Video na Facebooku tvrdí, že veľká časť darovanej krvi nekončí u pacientov, ale v tajných výskumných, vojenských či farmaceutických programoch. V skutočnosti sa krv na Slovensku po odbere laboratórne vyšetruje, spracúva na jednotlivé zložky, eviduje a skladuje podľa presných pravidiel. Plazma sa môže regulovane využiť na výrobu liekov. Nie sú však dôkazy, že sa darovaná krv posiela do bližšie nešpecifikovaných „tajných programov“. Krv sa podľa očkovania darcov netriedi ani neoznačuje.

Na sociálnych sieťach sa šíri video, ktoré naznačuje, že darovaná krv nekončí predovšetkým u pacientov. Text vo videu tvrdí, že veľká časť krvi je tajne presmerovaná do výskumných laboratórií, farmaceutických spoločností, vojenských projektov a bližšie nešpecifikovaných „tajných programov“, kde sa má používať na klonovanie, genetické manipulácie či rituály. Video zároveň rozlišuje medzi krvou očkovaných a neočkovaných ľudí. Podľa textu vo videu je nedostatok krvi v nemocniciach zriedkavý, výzvy na darovanie majú v skutočnosti zásobovať skryté programy. Príspevok od 13. júla do 29. júla 2026 zdieľalo 331 ľudí. 

Čo sa deje s krvou po jej darovaní

Darovaná krv nejde priamo z odberového vaku pacientovi. Po odbere sa krv vyšetrí, spracuje na jednotlivé zložky, označí a uskladní za presne stanovených podmienok. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že krv sa najčastejšie rozdeľuje na koncentrát červených krviniek, krvné doštičky a plazmu. Jedna dávka tak môže pomôcť viacerým pacientom s rozdielnymi zdravotnými potrebami.

Z každej darovanej krvi sa zároveň odoberajú vzorky na laboratórne vyšetrenia. WHO odporúča testovať každú dávku najmenej na HIV, hepatitídu B, hepatitídu C a syfilis. Ak je dávka pozitívna na niektorú z týchto infekcií, ktoré sa môžu preniesť tranfúziou, vyradí sa (.pdf, s. 89).

Národná transfúzna služba (NTS) pre Demagog.sk v mailovej komunikácii 27. júla 2026 uviedla, že jednotlivé zložky môžu následne prejsť ďalším ošetrením, napríklad metódou na redukciu patogénov. Po ukončení spracovania a kontrole sa prepustia na použitie pri transfúzii. 

Univerzitná nemocnica Bratislava opisuje, že jednotlivé oddelenia posielajú krvnej banke požiadavku na potrebnú krvnú skupinu a množstvo prípravkov. Krvná banka následne preverí zlučiteľnosť krvi darcu s krvou príjemcu a prípravok vydá podľa požiadavky oddelenia. Darovaná krv sa používa napríklad pri závažných úrazoch, náročných operáciách, liečbe akútnych leukémií či transplantáciách krvotvorných buniek. Podľa NTS sa konkrétny prípravok pacientovi podáva podľa rozhodnutia ošetrujúceho lekára.

Európska legislatíva upravuje celý postup od darovania a odberu cez testovanie, spracovanie a skladovanie až po distribúciu krvi. Vyžaduje tiež systém sledovateľnosti, ktorý umožňuje spätne dohľadať cestu transfúzneho prípravku medzi darcom, transfúznym zariadením a príjemcom. Každá jednotka krvi tak má počas celého procesu evidovanú a spätne dohľadateľnú stopu, čo bráni jej nepozorovanému zmiznutiu zo systému.

Slovenský zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach označuje prípravok vyrobený z krvi, ľudskej plazmy alebo kmeňových krvotvorných buniek z pupočníkovej krvi ako transfúzny liek. Prípravu transfúznych liekov možno vykonávať len na základe príslušného povolenia.

Podrobné požiadavky stanovuje vyhláška ministerstva zdravotníctva o požiadavkách na správnu prax prípravy transfúznych liekov. Upravuje okrem iného spracovanie, kontrolu kvality, označovanie, skladovanie a prepúšťanie jednotlivých prípravkov.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sa v roku 2024 na Slovensku uskutočnilo 234 430 odberov celej krvi od dobrovoľných darcov. Samostatne bolo zaznamenaných 21 656 odberov plazmy a 7 228 odberov krvných doštičiek. 

V tom istom roku sa na Slovensku pripravilo takmer 319-tisíc transfúznych liekov. Najviac sa ich podľa NCZI použilo v internej medicíne, na jednotkách intenzívnej starostlivosti a oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny, ako aj na chirurgických a hematologických oddeleniach.

Britská verejná krvná a transplantačná služba NHS Blood and Transplant využíva darovaný materiál aj na výskum a vývoj, pričom takýto postup podlieha regulačným pravidlám. 

V prípade slovenskej NTS však takýto postup neplatí. „Krv, ktorú darujú dobrovoľní darcovia, a z nej vyrobené transfúzne lieky sa nepoužívajú na výskumné účely,“ uviedla služba pre Demagog.sk.

NTS opisuje využitie darovanej krvi na transfúzne lieky pre pacientov a plazmy na výrobu liekov. Nenašli sme relevantné dôkazy, že by sa na Slovensku používala na vojenské projekty.

Časť plazmy sa môže použiť na výrobu liekov

Plazma, ktorá sa nepoužije priamo na transfúziu, sa môže využívať na výrobu liekov z ľudskej plazmy, napríklad imunoglobulínov, albumínu alebo prípravkov s faktormi zrážania krvi. Zložky využívané na výrobu liekov sa z krvnej plazmy oddeľujú frakcionáciou. Riaditeľ NTS Ivan Oleár v rozhovore pre Priemysel Dnes uviedol, že NTS v odberných centrách v roku 2024 vykonala 19 012 odberov krvnej plazmy určenej na frakcionáciu.

Ide o regulovanú súčasť zdravotníckeho systému, ktorej výsledkom sú lieky pre pacientov. 

Krvné zložky určené na transfúziu a plazmu určenú na ďalšie farmaceutické spracovanie rozlišujú aj európske postupy.

Slovenský zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach umožňuje vývoz ľudskej plazmy iba na základe povolenia ministerstva zdravotníctva. O povolenie môže požiadať len držiteľ povolenia na prípravu transfúznych liekov alebo držiteľ povolenia na výrobu humánnych liekov. Žiadateľ musí tiež preukázať, že plazma je nadbytočná a nemožno ju použiť na terapeutické účely v príslušnom ústavnom zdravotníckom zariadení. Zároveň musí preukázať, že ju spracuje oprávnený výrobca liekov z ľudskej plazmy.

Výzvy na darovanie reagujú na pokles zásob krvi

NTS pre Demagog.sk potvrdila, že výzvy na darovanie krvi súvisia s potrebami nemocníc. Stav zásob jednotlivých krvných skupín zverejňuje každý týždeň na svojej webovej stránke a rozlišuje dostatočný, hraničný a nedostatočný stav.

Podľa NTS môže počas roka dochádzať k poklesu zásob najmä pri krvných skupinách s negatívnym Rh faktorom, ktoré má približne 15 percent obyvateľstva. Počet dostupných darcov klesá napríklad počas chrípkového obdobia, pri zvýšenej chorobnosti alebo pravidelne počas letných mesiacov. 

„Hraničný stav zásob krvi neznamená, že je nedostatok krvi. Je to upozornenie pre nás ako organizáciu a darcov krvi, že evidujeme pokles zásob určitej krvnej skupiny, nemocničné zariadenia naďalej zásobujeme plynulo na základe ich objednávok,“ zdôraznila NTS. Výzvu na darovanie zverejňuje až vtedy, keď zásoby klesnú do nedostatočného pásma a transfúzne prípravky sa míňajú rýchlejšie, než sa dopĺňajú.

Pri nedostatočnom stave zásob by podľa NTS mohlo dôjsť k znižovaniu objednávok transfúznych prípravkov a v krajnom prípade aj k odkladu plánovaných operácií. Služba však uviedla, že za posledné štyri roky nemusela zverejniť výzvu na darovanie z dôvodu nedostatočných zásob.

Nedávne očkovanie môže len dočasne ovplyvniť termín odberu

NTS pre Demagog.sk 25. júna 2026 uviedla, že krv ani transfúzne lieky sa podľa zaočkovanosti darcov netriedia ani neoznačujú. Takéto rozlišovanie nevyžaduje slovenská ani európska legislatíva. NTS sa v dotazníku darcov pýta, či boli očkovaní počas dvoch mesiacov pred odberom, keďže po niektorých vakcínach musí darca dočasne odložiť darovanie krvi. Okrem toho však nezaznamenáva, proti akým ochoreniam bol darca očkovaný.

NTS napríklad uvádza, že darovanie krvi po očkovaní proti covidu-19 je možné 14 dní od podania mRNA vakcíny alebo proteínovej vakcíny a 28 dní od podania vektorovej vakcíny. Cieľom odkladu je najmä umožniť odznenie prípadných vedľajších účinkov očkovania a zabezpečiť, aby darca daroval krv v dobrom zdravotnom stave. 

Po očkovaní proti tetanu, chrípke a HPV odporúča NTS odložiť darovanie krvi o dva dni, ak sa neobjavia nežiaduce reakcie.

„Všeobecne sa po očkovaní odporúča nejaký čas počkať pre možné vedľajšie účinky, ktoré by mali po stanovenej dobe odznieť. Očkovanie aj odber krvi môžu byť pre organizmus vyčerpávajúce a je vhodné mať medzi nimi pauzu. Z molekulárneho hľadiska dôvod na čakanie nevidím, keďže vakcíny, ktorými sa momentálne u nás očkuje, neobsahujú celý vírus a do krvi sa dostávajú iba dočasne a v minimálnom množstve,“ uviedla molekulárna biologička Lucia Ciglar pre portál Veda na dosah.

Podľa NTS by navyše nebolo možné vyhovieť ani prípadnej požiadavke nemocnice na krv od nezaočkovaného darcu, pretože transfúzne prípravky sa podľa očkovania darcov vôbec neevidujú ani nerozlišujú.

Usmernenia WHO z roku 2012 rozlišujú jednotlivé typy vakcín, nie krv očkovaných a neočkovaných darcov. Po niektorých živých oslabených vakcínach sa darovanie krvi preventívne odkladá približne na 28 dní, pre možné krátkodobé riziko prítomnosti živého vakcinačného mikroorganizmu. Pri neživých vakcínach darovanie nie je potrebné odkladať, ak sa darca cíti zdravo (.pdf, s. 63-64).

V Spojených štátoch sa požiadavky na krv od darcov nezaočkovaných proti covidu-19 stávajú podľa článku v odbornom časopise Anesthesiology čoraz častejšou klinickou témou. 

Autori uvádzajú, že krvné banky neevidujú očkovací status darcov a v súčasnom systéme preto nie je možné určiť, či konkrétny transfúzny prípravok pochádza od darcu očkovaného alebo neočkovaného proti covidu-19. Zároveň pripomínajú, že charakteristiky darcu, ako očkovanie, pohlavie, rasa, sexuálna orientácia či náboženstvo, neovplyvňujú bezpečnosť krvných prípravkov, a preto sa nevyžaduje ich zaznamenávanie.

Záver

Príspevok na sociálnych sieťach tvrdí, že značná časť darovanej krvi neslúži pacientom, ale tajným výskumným, vojenským či farmaceutickým projektom. Darovaná krv sa však po odbere laboratórne testuje, spracúva na jednotlivé zložky, eviduje a skladuje podľa stanovených pravidiel. lazmu možno za regulovaných podmienok použiť na výrobu liekov. Tieto legitímne spôsoby využitia však nepotvrdzujú tvrdenia o bližšie nešpecifikovaných „tajných programoch“. Krv sa navyše netriedi ani neoznačuje podľa toho, či bol darca očkovaný. Príspevok sme preto v rámci spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivý.