mandatórne výdavky možno zaradiť aj pôsobnosť Bratislavy ako hlavného mesta. Zvyšné výdavky sú fakultatívne, teda o tom, do čoho budú investované, rozhodujú príslušné miestne orgány.

Výkon štátnej správy, ktorá bola prenesená na obce, riadi a kontroluje vláda prostredníctvom zákonovZákon č. 416/2001 bližšie špecifikuje tieto pôsobnosti. Patrí medzi ne napríklad zabezpečovanie miestnych komunikácií, zriaďovanie a poskytovanie sociálnych služieb, územné plánovanie, v oblasti školstva je to napríklad zriaďovanie základných škôl, centier voľného času a podobne, ďalšia pôsobnosť miestnych samospráv sa týka športu, divadelnej činnosti, zdravotníctva (napríklad zriadenie lekárskej služba prvej pomoci), regionálneho rozvoja či cestovného ruchu. Výdavky na tieto pôsobnosti a povinnosti patria pod mandatórne výdavky. Náklady preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.

Dokument mesta Bratislava o rozpočte na roky 2014- 2016 (.pdf) konkretizuje plánované príjmy a výdavky na rok 2014 a predbežne odhaduje aj príjmy a výdavky na roky 2015 a 2016. Výdavky sú rozdelené na jednotlivé oblasti, konkrétne: Územný rozvoj mesta,  Doprava a komunikácie, Bezpečnosť a poriadok, Životné prostredie, Nakladanie s majetkom, Komunikácia, marketing a cestovný ruch, Kultúra, Šport, Vzdelávanie, Sociálna pomoc a sociálne služby, Rozhodovanie, manažment a kontrola, Moderný úrad pre ľudí, Poslanecké priority. V dokumente o rozpočte mesta však nie je presne uvedené, aká časť z prostriedkov pre jednotlivé oblasti výdavkov je financovaná zo štátneho rozpočtu ako prenesená právomoc miestnej samosprávy či právomoc pri výkone funkcií hlavného mesta. Dokument uvádza len, že granty a transfery zo štátneho rozpočtu predstavovali v danom roku 40 998 600€.

Primátor Nesrovnal svoje tvrdenie ešte skomplikoval, hovorí totiž o nemandatórnych, ale zazmluvnených výdavkoch, čiže dlhodobo naplánovaných výdavkoch, ktoré nemá v právomoci zmeniť. Ani podiel zazmluvnených, vopred dohodnutých výdavkov, ktoré by súčasný primátor nemohol meniť, nie je priamo uvedený v spomínanom dokumente o rozpočte mesta Bratislava. 

Výsledkom je, že Bratislava má dvakrát menej financií, ako Brno napríklad na hlavu a Brno je obyčajné krajské mesto.

Brno patrí v rámci Jihomoravského kraja medzi obce s rozšírenou pôsobnosťou, zároveň pôsobí ako hlavné krajské mesto. Brno malo za posledných päť rokov v porovnaní s Bratislavou vždy vyšší mestský rozpočet celkovo aj na hlavu. Nejedná sa však o dvojnásobné množstvo financií. V rokoch 2014 a 2015 bol rozpočet Brna vyšší len približne o 10 až 20 %. V predchádzajúcich rokoch bol rozdiel o niečo vyšší, no za posledných päť rokov sa približne o dvojnásobok jednalo len v roku 2012, kedy bol rozpočet na hlavu v Bratislave 535,57 eur a v Brne to bolo o 634,43 eur viac. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý, pretože v posledných troch rokoch neplatí, že by Brno malo dvojnásobné množstvo financií na hlavu ako Bratislava.

Podľa údajov získaných zo stránok miest Bratislava a Brno je možné pozorovať, že mestský rozpočet mesta Brno bol v období rokov 2011-2015 vždy vyšší ako rozpočet mesta Bratislavy. Tento rozdiel je najviac markantný v rokoch 2011-2013. V období rokov 2014 a 2015 sa rozdiel medzi rozpočtami oboch miest približuje, hoci mesto Brno má kontinuálne viac alokovaných zdrojov ako Bratislava.  

Rozpočty miest Brno a Bratislava v období rokov 2011-2015
 

Brno
Bratislava
Rok tis. KčEurEur
201510 675 568384 913 214362 459 788
201410 139 541
369 961 945368 747 128
20139 668 664
383 403 283246 785 188
201211 061 078
441 560 000223 541 234
201110 784 349
430 323 970 282 067 341
*Prepočet meny podľa ECB vždy k 1. januáru daného roku
** Zdroje sú prevažne vo formáte .pfd, pre rozpočet Bratislavy na rok 2015 je použitý aktuálny návrh rozpočtu, nakoľko Bratislava momentálne funguje v rozpočtovom provizóriu.

Nesrovnal však vo výroku porovnáva množstvo financií na jedného obyvateľa. Podľa posledných dostupných údajov (.xls) má k 1. januáru 2015 mesto Brno 377 305 obyvateľov. Bratislava má obyvateľov viac, podľa posledných údajov Štatistického úradu to v roku 2013 bolo 417 389 obyvateľov. Brno má tak viac financií aj v prepočte na hlavu. Nejedná sa však o dvojnásobok financií, ako uvádza Nesrovnal. V tabuľke nižšie môžme vidieť približné financie miest na jedného obyvateľa v eurách za posledných päť rokov. Najvýraznejší rozdiel vo financovaní je možné pozorovať v roku 2012, kedy financie na hlavu v Brne dosahovali v prepočte 1 170 eur a v Bratislave 535,57 eur, čo je rozdiel  634,43 eur, čiže sa jedná o vyše dvojnásobok. V posledných dvoch rokoch je však rozpočet na hlavu v oboch mestách podobný, jedná sa len o rozdiely v rozmedzí 10,72 až 18,49 %.

Rozpočet na hlavu miest Brno a Bratislava 2011 až 2015


BrnoBratislava
20151 020868,40
2014979,82883,46
20131 016591,26
20121 170535,57
20111 140675,79

Zdroje: Rozpočty miest 2011-2015; Ministerstvo vnútra ČR, Štatistický úrad SR