Začiatkom októbra 2025 publikovala agentúra NMS prieskum, v ktorom zisťovala, do akej miery sú Slováci náchylní veriť konšpiračným teóriám. Prieskumníci vybrali osem konkrétnych teórií, ktoré rezonovali v našej spoločnosti aj vo svete.

Z prieskumu vyplynulo, že viac ako tretina populácie verí aspoň dvom či viacerým zmieneným konšpiračným teóriám. Najviac ľudí považuje za dôveryhodné nepravdivé tvrdenia o chemtrails, útokoch na USA z 11. septembra či teóriu, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná. Časť populácie verí, že svet ovládajú Židia, klimatická zmena je výmysel alebo že pristátie amerických astronautov na Mesiaci bol podvod. Teóriám o čipovaní obyvateľstva cez očkovanie a plochej zemi verilo najmenšie percento opýtaných.

Na viacero zo zmienených konšpiračných teórií sa ešte 9. septembra 2025 pýtali aj splnomocnenca vlády pre prešetrovanie pandémie Petra Kotlára pri jeho návšteve diskusnej relácie V politike 24. Pri niektorých potvrdil konšpiračný naratív, na iné zas odpovedal vyhýbavo, napriek tomu, že existujú dôkazy, ktoré ich dôveryhodne vyvracajú. Rozhodli sme sa preto zhrnúť fakty, ktoré k týmto často opakovaným konšpiračným tvrdeniam existujú.

Redaktorka: Pravda alebo lož? Vakcíny spôsobujú autizmus. 

Kotlár: To ja neviem posúdiť. 

Pôvod tohto tvrdenia pochádza zo zdiskreditovanej štúdie britského lekára, ktorá neopodstatnene spájala vakcínu proti osýpkam, príušniciam a ružienke s rozvojom porúch autistického spektra. Neskoršie zistenia však odhalili závažné etické pochybenia, manipuláciu s dátami a klamstvá, v dôsledku čoho bola táto práca stiahnutá. Odvtedy sa uskutočnilo množstvo veľkých, nezávislých a kvalitne navrhnutých štúdií v rôznych krajinách, ktoré zahŕňali státisíce až milióny detí. Všetky tieto výskumy priniesli rovnaký záver – neexistuje žiadny relevantný dôkaz o tom, že by očkovanie zvyšovalo riziko autizmu. 

V súčasnosti panuje vedecký konsenzus, že očkovanie nezvyšuje riziko vývinu poruchy autistického spektra. Tvrdenie o prepojení medzi očkovaním a autizmom prvýkrát publikoval v roku 1998 bývalý gastroenterológ Andrew Wakefield, podľa ktorého malo byť potenciálnym spúšťačom autizmu očkovanie takzvanou MMR vakcínou proti osýpkam, príušniciam (mumps) a ružienke (rubeola). 

Vyšetrovanie Britskej lekárskej komory však v roku 2010 dospelo k záveru, že Wakefield počas písania štúdie hrubo porušil etické zásady a dopustil sa nečestného vedeckého správania, keďže klamal o pôvode vzorky detí, za čo mu disciplinárna komisia odobrala lekársku licenciu. Odborný časopis jeho štúdiu v reakcii na tieto zistenia stiahol a redaktor časopisu Richard Horton uviedol, že tvrdenia vo Wakefieldovej štúdii boli nepravdivé. 

Od roku 1998 hypotézu o spojení medzi očkovaním MMR vakcínou a autizmom opakovane vyvrátili mnohé vedecké štúdie. Už v roku 1999 tím britských vedcov podrobil Wakefieldovu hypotézu vedeckému testovaniu, v rámci ktorého identifikovali všetky deti na spektre autizmu narodené od roku 1979 a snažili sa zistiť, či nastal stúpajúci trend po zavedení MMR očkovania v roku 1988. 

Foto: Centers for Disease Control, Unsplash

Vedci v odbornom článku konštatovali, že neexistuje žiadne spojenie medzi MMR vakcínou a autizmom. Podobnú retrospektívnu štúdiu v roku 2002 zrealizoval aj tím dánskych vedcov, ktorí skúmali všetky deti očkované MMR vakcínou medzi rokmi 1991 – 1998, teda viac než 400-tisíc jednotlivcov. Ani táto štúdia nepodporila Wakefieldovu hypotézu, ale naopak poskytla dôkazy o tom, že neexistuje prepojenie medzi vakcínou MMR a autizmom. 

Obe uvedené štúdie boli takzvané kohortové, teda skúmali veľké skupiny detí, no na testovanie hypotézy o MMR vakcíne a poruchách autistického spektra boli opakovane využité aj menšie štúdie typu prípad-kontrola, ktoré pozorovali deti s poruchami autistického spektra a deti bez daných porúch. 

Metaštúdia z roku 2014 spojila dáta z piatich kohortových štúdií, ktoré spolu zahŕňali až 1,2 milióna detí, s dátami z piatich menších prípadových štúdií, ktoré celkovo skúmali takmer 10-tisíc detí. Štúdia konštatovala, že neexistuje žiadne spojenie medzi MMR vakcínami a autizmom či inými poruchami autistického spektra. 

V roku 2015 tím vedcov zo Spojených štátov amerických skúmal možné spojenie medzi MMR vakcínou a autizmom skrz retrospektívnu štúdiu, do ktorej zahrnuli aj deti so staršími súrodencami s poruchami autistického spektra. Vedci pracovali so vzorkou, ktorá zahŕňala viac než 95-tisíc detí narodených medzi rokmi 2001 až 2012. Vedcom sa nepodarilo potvrdiť žiadne spojenie medzi MMR vakcínou a poruchami autistického spektra a to ani v prípade, že deti boli viac ohrozené poruchou autistického spektra, keďže ju mal ich starší súrodenec. 

Známa sa stala napríklad štúdia dánskych vedcov z roku 2019, ktorá zahŕňala vzorku 650-tisíc detí narodených medzi rokmi 1999 a 2010. Podobne ako pri predošlých štúdiách vedci nenašli prepojenie medzi MMR vakcínou a zvýšeným rizikom porúch autistického spektra u detí. Vedci porovnávali výskyt autizmu u očkovaných a neočkovaných detí, pričom odsledovali, že u detí zaočkovaných MMR vakcínou nebol vyšší výskyt autizmu. 

Redaktorka: Klimatická zmena je reálna. 

Kotlár: Áno, ale nie je spôsobená človekom. 

O tom, že má globálne otepľovanie ľudský pôvod, panuje vedecký konsenzus. Odborníci sa zhodujú, že hlavným motorom klimatickej zmeny je nárast skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého (CO₂), ktorý do atmosféry uvoľňuje spaľovanie fosílnych palív – uhlia, ropy a zemného plynu. Kým v minulosti sa klíma menila najmä prirodzenými procesmi, súčasné tempo rastu teplôt je bezprecedentné a nedá sa vysvetliť bez vplyvu ľudskej činnosti. 

Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), patriaci pod OSN a združujúci tisíce vedcov a vedkýň, v správe z roku 2023 uvádza, že „ľudská činnosť, predovšetkým prostredníctvom emisií skleníkových plynov, jednoznačne spôsobila globálne otepľovanie“ (.pdf, s. 4). Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) súhlasne konštatuje, že existujú nespochybniteľné dôkazy, že Zem sa otepľuje bezprecedentným tempom a hlavným pôvodcom tohto trendu je ľudská činnosť. Skleníkové plyny sa do ovzdušia dostávajú najmä spaľovaním fosílnych palív, ako sú ropa, zemný plyn a uhlie, ktoré zodpovedajú za viac než 75 % globálnych emisií.

Foto: Chris LeBoutillier, Unsplash

Veľké analýzy odborných publikácií potvrdzujú vedecký konsenzus o ľudskom pôvode klimatickej zmeny. Štúdia Johna Cooka a jeho kolegov z roku 2013 preskúmala takmer 12-tisíc vedeckých článkov o klimatickej zmene a zistila, že 97 % z tých, ktoré vyjadrovali postoj, pripísalo globálne otepľovanie ľudskej činnosti. Analýza od Marka Lynasa a kolegov skúmala vyše 88-tisíc klimatických štúdií publikovaných od roku 2012 ukázala, že konsenzus medzi vedcami presahuje 99 %.

Doktor Pep Canadella z CSIRO Climate Science Centre poukazuje na to, že klimatické modely nedokážu vysvetliť rast teplôt inak než zvýšením skleníkových plynov – najmä CO₂ – v dôsledku ľudskej činnosti. 

Profesor Sherwood z centra výskumu klimatickej zmeny na Univerzite Nového Južného Walesu v Sydney vymenúva tri kľúčové dôvody, prečo je záver o úlohe CO₂ nepochybný: môžeme merať jeho vplyv na energetickú bilanciu Zeme, z fyzikálnych zákonov vieme, že tento vplyv vedie k otepľovaniu, a v skutočnosti pozorujeme práve také otepľovanie, aké sa predpokladá.

Redaktorka: Ľudia boli na Mesiaci. 

Kotlár: To neviem posúdiť.

Po povrchu Mesiaca kráčala dokopy dvanásť astronautov v rámci šiestich úspešných misií programu Apollo. Každá misia priniesla nové poznatky, technické úspechy aj dôkazy o ľudskej prítomnosti na Mesiaci. Prítomnosť astronautov potvrdzujú fotografie, videá, vzorky mesačnej pôdy či zábery súčasných sond obiehajúcich Mesiac. 

Misie s ľudskou posádkou pristáli na Mesiaci celkom šesťkrát v rámci programu Apollo, ktorý realizoval americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Tieto misie sa uskutočnili medzi rokmi 1969 až 1972. 

Prvým úspešným pristátím ľudskej posádky na Mesiaci bola misia Apollo 11. Astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldrin sa 20. júla 1969 stali prvými ľuďmi, ktorí kráčali po povrchu Mesiaca.

Snímka pristátia na Mesiaci misie Apollo 11. Foto: NASA, CC BY-NC-ND 2.0

Na Mesiaci sa podarilo pristáť aj posádkam misií Apollo 12, Apollo 14, Apollo 15, Apollo 16 a Apollo 17. Po mesačnom povrchu tak kráčalo spolu 12 astronautov.

Úspech týchto misií je podložený viacerými dôkazmi. Jedným z nich je séria obrazových záznamov vytvorených priamo na lunárnom povrchu aj mimo neho.

Na palube Apolla 11 sa nachádzala komplexná súprava kamerového vybavenia. Keď Neil Armstrong ako prvý vstúpil na Mesiac, záznam jeho historických krokov bol zaznamenaný pomocou kamery umiestnenej v špeciálnom úložnom priestore nachádzajúcom sa na vonkajšej strane lunárneho modulu.

Kamera používala technológiu, ktorá umožnila vysielať video signál z Mesiaca na Zem do televíznych prijímačov (.pdf, s. 1). Astronauti mali na povrchu Mesiaca k dispozícii množstvo ďalšej techniky na vyhotovenie dodatočných videí a fotografií.

Videozáznam z misie Apollo 11 na Mesiaci je možné si pozrieť aj dnes a obdobné záznamy sú dostupné aj z ďalších misií Apollo.

Okrem mediálnych záznamov existujú aj ďalšie fyzické dôkazy prítomnosti človeka na povrchu Mesiaca. Misie Apollo priviezli na Zem dokopy približne 382 kilogramov mesačných hornín a pôdy, ktoré vykazujú unikátne chemické a fyzikálne vlastnosti Mesiaca. Tieto vzorky boli nezávisle overené laboratóriami po celom svete.

Prítomnosť človeka na Mesiaci je dokonca možné otestovať dodnes. Misie Apollo 11, 14 a 15 umiestnili na Mesiaci odrazové plochy. Tieto zrkadlové zariadenia odrážajú laserové lúče späť k ich zdroju, čo vedcom na Zemi umožňuje merať vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom s milimetrovou presnosťou.

Lunárny prieskumný orbiter (LRO) NASA, ktorý v súčasnosti obieha okolo Mesiaca, vyfotografoval pristávacie moduly, prístroje či trasy roverov, ktoré astronauti na lunárnom povrchu zanechali. Orbiter, ktorého cieľom je pozbierať údaje k návratu človeka na Mesiac, dokonca zaznamenal stopy, ktoré tam astronauti vytvorili. Tieto miesta pristátia zachytili aj vesmírne lode z Číny, Indie či Japonska.

Šesť snímok pristátia misií Apollo zachytených pomocou LRO. Foto: NASA/GSFC/Arizona State University

V našom staršom článku objasňujeme, ako je možné, že NASA stratila zábery z pristátia na Mesiaci, ako bolo možné zaznamenať prvé kroky Neila Armstronga po vystúpení z lunárneho modulu, či dôvody, prečo sa ľudstvo na Mesiac po roku 1972 nevrátilo.

Redaktorka: Zem je plochá. 

Kotlár: Nepredpokladám.

Guľatosť Zeme je podložená množstvom dôkazov už od staroveku až po modernú éru. Zakrivenie Zeme takmer presne vypočítal grécky matematik už v 3. storočí pred naším letopočtom. Neskôr potvrdili guľatý tvar planéty moreplavci, ktorí ju úspešne oboplávali. Prírodným dôkazom je aj zakrivený tieň Zeme počas zatmenia Mesiaca či rozdielny čas východu a západu Slnka na rôznych miestach sveta. V modernej dobe poskytli jednoznačný pohľad na guľatosť Zeme astronauti, ktorí ju videli priamo z vesmíru – vrátane slovenského astronauta Ivana Bellu.Existuje viacero dôkazov, že Zem nie je plochá, ale guľatá. Ako prvý to dokázal Eratosthenes z Kyrény, ktorý žil v rokoch 276 až 194 pred naším letopočtom. Rozpoznal nielen guľatosť Zeme, ale aj vypočítal jej zakrivenie. Porovnal dĺžku tieňov dvoch rovnako dlhých tyčí umiestnených v rôznych častiach Egypta – v Asuáne a Alexandrii. Na základe rozdielu v dĺžke tieňov a známej vzdialenosti medzi mestami dokázal určiť, že Zem má guľovitý tvar a s prekvapivou presnosťou vypočítal aj jej rozmery. 

Úkazom, kde nám príroda sama ponúka dôkaz guľatosti Zeme, je zatmenie Mesiaca. Tieň, ktorý vrhá Zem na povrch Mesiaca, je zakrivený. Rovnako východ a západ Slnka v rôznych časoch na rôznych poludníkoch zemegule nie je v súlade s plochosťou Zeme.

Foto: Nasa, Unsplash

Skutočnosť, že Zem má guľatý tvar, overil aj moreplavec Fernão de Magalhães počas svojej výpravy okolo sveta. V roku 1519 sa vydal zo španielskeho pobrežia na juhozápad cez Atlantický oceán s cieľom dosiahnuť indonézske ostrovy. Počas cesty objavil prieplav na južnom cípe Patagónie, ktorým sa dostal do Tichého oceánu. Odtiaľ pokračoval smerom na východ cez Indický oceán a oboplával Afriku späť do Európy.

Na vlastné oči sa o tom, že Zem je guľatá, mohli presvedčiť kozmonauti. Všetci, vrátane Slováka Ivana Bellu, potvrdili guľatosť našej planéty. Ivan Bella v rozhovore pre Aktuality.sk povedal: „O tom, že Zem nie je plochá, som vedel už ako pilot. Lietali sme totiž na lietadlách typu MiG-21, ktoré boli schopné lietať až do stratosféry, do výšky 18 až 20 km. Už z tejto výšky bolo vidieť, že nebo nie je modré, ale že vesmír je aj vo dne čierny, horizont nie je rovný, ale zaoblený. Kozmický let ma uistil v tom, že Zem je guľatá”.

Redaktorka: Lietadlá zanechávajú chemtrails. 

Kotlár: Existujú dôkazy o tom, že chemtrails má svoj význam v pôsobení pri ovplyvňovaní počasia a možno aj pri ovplyvňovaní verejného zdravia. Je to možné. 

Takzvané „chemtrails“ sú v skutočnosti prirodzené stopy, ktoré vznikajú kondenzáciou vodnej pary pri spaľovaní paliva vo veľkých výškach. Ich vzhľad a trvanie závisí od podmienok v atmosfére, ako je teplota, vlhkosť či tlak vzduchu. Tento jav skúmajú vedecké inštitúcie vrátane NASA, pričom výskumy ukazujú, že pribúdanie kondenzačných stôp súvisí so zvyšujúcim sa počtom letov aj klimatickou zmenou. 

Konšpiračná teória chemtrails patrí dnes k najznámejším konšpiračným teóriám v Európe či Spojených štátoch amerických. Jej podstatou je tvrdenie, že vysoko lietajúce lietadlá vypúšťajú do atmosféry toxické chemikálie v rámci tajného programu, za ktorým stojí svetovláda alebo Spojené štáty americké. 

Medzi údajné účely tohto procesu patrí chemické ovplyvňovanie populácie, ovplyvňovanie počasia alebo kontrola globálneho otepľovania. Počas pandémie to malo byť aj šírenie ochorenia covid-19 a násilné očkovanie vakcínami.

V skutočnosti sú tzv. chemtrails výsledkom kondenzácie vodnej pary. Lietadlá zanechávajú kondenzačné stopy spôsobené spaľovaním horúceho leteckého paliva v studenom prostredí atmosféry. 

V nízkych teplotách (klesajúcich pri stúpaní nadmorskej výšky) sa teplá para začne kondenzovať a mrznúť, čo je voľným okom viditeľné ako biela čiara. Tieto kondenzačné čiary sú neškodné a nazývajú sa contrails. Podobný efekt môžeme vidieť na výfuku auta počas mrazivých rán, keď sa vodná para premieňa na viditeľnú hmlu.

Foto: Igor Dvurekov, CC BY-SA 3.0

V roku 2016 vydal odborný žurnál Environmental Research Letters štúdiu, ktorej cieľom bolo vedecky overiť teóriu chemtrails. Zaoberala sa existenciou tajného programu rozsiahleho atmosférického postrekovania (SLAP - Secret large-scale atmospheric spraying program). Štúdie sa zúčastnilo 77 vedcov – odborníkov na kondenzačné stopy a geochemikov, zaoberajúcich sa atmosferickým znečistením. Podľa výsledkov štúdie sa 76 z nich (98,7 %) nestretlo s dôkazmi, ktoré by túto teóriu podporovali.

Ľudia, ktorí veria v konšpiračnú teóriu chemtrails, zvyknú dodávať argumenty, že chemtrails vyzerajú inak ako v minulosti alebo sa správajú „čudne.” Aj kondenzačné stopy za lietadlom však podliehajú prostrediu, ktorým lietadlo letí, a vo vysokej atmosfére je prirodzená náhla zmena teploty, vlhkosti a tlaku. Zmene podoby kondenzačných stôp sa venuje napríklad vedecký výskum v Národnom úrade pre letectvo a vesmír (NASA).

Pribúdajúce množstvo kondenzačných čiar sa dá vysvetliť zvyšujúcim sa počtom letov a ich trvanlivosť zasa klimatickou zmenou, ktorá prináša zvýšenú vlhkosť vzduchu, podporujúcu životnosť stôp. Ich prítomnosť na oblohe môže trvať až niekoľko hodín.

Podľa štúdie publikovanej v roku 2024 modernejšie lietadlá s novými typmi motorov lietajú vo vyšších častiach atmosféry a produkujú contrails, ktoré zostávajú na oblohe dlhšie. Spôsobuje to menej hustý vzduch, v ktorom moderné lietadlá lietajú z dôvodu menšieho aerodynamického odporu, čím šetria palivo. 

Konšpiračná teória o chemtrails sa začala šíriť najmä v druhej polovici 90. rokov 20. storočia. Tvrdenie o škodlivosti chemtrails môže vychádzať z historických udalostí. V 50. a 60. rokoch 20. storočia robili Veľká Británia a USA tajné testy, v ktorých vystavili obyvateľstvo látke šírenej ovzduším, aby zistili dosah útoku biologickou či chemickou zbraňou. 

Foto: Unsplash

Vláda Veľkej Británie v rokoch 1953–1964 z lodí, lietadiel a kamiónov rozprášila viac ako 4 tony sulfidu kademnato-zinočnatému, ktorý svieti pod ultrafialovým svetlom, vďaka čomu sa dá ľahko vystopovať. V tom čase sa látka považovala za neškodnú, no neskôr sa preukázalo, že opakované vystavenie sa jej môže spôsobiť rakovinu. 

V roku 1950 v San Franciscu americká armáda v rámci operácie Sea-Spray vypustila na obyvateľov mesta baktérie Serratia marcescens a Bacillus globigii, aby otestovala zraniteľnosť San Francisca pred potenciálnym biologickým útokom. 

Korene konšpirácie by mohli pochádzať aj zo štúdie z roku 1996 s názvom „Weather as a Force Multiplier: Owning the weather in 2025,“ publikovanej americkou univerzitou Air War College. Práca sa zaoberá potenciálnym systémom, ktorý by prostredníctvom vzdušných síl umožnil modifikovať počasie, pričom predpokladá čisto vojenské účely pre americkú armádu.