Robert Kaliňák vs. Radoslav Procházka, V politike, 12.12.2010

Vo víkendovej relácii V politike na TA3 sa Radoslav Procházka (KDH) a Robert Kaliňák (Smer) bavili hlavne o voľbe generálneho prokurátora. Oproti iným reláciam politici riešili zaujímavý spor o to, či, a prečo je zmena voľby hlasovania o Generálnom prokurátorovi legitímna. Procházka označil Kaliňákove výroky za prázdne politické vyhlásenia a Kaliňák naopak Procházku obvinil s nekoherentnosti. Kaliňák sa tiež vyjadril, prečo je zmena hlasovania o GP ohrozením demokracie a v čom je odlišná od iných verejných volieb. Prečitajte si našu analýzu, kde jednotlivé argumenty analyzujeme a konfrontujeme s faktami.

Naše hodnotenie:

Robert Kaliňák: Pravda 9, Nepravda 4, Zavádzanie 4, Neoveriteľné 2

Radoslav Procházka: Pravda 3, Nepravda 0, Zavádzanie 0, Neoveriteľné 1

Kaliňák: To, o čo ide naozaj, je politizácia prokuratúry.. Niečo, čo t naozaj historicky nebolo, pretože aj minulá voľba generálneho prokurátora bola tuším nad 100 hlasov, tzn. tiež s hlasmi opozície.

Nepravda: pokiaľ ide o počet hlasov. Za generálneho prokurátora bol v roku 2003 zvolený  Dobroslav Trnka (navrhovateľom bol Ivan Šimko) 84 hlasmi. Vystriedal tak Milana Hanzela. Neúspešným kandidátom bol Ján Bernát, ktorého navrhol Tibor Cabaj (HZDS). Na návrh Jirka Malchárka (ANO) kandidoval aj Vojtech Ernest, ktorý bol neskôr stiahnutý.

Pravda: za generálneho prokurátora museli hlasovať aj opozičný poslanci vzhľadom na to, že koalícia v zložení SDKÚ, SMK, KDH a ANO disponovala 78 hlasmi.

Keďže voľba generálneho prokurátora bola a zatiaľ stále je tajná, avšak pravdepodobne už nie nadlho, hlasovanie jednotlivých poslancov, respektíve poslaneckých klubov NR SR neuvádza. Podľa denník SME v roku 2003 Trnkovi vyjadrili podporu KDH, SMK, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo Ivana Šimka. Teda aj vtedajšia opozícia.

Procházka: Ja tu mám jedno uznesenie zo 6.9.2006, Uznesenie č. 61, ktorým sa NR SR uzniesla na tom, že guvernéra NB Slovenska bude kreovať verejne. Všetci poslanci za Smer-SD, všetci do jedného za, všetci poslanci za SNS, všetci do jedného za, aj samozrejme súčasní koaliční poslanci. NR SR sa rozhodla, že túto funkciu bude kreovať verejne.

Pravda:

zo SMERU-SD hlasovalo za uznesenie všetkých 46 prítomných poslancov.

z  SNS hlasovalo za uznesenie 17 poslancov..

z ĽS-HZDS hlasovalo za uznesenie 13 poslancov.

z KDH hlasovalo za uznesenie 14 poslancov.

z SDKÚ-DS hlasovalo za uznesenie 27 poslancov.

z SMK hlasovalo za uznesenie  19 poslancov.

Summa summarum zo 136 hlasujúcich hlasovalo za uznesenie 136.

Neprítomní boli napr. Radičová, Dzurinda, Janiš, Pado (všetci z SDKÚ-DS), Mamojka, Galis, Vaľová, Angyalová (všetci zo SMERU-SD), Belousovová, Slota, Kotian (všetci z SNS).

Uznesenie sa týkalo volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, pričom článok 3. znie: „Návrh vlády na vymenovanie guvernéra a viceguvernérov Národnej banky Slovenska prezidentom Slovenskej republiky schvaľuje národná rada svojím uznesením, pričom o návrhu sa hlasuje verejne.“

Uznesenie špecifikuje spôsob voľby jednotlivých funkcií, podávanie a sťahovanie návrhov, spôsob počítania hlasov a pod.

Procházka: Prvá otázka, či teraz ten prebudený boj za demokraciu je naozaj prejavom úprimnej, priam celoživotnej starostlivosti niektorých opozičných lídrov o vec demokracie, alebo či je to spôsob vedenia politického boja, hľadanie zámienky, ako koalícii vymáchať tvár v každej mláke, ktorá sa po ceste vyskytne. Úplne legitímny spôsob opozícia hneď na začiatku dala najavo, že pôjde tvrdo po vláde, že bude nekompromisná a ja to nikomu nevyčítam, len ak je to len spôsob vedenia politického boja, ja sám mám potom menší priestor pre to, aby som robil to, čo som avizoval v uplynulých týždňoch a to je pokus o hľadanie zhody naprieč tými straníckymi zákopmi.

Pravda: R. Procházka 2.12.2010 v relácii Téma dňa na TA3 uviedol, že „ak by sa ma meniť rokovací poriadok, potom by mala byť verejná voľba vo vzťahu ku všetkým verejným funkcionárom. Je to však vážny zásah do princípov práce parlamentu a veľmi významná zmena, preto by bola potrebná dlhšia diskusia a najmä širšia zhoda.“

Kaliňák: Nuž pán kolega, úplne jednoducho stačí, keď sa opýtate vášho koaličného partnera pána Bugára, ktorý potvrdil, že nomináciou Mostu-Híd je pán Szabó, pre pozíciu prvého námestníka generálneho prokurátora, ktorý to povedal aj verejne, ktorý je aj dokonca v novinách.

Nepravda: To, že prvým námestníkom Generálnej prokuratúry bude Szabó ako nominant strany Most-Híd vyhlásil v správe agentúry SITA R. Fico. Bugárove podobné vyhlásenie sme nenašli. R. Fico nešpecifikoval, kto ani kedy mal niečo podobné vyhlásiť.

Kaliňák: Ten príklad, ktorý ste povedali z NBS je už ale z čisto... príkladom politickej demagógie. Predovšetkým základný rozdiel medzi týmito dvoma voľbami je v tom, a tu to treba vidieť, že NR SR vlastne ho nevolí spomedzi kandidátov, ktorí navrhujú, ale ako navrhovateľa od vlády, tzn. to je úplne iný princíp. No, takže vláda navrhuje jedného jediného kandidáta a parlament schvaľuje tohto kandidáta.

Pravda: v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa okrem iného píše:

§ 123

(1) Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci²²⁾ predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou návrhu na vymenovanie je životopis a súhlas navrhovaného s kandidatúrou. Ústavnoprávny výbor predloží návrh so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady, ktorý ho so stanoviskom ústavnoprávneho výboru navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady.

(2) Kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora navrhuje prezidentovi republiky národná rada.

V zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov sa okrem iného píše:

§ 7

(2) Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády schválený Národnou radou Slovenskej republiky; ak neboli vymenovaní zo zamestnancov Národnej banky Slovenska, dňom vymenovania im vzniká pracovný pomer k Národnej banke Slovenska.

Medzi týmito voľbami existuje nominálny rozdiel, v tom, že kandidát NBS je nominovaný vládou, kdežto kandidát GP je nominovaný poslancami parlamentu. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Avšak vzhľadom na parlamentný systém, v ktorom vláda má súčasne väčšinovú podporu v parlamente, medzi týmito prípadmi voľby nie je reálny rozdiel, vzhľadom na to, že schválený bude v prípade zhody vládnej koalície vždy kandidát vládnej koalície. Hovoriť o rozdiely medzi jednotlivými voľbami s odkazom na spôsob nominácie kandidáta a argumentovať, že v jednom prípade je legitímne hlasovať verejnou voľbou, zatiaľ čo v druhom nie je, je neopodstatnené a zavádzajúce.

Zaujímavý je tiež argumentačný zvrat Kaliňáka. Kým v prípade, keď sa poslanci bavili o rozdieloch medzi voľbou šéfa pozemkového úradu a Generálneho prokurátora, hlavným Kaliňákovým argumentom, dokazujúcim potrebu tajnej voľby GP na rozdiel od pozemkového fondu, bolo poukazovanie na to, že šéf pozemkového fondu  nie je zmieňovaný v Ústave, zatiaľ čo GP je a preto nie je jeho voľba tak dôležitá a môže byť verejná.

V prípade keď do zrovnávania prišiel šéf NBS, kritériom už naďalej nie je zmienka v Ústave (pozícia NBS je Ústavou upravovaná), ale spôsob nominácie guvernéra NBS, ktorý má byť tým zásadným odlišujúcim prvkom.

Kaliňák: . A keď sa pýtate na celoživotné snahy obrany demokracie, môžete sa opýtať na moje snahy, kedy som bol v štrajkovom výbore 17.11. 1) Pamätám si 3 základné body, ktoré sme mali v každej rezolúcii, ktorú sme vtedy vystavili. Prvá bola preskúmanie zásahu policajtov 17.11 na Národnej triede, druhá bola /nezrozumiteľné/ KSS a tretia boli priame tajné voľby. 2) Tzn. tajná voľba, ktorá je pretkaná všetkými právnymi predpismi v Slovenskej republike a volíme tak lekárske komory,3) veterinárske, volíme tak všade, kde sa dá, dokonca aj 4) samospráva odsúdených v nápravných ústavoch je volená tajne, ale 5) keď si naopak naklikáte do, dajme tomu, nejakého systému právnych informácií slovíčko verejná voľba, tak vám vyjde, že žiadne takéto slovné spojenie nájdené nebolo.

Neoveriteľné: nepodarilo sa nám overiť tvrdenie o troch základných bodoch štrajkového výboru.

Pravda: v zákone č. 219/2002 Zb. o povolaní lekára, o Slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného lekára, o Slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa okrem iného píše:

§ 16

(1) Orgány komory sú:

a) snem komory,

b) rada komory,

c) prezídium komory,

d) prezident komory,

e) čestná rada komory,

f) kontrolný výbor komory.

§ 18

Snem komory

(1) Snem komory je najvyšší orgán komory.

(2) Snem komory najmä

a) schvaľuje, mení a zrušuje vnútorné predpisy komory, ktorými sú najmä štatút,

volebný poriadok, rokovací poriadok, hospodársky poriadok, disciplinárny

poriadok a štatút sekcií,

b) volí a odvoláva v tajných voľbách prezidenta komory a členov orgánov komory

okrem prezídia komory,

Pravda: v zákone č. 442/2004 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa okrem iného píše:

§ 15

Orgány a organizácia komory

(1) Orgánmi komory sú

a) snem,

b) prezídium,

c) dozorná komisia,

d) disciplinárna komisia.

§ 16

Snem

(1) Najvyšším orgánom komory je snem. Právo zúčastniť sa na rokovaní snemu majú všetci členovia komory osobne alebo prostredníctvom písomne splnomocneného iného člena komory.

...

(4) Snem rozhoduje o základných otázkach komory, najmä

a) určuje počet členov prezídia, dozornej komisie a disciplinárnej komisie,

b) volí tajnou voľbou na tri roky z členov komory prezidenta, viceprezidenta a

ostatných členov prezídia, členov dozornej komisie a disciplinárnej komisie;

rovnakým spôsobom ich môže odvolať z funkcie,

c) schvaľuje vnútorné predpisy komory,

Pravda: v zákone č. 475/2005 Zb. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa okre iného píše:

§ 86

Samospráva

(1) Samospráva odsúdených vedie odsúdených k samostatnému riešeniu problémov, ktoré súvisia so spôsobom ich života v ústave a so zaraďovaním do práce. Samospráva odsúdených napomáha pri dodržiavaní ústavného poriadku, organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-osvetovej činnosti, riešení otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a podieľa sa tiež na príprave odsúdených na život po výkone trestu.

(2) Samospráva odsúdených sa zriaďuje v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia a v otvorených oddeleniach; v oddieloch uvedených v § 77 až 83 a v ústavoch so stredným stupňom stráženia sa samospráva zriaďuje len vtedy, ak je to účelné. Samosprávu odsúdených si volia odsúdení spravidla na obdobie jedného roka v tajných voľbách.

(3) Vedúci oddelenia výkonu trestu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o nevymenovaní člena samosprávy alebo člena samosprávy odvolať.

Neoveriteľné: Robert Kaliňák nespresnil o aký systém právnych informácií by sa malo jednať. Ak ale na webovej stránke Elektronickej zbierke zákonov zbierka.sk zadáme slovo „verejná voľba“ vyhodí nám dva výsledky hľadania.

Dírer: Ja vám len do toho vstúpim medzi otázkou, že prečo by to nemohla byť verejná voľba? Stále totiž tomu nerozumiem.

Kaliňák: Lebo verejne volia len v totalitných režimoch. Ak si pamätáte na zjazdoch komunistických strán bolo presne o tom, predstavitelia hlavní boli volení verejne. O to ide. O nezávislosť rozhodovania. Poslanci sú nezávislí a nesmú byť riadení príkazmi. Majú vykonávať svoju vôľu slobodne a ak je výber z viacerých kandidátov, ktorých sami navrhujete, tak každý poslanec má mať právo slobodne sa v tajnej voľbe vyjadriť.

Nepravda: Kaliňák to tento krát pojal veľmi zoširoka. Existuje množstvo prípadov, kedy sa uplatňuje verejná voľba a nie je to v prípade totalitnej spoločnosti. V ČR je rada hlasovaní, v ktorých sa uplatňuje verejné hlasovanie.

Procházka: Má to taký perverzný pôvab, keď ma pán poslanec obviní z politickej demagógie, ale v politike sa asi nedá byť útlocitný, čiže beriem to športovo, to, čo hovoril pán poslanec, že len v totalitách sa volí verejne, tak to je demagógia alebo lož, pretože verejnú voľbu verejných funkcionárov poznajú mnohé jurisdikcie. Mnohé jurisdikcie, Spojené štáty, ale aj v EÚ.

Neoveriteľné: na overenie tohoto tvrdenia by bolo potrebné prejsť spôsob voľby GP vo všetkých amerických štátoch a štátoch EÚ. Vzhľadom na naše obmedzené kapacity sa nám to overiť nepodarilo a teda výrok nemôžeme ani potvrdiť ani vyvrátiť.

Procházka: Dnes je tým pravidlo pri väčšine verejných funkcionárov tajné hlasovanie s tým, že NR SR sa môže uzniesť na hlasovaní verejnom. To, pod čo ja som ochotný sa podpísať a čo si myslím, že by mohlo byť prijateľné je to, že tou prednastavenou možnosťou bude hlasovanie verejné s tým, že zostane to vždy parlament, ktorý sa môže slobodne uzniesť, že o tom konkrétnom verejnom funkcionárovi bude hlasovať tajne. Čiže je to len výmena polôh medzi výnimkou a pravidlom v už existujúcom rámci.

Pravda: podľa rokovacieho poriadku NR SR § 39 ods.8 „Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou,[1]⁾ zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ Ústava (.pdf) uvádza, že spôsob voľby Generálneho prokurátora je špecifikovaný zákonom, teda neprikazuje tajnú voľbu. Ani v prípade vyššie uvedeného ods.8 nie je zakázané hlasovať verejne, teda sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude hlasovať verejne ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Kaliňák: Toto boli pravidlá (tajná voľba, pozn) ktoré sme zaviedli pred 20. rokmi a my ich musíme dodržiavať. Bez ohľadu na to všetci politológovia sa vyjadrili s tým, že toto je zásadný problém.

Zavádzanie: agentúra SITA uvádza: „Politológ považuje avizovanú zmenu rokovacieho poriadku za nešťastný ústup demokracii totalitným spôsobom. Nepáči sa mu, že koalícia mení vyššie demokratické princípy len preto, že sa sama nevie dohodnúť. Tajné hlasovanie v prípadoch, ako je voľba prokurátora, podľa neho má svoje opodstatnenie. Kritizuje aj zablokovanie voľby, ktoré koalícia plánuje na utorok. "Keď sa robí obštrukcia vo vlastnej koalícii, je to trápne, keďže normálne sa robia obštrukcie voči opozícii," poznamenal Kusý s tým, že je to už druhý raz, čo táto koalícia robí obštrukcie vo vnútri.“

Iné mediálne vyjadrenie politológa v tomto duchu sa nám vyhľadať nepodarilo. Mimo tento fakt, je Kaliňákove tvrdenie zavádzajúce aj preto, lebo ovytvára z politológov homogénnu skupinu ľudí s identickým názorom na problematiku. Napríklad autori tohoto webu sú  politológovia a v zmene spôsobu voľby zásadný problém vo vzťahu k ústave a demokratickému zriadeniu spoločnosti nevidia. Zmena spôsobu hlasovania z tajného na verejné je Ústavou definovaným priestorom, v ktorom môže legitímne oscilovať.

Robert Kaliňák by mal byť špecifický v adresnosti vyjadrení politológov.

Kaliňák: Priznám sa, že strácam rôzne dobré predstavy, ktoré som mal. To predovšetkým preto, že ešte pred týždňom ste hovorili, že ste proti tomu, aby sa verejná voľba menila, teda tajná voľba menila a dokonca aj proti tomu, aby sa menila uprostred samotnej voľby, to znamená uprostred procesu, kedy volíme generálneho prokurátora.

Zavádzanie: 2.12.2010 sa Radoslav Procházka v relácia Téma dňa na TA3 vyjadril,  „že druhé kolo voľby nemôže byť verejné, keďže prvé bolo tajné. Inštitút verejnej voľby podľa neho možno uplatniť až na novú voľbu. Podľa jeho názoru na zmenu spôsobu voľby šéfa GP netreba novelu rokovacieho poriadku, ale "myslím, že v koalícii som s týmto názorom momentálne v menšine".

Procházka tak uviedol, že druhé kolo, v prípade ak prvé kolo bolo tajné, nemôže byť verejné. Nie, že voľba GP vo všeobecnosti nemôže byť verejná.

Kaliňák: jediné čo je najpodstatnejšie, že teda nevšimol som si pozemkový fond zakotvený v Ústave. Ten som si tam nevšimol, ale prokuratúru som si tam všimol, aj som si všimol akým spôsobom máme nastavené trestné právo, ktoré ako jedno z hlavne zasahuje, je schopné, ale guvernér NBS neobmedzuje slobodu občanov a neporušuje sám zo zákona, človek, ktorý obmedzuje základné ľudské práva a generálny prokurátor obmedzuje základné ľudské práva a preto top musí byť človek, ktorý je nezávislý

Pravda: ohľadom pozemkového fondu v ústave nie je zmienka.

Zavádzanie: čo sa týka zmienky Generálnej prokuratúry v ústave:

čl.149  Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

čl.150 Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.

čl.151 Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácií prokuratúry ustanoví zákon

V ústave sa spomína ešte voľba prezidenta SR čl.101 ods.2 (tajné hlasovanie), voľba verejného ochrancu ľudských práv čl.151a ods.3 (spôsob hlasovania stanovuje zákon), predsedu NR SR čl.89 ods.1, podpredsedov NR SR čl.90 ods.1 (tajné hlasovanie), voľba 3 členov súdnej rady Najvyššieho súdu čl.141a ods.1b a voľba predsedu (menovaný prezidentom) a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu čl.61 ods.1 (spôsob hlasovania stanovuje zákon)

Je pravda, že o voľbe šéfa pozemkového fondu nie je v ústave zmienka, na rozdiel od GP. Je však zavádzajúce uvádzať to ako argumentovať v prípade tvrdenia o tom, že vzhľadom na tento fakt, nemôže byť GP volený verejne. Ústava sa vyjadruje jasne, keď ukladá spôsob voľby do kompetencie zákona a stavia sa k nej tak neutrálne.

Kaliňák: Kauzy politické predsa Trnka nerieši. To rieši predsa špeciálny prokurátor a toto je základná nevedomosť, ktorú tu prezentuje aj pani premiérka, aj všetci ostatní, ktorí v koalícii týmto argumentujú.

Nepravda: podľa zákona o prokuratúre - Zákon č. 153/2001 Z. z. - úplné znenie § 14 ods.2

Generálny prokurátor je oprávnený podávať najvyššiemu súdu podľa osobitných zákonov a za podmienok ustanovených týmito zákonmi aj
a) návrh na predĺženie väzby,
b) sťažnosť pre porušenie zákona proti právoplatnému rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní,
c) mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v občianskom súdnom konaní,
d) návrh na uznanie právoplatného cudzieho rozhodnutia vo veciach manželských, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a vo veciach osvojenia dieťaťa,
e) návrh na rozpustenie politickej strany alebo politického hnutia a návrh na pozastavenie činnosti politickej strany alebo politického hnutia.

Podľa § 18

(1) Prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

(2) Prokurátor je povinný
a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1,
b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu,
c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom,
d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.

Ak pojmeme definíciu „politických káuz“ minimalisticky (nezaradíme oblasť týkajúcu sa rodiny, podľa feministického argumentu, do politickej sféry) tak z vymenovaných oblastí je možné bez problému zaradiť napr. kompetencie na navrhnutie zrušenia politických strán pod definíciu politických káuz.

Kaliňák: Nijakým spôsobom sa tejto voľby netýka a jeho samotná voľba špeciálneho prokurátora prešla 117-timi hlasmi, tak ako to má vyzerať.

Pravda: 23.apríla 2009 agentúra SITA informovala: „Parlament opäť zvolil Dušana Kováčika za špeciálneho prokurátora. V tajnej voľbe ho podporilo 117 zo 139 hlasujúcich poslancov. Výsledky volieb dnes oznámili v pléne NR SR. Ďalšie päťročné funkčné obdobie na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR mu začne plynúť 1. septembra.“

Kaliňák: keď pani premiérka na jednej strane povie, že žiadnu nepripustí žiadnu neodbornú politickú nomináciu na Úrade vlády a na druhý deň vyjde článok v novinách, kde sa ukáže, že všetkých 15 členov vedenia mladých demokratov SDKÚ sú vlastne na Úrade vlády, tak to je čo?

Pravda: Radičová uvedené slová uviedla. Agentúra SITA píše: „Radičovej sa nepáči spôsob obsadzovania kresiel cez politické nominácie, zmeniť systém však podľa nej nie je možné zo dňa na deň. „Mali by sme sa pýtať prečo posty v štátnej správe nie sú obsadzované profesionálne, prečo politické garnitúry mali ambíciu obsadzovať ich podľa kritérií politickej príslušnosti,“ vyhlásila. Ako zdôraznila, ona má záujem, aby toto skončilo a aby sa do štátnej správy dostávali odborníci bez ohľadu na stranícke tričká. V štandardnej štátnej správe nie je podľa nej dôvod uvažovať o politických nomináciách.“

Zavádzanie: denník Pravda uvádza: „Premiérka Iveta Radičová sa stále nevyjadrila, či angažovanie štyroch čelných predstaviteľov mládežníckej organizácie SDKÚ považuje za stranícku nomináciu. Úrad vlády odkázal, že obsadenie miest čelnými funkcionármi mládežníckej organizácie SDKÚ bolo transparentné a v zmysle zákona o štátnej službe. Šéfka tlačového odboru Ľubica Pilzová tvrdí, že na všetky dočasne obsadené miesta budú vypísané výberové konania. To sa týka aj podpredsedu Novej generácie Martina Turčana, ktorý vedie Správu zariadení. Predsedu mládežníkov SDKÚ Martina Kucbela do funkcie vedúceho služobného úradu vymenovala vláda, premiérka si ho podľa Pilzovej vybrala na základe odbornej kvalifikácie, skúseností a dôvery. Prácu na Úrade vlády si našla aj podpredsedníčka Novej generácie Ľubica Škorvaneková, ktorá vedie Kucbelovu kanceláriu, a podpredseda mládežníkov Lukáš Turčok, ktorý pracuje na osobnom úrade. So sekretárom Novej generácie Pavlom Turčanom Úrad vlády zase uzavrel príkaznú zmluvu.“

Je pravda, že sa v Úrade vlády ocitli ľudia z mládežníckej organizácie SDKÚ, nejedná sa však o 15, ale o štyroch.

Kaliňák: Rovnako takto platí, povedzte mi, keď akože nominácia sponzorov SaS sa dostane do najvýznamnejších podnikov, to je tiež ako žltá škvrnka?

Pravda: Kaliňák má na mysli Ľubora Benkoviča a Jozefa Boskoviča, ktorí boli nominovaný do dozornej rady Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy a bratislavského letiska. Richard Sulík v tejto súvislosti uvádza, že sa nejedná o sponzorov strany, pretože podľa jeho názoru, je sponzorom ten „kto dáva strane peniaze, nie je jej členom a počíta s ich návratom v štátnych zákazkách.“ Domnievame sa, že Sulíkova definícia je selektívna a takto formulovaná by nepokrývala nikoho a bola by za hranicami zákonnosti. Dávať strane peniaze a očakávať ich návrat v podobe štátnych zákazok je označované za klientelizmus. „Mimoriadny členský príspevok a dar“ je legitímne označiť za sponzorstvo. Rovnako za pravdivú hodnotíme implikáciu, že sponzori strany SaS boli nominovaný stranou SaS do dozorných rád.

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.

O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií tu.

---

³⁷⁾ Čl. 89 ods. 1, čl. 90 ods. 1 a čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.