Lipšic, Dostál vs. Rafaj, O5M12, 15.12.2010

Nedeľná hlavná politická relácia na STV tento krát dala priestor ministrovi vnútra D. Lipšicovi, aby sa vyjadril ku aktuálnej kauze okolo vyšetrovania nahrávky s údajným hlasom predsedu SMER-SD. V druhej časti relácie po prvý krát zavítal do O 5 minút 12 zástupca platformy OKS Ondrej Dostál, ktorý obhajoval zmeny v jazykovom zákone proti argumentácií zástupcu SNS, poslanca Rafaela Rafaja. Obidvaja tiež prezentovali svoje názory na hlavnú tému týchto dní, voľbu generálneho prokurátora.

Naše hodnotenie

Daniel Lipšic: Pravda 12 Nepravda 3 Zavádzanie 0 Neoveriteľné 4

Ondrej Dostál: Pravda 5 Nepravda 0 Zavádzanie 0 Neoveriteľné 0

Rafael Rafaj: Pravda 9 Nepravda 2 Zavádzanie 2 Neoveriteľné 1

Kauza o ovplyvňovaní vyšetrovania

D. Lipšic: Pán generálny prokurátor ráno povie, že na vyšetrovateľku je vyvíjaný nátlak, večer ho poprie. No a generálny prokurátor večer povedal, ja som o žiadnom nátlaku nehovoril. To sú jeho slová

Pravda: D. Trnka sa na tlačovej konferencii v stredu 8. decembra vyjadril: Áno, bol na ňu vyvíjaný nátlak.( Prepis video záznamu SME.sk)

D. Trnka bol v rovnaký deň hosťom relácie Téma dňa v televízií TA3. Tam už svoje obvinenie korigoval a povedal: Ja som o žiadnom nátlaku nehovoril.

D. Lipšic: Pán špeciálny prokurátor Kováčik hovoril o mediálnom tlaku, ktorý súvisel s kritikou jeho rozhodnutia.

Pravda: z vyjadrení špeciálneho prokurátora D. Kováčika skutočne môže vyplývať, že hovoril o mediálnom tlaku. Tu sú jeho slová, ktoré poskytli Hospodárske noviny: Je neprijateľné, aby prokurátor po vydaní svojho rozhodnutia bol vystavený mediálnemu tlaku a bol na neho vyvíjaný nátlak v súvislosti s jeho rozhodovaním…a ko si predstavujú určití ľudia, budú prokurátori vystavení mediálnemu tlaku, verejnému kritizovaniu a hanobeniu svojej práce?

Moderátor: Pán minister, toto je ten úradný záznam, ktorý hovorí o vyšetrovateľka, že nebol vyvíjaný nátlak. Môžem jednu otázku? Kedy bol ten záznam vypracovaný?

D. Lipšic: To je úradný záznam. A teraz chcem povedať podľa mňa jednu, jednu zásadnú otázku. Bol vypracovaný 9.12.

Neoveriteľné: kedy presne bol vypracovaný záznam nie je možné overiť.

D. Lipšic: Kto tú vyšetrovateľku začal urážať a spochybňovať? Bol to pán Fico, najmä teda on.

Nepravda: Nezachytili sme žiadne urážky ani spochybňovania vyšetrovateľky zo strany R. Fica. R. Fico sa skôr vo svojich vyhláseniach zameriaval na D. Lipšica a vyzval premiérku, aby ho odvolala.

D. Lipšic: Keď som ja prišiel do rezortu vnútra, tak som povedal základné posolstvo, polícia má rozviazané ruky. Nebudú žiadne kauzy, ktoré budú zametané pod koberec, lebo sa týkajú vplyvných ľudí a podľa mojej mienky o to dnes ide aj pri voľbe generálneho prokurátora

Pravda: Lipšic to predniesol v rozhovore pre Pravdu: "Polícia musí mať v boji proti korupcii rozviazané ruky a istotu, že ak aj pôjde do citlivých káuz, ktoré sa budú týkať politikov z ktorejkoľvek politickej strany, že nebude tendencia zamiesť ich pod koberec, ale práve naopak, polícia bude postupovať zákonne a bude mať aj podporu ministra vnútra."

D. Lipšic: že generálny prokurátor aj keď polícia vyšetruje aj keď razantne koná môže každú vec stopnúť, môže kohokoľvek prepustiť z väzby, máme zastaraný systém prokuratúry.

Nepravda: GP napríklad vymenúva ostatných prokurátorov č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre , kontroluje všetky prokuratúry a jeho nariadenia sú záväzné pre všetkých podriadených. Ďalšie jeho právomoci napĺňajú charakteristiku monokratického rozhodovania. Viac v zákone  č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Každú vec stopnúť, ale nemôže.  Jeho moc je obmedzená v prípade paragrafu 55d,  kedy nemôže zasahovať do vyšetrovania v prípade špeciálneho súdu.

D. Lipšic: Do spisu nenazrel ani on ani ja. Mal právo na informácie, mám právo na informácie aj ja na základe predpisov ministerstva vnútra, ktoré boli vždy využívané.

Neoveriteľné: Nevieme overiť či minister vnútra alebo policajný prezident má právo nahliadať do spisov vyšetrovateľa, rovnako ani to či do nich skutočne nazreli.

D. Lipšic: K tomuto pánovi sa nechcem ja vyjadrovať, lebo som sa dočítal, že to je partner poslankyne Smeru a odchádza z polície, lebo je disciplinárne stíhaný, čiže nechcem sa k tomu priamo k nemu, k nemu vyjadrovať.…On už odchádzal z polície dávnejšie. (Juraj Očovský, pozn.)

Pravda: Juraj Očovský je zástupca vedúceho oddelenia vyšetrovania bratislavského odboru boja proti korupcii na Úrade boja proti korupcii. Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) upozornil, že Očovský odchádza do civilu a je aj disciplinárne stíhaný. Podľa informácií SME je dôvodom vyzradenie informácií v jednej policajnej akcii. SME rovnako uvádza, že jeho partnerkou je exposlankyňa Oľga Nachtmannová zo Smeru.

Neoveriteľné: Od kedy je odchod J. Očovského aktuálny nedokážeme overiť.

Moderátor: Pán minister, neodpustím si ešte jednu otázku, ktorá bola medializovaná. Hovorí z lom psychickom zdravotnom stave vyšetrovateľky. Je to pravda?

D. Lipšic: Je to úplná lož …

Neoveriteľné: Tému zdravotného stavu priniesol na tlačovke rovnako D. Trnka, bližšie informácie však nekonkretizoval. Meno a ani zdravotný stav vyšetrovateľky nepoznáme zo žiadneho hodnoverného zdroja.

D. Lipšic: Po prvé, musím povedať, že celú tému začal na generálnej, na generálnej prokuratúre pán Trnka, na svojej tlačovej konferencii. My sme reagovali a reagovali sme aj preto, aby sme proste zabránili zastrašovanie vyšetrovateľov.

Pravda: prvá mediálna zmienka o nátlaku zaznela z úst D. Trnku dňa 8. decembra 2010.

Tlačová konferencia, ktorú zvolal D. Lipšic, bola reakciou na vyhlásenia D. Trnku.

D. Lipšic: Ale poviem ešte jednu vec k politizácii polície. A kto to bol na tlačovej konferencii, kto zo spisu čítal rôzne dôkazy, hovoril o naslinenej obálke. Nebol to pán Robert Fico náhodou? ... Ja teraz nehovorím či pani Hedviga Malinová klame alebo neklame, ale to, čo predviedol pán Fico a pán Kaliňák, keď zobrali vyšetrovací spis a z neho produkovali dôkazy

Pravda: Aktualne.sk napísalo: "(Hedviga Malinová) Povedala, že polícia počas vyšetrovania vyvíjala nátlak a nútila ju priznať sa, že si útok vymyslela. Minister vnútra Robert Kaliňák a policajný prezident Ján Packa zorganizovali v reakcii na jej vyhlásenie tlačovú konferenciu, na ktorej zverejnili podrobnosti z vyšetrovacieho spisu.” R. Fico rovnako narábal s faktami, ktoré boli súčasťou vyšetrovacieho spisu.

Hovorili i o naslinenej obálke a o dôkaze DNA, že išlo o sliny H. Malinovej. Na stránke o prípade je možné zistiť, čo všetko z vyšetrovacieho spisu Kaliňák a Packa zverejnili.

D. Lipšic: a zrazu, deň po tom ako sa stalo zrejmé, že pán Trnka asi nebude generálny prokurátor vznikli tieto hystérie, je táto nervozita, je to klamstvo a moja otázka je prečo to vzniklo?

Pravda: časovú postupnosť D. Lipšic uvádza správne. Vyhlásenie D. Trnku z 8. decembra nasledovalo deň po tom, ako koalícia využila obštrukciu a nezvolila GP ani na štvrtý krát. Strany koalície využili túto obštrukciu, aby zabránili možnému zvoleniu D. Trnku.

D. Lipšic: Veď povedal vyšetrovateľ veľmi jasne, že jediné, jediné ako môže posúdiť či trestné oznámenie je alebo nie je relevantné je posúdiť či tá zmluva je pravá alebo nie je pravá a na to nie je ani vyšetrovateľka. Pán redaktor, ani pán Fico ani ja ani vy, na to naozaj sú znalci experti a znovu sa vrátim.

Pravda: ak sa budeme pridržiavať vyhlásenia vyšetrovateľky, ktoré sprostredkoval D. Lipšic v relácií, potom je toto tvrdenie pravdivé. Vyšetrovateľka vo vyhlásení uvádza: . Po vykonaní všetkých do úvahy pripadajúcich dôkazov a následnom vyhodnotení zadovážených dôkazov som dospela k záveru, že odmietnutie veci nie je možné z dôvodu, že je potrebné preveriť pravosť podpisov nachádzajúcich sa na zmluve, ktorú predložil minister vnútra v rámci doplnenia trestného oznámenia a túto podrobiť písmoznaleckému skúmaniu

D. Lipšic: Pán redaktor, keď ja som bol ministrom spravodlivosti, tak viedli trestné stíhanie aj voči ľuďom z KDH aj z SDKÚ. Ja nemusím hovoriť reči, to sú skutky, to sú fakty.

Pravda: v roku 2004 sa začalo trestné stíhanie člena KDH Pavla Bielika, starostu Rače, ktorého neskôr odsúdili za branie úplatku.  Druhý prípad sa mohol týkať exposlanca Petra Ďuračku poslanca za SDK, ktorý bol odsúdený v roku 2004.

Voľba Generálneho prokurátora

D. Lipšic: Ja som vždy prekvapený, že kto hovorí vlastne o tej politizácii prokuratúry? Hovorí o nej napríklad pán Fico, ktorý sám chce byť generálny prokurátor ako vrcholný politik.

Pravda: R. Fico naznačoval, že by ponuku stať sa GP neodmietol.

Otázky

D. Lipšic: Nezastupujem ju ja. To je úradný záznam, ktorý predniesol aj do médií riaditeľ, jej riaditeľ Úradu boja proti korupcii. Ja ho k dispozícii mám a majú ho aj médií k dispozícií.

Pravda: médiá sprostredkovali vyhlásenie, ktoré im poslal so súhlasom vyšetrovateľky riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík. SME ho cituje: „Na vyšetrovateľku nebol vyvíjaný žiaden nátlak, odmietame aj špekulácie o zdravotnom stave vyšetrovateľov,". Vyšetrovateľka to potvrdila aj v úradnom zázname, ktorý mal ukázať D. Lipšic novinárom.

D. Lipšic:… policajti majú nárok na výsluhový dôchodok po 15 rokoch výsluhy, to znamená ako sa rozhodli policajti konkrétny je samozrejme ich slobodné rozhodnutie.

Pravda: policajti majú nárok na dôchodok po 15 rokoch.

D. Lipšic: …čo spomínal pán minister, exminister Kaliňák v relácii, že pán prezident má mať previerku na dôverné. To je nepravda, to je absolútna lož, pretože na základe môjho rozkazu aj prezident policajného zboru musí mať previerku na prísne tajné, čiže pán minister, exminister Kaliňák znovu proste sa dopúšťa neprávd, klamstiev.

Nepravda: Podľa vlastných slov J. Spišiaka, si o previerku doteraz nepožiadal, kvôli nedostatku času a aby vedel presne zdokumentovať svoje majetkové pomery. Navyše denník Pravda priniesol informáciu, ktorá hovorí, že od nového roka práve naopak, nebude policajný prezident potrebovať bezpečnostnú previerku.

Diskusia Rafael Rafaj vs. Ondrej Dostál

Voľba Gen. prokurátora

R. Rafaj: Len pre divákov pripomeniem, že nejde len o generálneho prokurátora, že takto sa volí prezídium Fondu národného majetku, Pozemkový fond, vlastne všetky personálne nominácie vrátane mediálnych rád, vysielanie pre retransmisiu a ďalšie a ďalšie personálne posty v tomto štáte, takže kvôli, kvôli jednému chorému stromu v podstate táto koalícia je ochotná vyrúbať celý zdravý legislatívny les a to je smutný príbeh už.

Pravda: čo sa týka pozemkového fondu. Podľa volebného poriadku o voľbe a odvolaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu čl.1 ods.3 „Voľba a odvolanie členov rady fondu sa vykonáva tajným hlasovaním, pokiaľ sa národná rada neuznesie inak.“

Pravda: tajne sú volení tiež podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov nasledovné posty:

a) členovia Súdnej rady Slovenskej republiky

b) špeciálny prokurátor

c) riaditeľ Národného bezpečnostného úradu5

d) kandidáti na vymenovanie za sudcov disciplinárneho súdu
e) prezident, viceprezident a členovia Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a členovia Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky

f) členovia Rady pre vysielanie a retransmisiu

g) členovia Rady Slovenskej televízie a člen Dozornej komisie Slovenskej televízie

h) členovia Rozhlasovej rady a člen Dozornej komisie Slovenského rozhlasu

i) predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky

j) predseda Poštového regulačného úradu

k) kandidáti na vymenovanie za členov Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

l) predseda a členovia Správnej rady Ústavu pamäti národa a členovia Dozornej rady Ústavu pamäti národa

m) predseda Úradu na ochranu osobných údajov

n) členovia Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

o) členovia Dozornej rady Sociálnej poisťovne

O. Dostál: Ak by to naozaj bolo tak, ak by to bol krok pred november 89, tak potom Slovenská národná strana nikdy neprešla cez november 89, lebo ak dobre viem, tak u vás sa napríklad predseda volí verejne.

Pravda: podľa  stanov SNS čl.6 § 15 ods.3 : „Na sneme SNS, ako aj na všetkých zložkách organizačnej štruktúry SNS, sa hlasuje vo všetkých prípadoch verejne.“

O. Dostál: Poslanci OKS sú v tomto ohľade rozdelení. Moji kolegovia Peter Zajac a Peter Osuský sú za zachovanie tajnej voľby. František Šebej a ja sme za verejnú voľbu,

Pravda: denník SME spolu s TASR a SITA píšu: „So zverejnením voľby nesúhlasia zástupcovia OKS, ktorí sú členmi klubu Most­-Híd. K Petrovi Zajacovi sa včera pridal aj Peter Osuský.“ Z úryvku rovnako usudzujeme, že F. Šebej s verejnou voľbou súhlasí.

R. Rafaj: Na rozdiel, na rozdiel od tohto prípadu stanovy SNS, ktoré sú zaregistrované ministerstvom vnútra majú všade aklamačnú voľbu, čiže verejné hlasovanie, čiže my sme nemenili v priebehu hry pravidlá. Tie boli dopredu a dlhodobo každému jasné a zrejmé už veľa rokov, čiže toto je tá podstatná zmena pán poslanec.

Pravda: Stanovy SNS sú platné od decembra 2009, čo potvrdzuje, že pravidlá boli pred voľbou predsedu známe dopredu. Nakoľko takéto ustanovenie platilo aj pred decembrom 2009 nevieme overiť.

R. Rafaj: Nie, myslím, že  nie. Vôbec. Myslím, že ju nenájde ani, ani v Smere, pretože my sme boli pri zásadných zmenách, ktoré kreovali samostatný štát. Naši poslanci niesli ústavu, takže my máme vo veľkom rešpekte všetky tieto právne mechanizmy, ktoré sú tradične a dlhodobo platné.

Pravda: hoci takýmito dôkazmi podporený argument stojí na vratkých nohách, je faktická časť pravdivá. TASR uvádza: „Predsedníctvo SNR 18. júna 1991 konštatovalo svojím uznesením, že okrem oficiálneho návrhu komisie má k dispozícii ďalších šesť návrhov ústavy pripravených poslancami. Prvý pripravili Vladimír Čečetka, Miroslav Kusý, Miroslav Sládek, Peter Tatár, Martin Krajčovič, Marcel Strýko z Verejnosti proti násiliu (VPN), druhý Ivan Čarnogurský, Ján Klepáč, Július Brocka z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), tretí Jozef Prokeš, Anton Hrnko, Marián Andel, Vladimír Miškovský zo Slovenskej národnej strany (SNS), štvrtý Roman Hofbauer, Ján Findra, Peter Ďurišin, Anton Kerti, Karol Dubjel, Pavol Homola, Miroslav Miček, Pavol Okres, Alfonz Zoričák z Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), piaty Peter Brňák a šiesty skupina poslancov Pavol Boroň, Gabriela Kaliská, Vladimír Miškovský, Jozef Moravčík, Jozef Pokorný, Jozef Prokeš, Milan Sečánsky. Všetky boli hodnotené ako názorovo blízke a schopné vecnej symbiózy. Preto bolo zverené vypracovanie spoločného návrhu Ústavy SR všetkým parlamentným poslaneckým klubom.“

R. Rafaj: Hovoríme o zákone o rokovacom poriadku z roku 96, čiže prakticky o 15 ročnej tradícii a len kvôli tomu, že momentálne má táto vláda problém predsa nebudeme, nebudeme robiť takéto zásahy do, do takýchto zákonov, ktoré majú prinášať stabilitu.

Pravda: zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Jazykový zákon

R. Rafaj: Platí, ono sa to vlastne potvrdilo v praxi, pretože tento absolútne zbytočný návrh zmeny jazykového zákona bol pod tlakom strany Most-Híd, ktorá súťaží o voliča so Stranou maďarskej koalície. Vypadali odtiaľ všetky povinnosti, vypadli odtiaľ všetky povinné osoby, dokonca odtiaľ vypadol odsek 1 z paragrafu 2, ktorý hovorí o povinnosti ochraňovať štátny jazyk štátnymi a inými organizáciami štátu.

Pravda: v zákone z  9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa okrem iného píše: V § 2 sa vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3. Tento odsek hovorí o povinnosti ochraňovať jazyk štátnymi orgánmi.

Zavádzanie: R. Rafaj zavádza ak tvrdí, že novelou z  9. decembra 2010 jazykového zákona vypadávajú všetky povinnosti. Prinajmenšom §4, ktorý hovorí o používaní štátneho jazyka v školstve zostal nezmenený, §4 ods.1 a ods.2 znie:

(1) Výučba štátneho jazyka je povinná na všetkých základných školách a stredných školách. Iný ako štátny jazyk je vyučovacím jazykom a skúšobným jazykom v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.^5a)

(2) Pedagogickí pracovníci na všetkých školách a v školských zariadeniach na území Slovenskej republiky s výnimkou zahraničných pedagógov a lektorov sú povinní ovládať a používať štátny jazyk slovom aj písmom.

Zákon stanovuje povinnosti aj na ďalších miestach. Rovnako stanovuje sankcie za porušenie povinností.

R. Rafaj: To znamená, že má požívať ústavnú hodnotu a teda ten istý princíp ochrany ako napríklad územie. Napríklad poľský zákon to je posledná veta z 99-teho. Všetky orgány štátnej moci. Inštitúcie, organizácie a občania zúčastňujúci sa na verejnom živote sú povinní chrániť poľský jazyk. Čiže vidíme, že v iných štátoch je to bežné.

Pravda:  na webovej stránke ministerstva kultúry sa nachádza Koncepcia starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky, v ktorej sa okrem iného píše (s.4):

„Z posledného obdobia možno ešte uviesť zákon o poľskom jazyku zo 7. októbra 1999, podľa ktorého sú všetky orgány štátnej moci, inštitúcie, organizácie a občania zúčastňujúci sa na verejnom živote povinní chrániť poľský jazyk. V poľskom jazykovom zákone sa nachádza aj ustanovenie o sankciách za nedodržiavanie zákona.“

Presné znenie zákona v poľštine je dostupné tu (.pdf).

R. Rafaj: No, ak by, ak by ho pán prezident nevrátil a nadobudol by účinnosť, tak v podstate myslím si, že v podstate je tam len samá, samá vata. Nie je tam v podstate nič, čo by, čo by upravovalo fungovanie štátneho jazyka, ale myslím si, že meritum problému je v tom, aby sme sa pozreli na južné Slovensko, kde dochádza k diskriminácii Slovákov.

Nepravda: zákon z  9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov stále pokuty obsahuje, hoci ich výška bola zmiernená:

V § 9a odsek 1 znie: „(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu tohto zákona a ak ide o informácie verejnej správy určené pre verejnosť alebo o informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky a ani po písomnom upozornení nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu v určenej lehote alebo k vykonaniu nápravy zistených nedostatkov v určenej lehote, ministerstvo kultúry môže uložiť pokutu od 50 do 2 500 eur.

O. Dostál: V tomto zákone sú ustanovenia, ktoré nemajú sankcie, pretože sankcia sa nevzťahuje na zákon ako taký, ale na jednotlivé ustanovenie zákona, ktoré bolo porušené.

Pravda: ako uvádzame vyššie pokuty za porušenie povinností v rozsahu jazykového zákona zostali zachované, avšak ich výška bola znížená.

R. Rafaj: Teraz ste úplne vypustili povinnosť, dokonca aj rokovať v tých obciach, kde je, kde je minimum 20 % v štátnom jazyku. Slováci ďalej, Slováci ďalej.

Nepravda: Jazykový zákon ani žiadna jeho novela neupravuje rokovanie obecných a mestských zastupiteľstiev. Takáto regulácia sa nachádza v zákone z 10. júla 1999 č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Ten hovorí:

§ 2
(1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.

§ 3

(1) Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní.

(2) Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec.

(3) Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže viesť aj v jazyku menšiny.

R. Rafaj: My sme jednoducho rezignovali na ochranu Slovákov a jednostranne sa pozeráme len na príslušníkov menšiny, ktorí, pre ktorých sú úplne iné zákony, napríklad zákon o používaní jazykov menšín alebo zákon, ktorý stanovuje dané kvórum na označovanie tabúľ a tak ďalej a tak ďalej. Aj to chcete dokonca ešte znížiť na 10 %,

Pravda: S iniciatívou prišla strana Most-Híd, ktorá 15. novembra predložila novelu zákona, ktorá rozširuje používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Podľa dnes platného zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, sa používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku týka obcí, kde žije viac ako 20 % príslušníkov menšiny. Most-Híd navrhuje znížiť toto kvórum na polovicu, teda na 10 %.

R. Rafaj: takže ja som presvedčený o tom, že tento zákon je protiústavný, dokonca legislatívny odbor parlamentu uviedol hneď vo svojom prvom bode, že tento zákon vypúšťa v takmer všetkých oblastiach používanie štátneho jazyka v úradnom styku. Z toho dôvodu, že štátny jazyk je uvedený v Ústave Slovenskej republiky a že výkon práv menšín podľa článku 34 odsek 3 nemôže viesť k diskriminácii ostatných, o ktorých píšu tu a tu sú dôkazy, obrátime sa na ústavný súd, aby vydal rozklad. Čo je v rozpore s ich ľudskými právami.

Neoveriteľné: čo presne hovorí Legislatívny výbor NRSR sa nám nepodarilo vyhľadať.

O. Dostál: , keď hovoríte, že toto vám napísalo 800 tisíc Slovákov, lebo to vám 800 tisíc Slovákov nenapísalo, to vám napísalo nejakých pár, pár jednotlivcov. Hovorili ste, že hovoríte v mene 800 tisíc Slovákov, tak zase nezavádzajte tu.

R. Rafaj: Ja som nepovedal, že 800, tam ich žije taký počet. Nerobte. Tam žije 800 tisíc.

Zavádzanie: slová R. Rafaja v relácii: Čiže o diskriminácii nehovorí Slovenská národná strana len, to hovoria tí, ktorých sa to týka, tých 800 tisíc Slovákov, ktorí žijú na takzvanom jazykovo zmiešanom území...

O. Dostál: Štátny jazyk, štátny jazyk sa normálne používa, má sa používať v orgánoch verejnej správy, sú povinné používať štátny jazyk.

Pravda: nové znenie jazykového zákona stále zachováva povinnosť používať štátny jazyk v orgánoch verejnej správy. Citujeme §3 ods.1

Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom⁵⁾ používajú v úradnom styku štátny jazyk; a ich zamestnanci, štátni zamestnanci, príslušníci obecnej polície, príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a Hasičského a záchranného zboru sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk“; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu^5aa) a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku

O. Dostál: Možnosť používať menšinový jazyk na rokovaní zastupiteľstiev tu bolo aj doteraz, len bola v zákone používaní jazyku menšín. Toto, čo sa stalo touto novelou je iba, že sa tam pripojil odkaz na zákon o používaní jazyku menších, to je všetko.

Pravda: v zákone z 10. júla 1999 č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín sa okrem iného píše:

§ 2
(1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.

§ 3

(1) Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní.

(2) Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec.

(3) Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže viesť aj v jazyku menšiny.

R. Rafaj: Ak ste si všimli, tak Slovenská národná strana alebo klub SNS je jediný, ktorý nedal nejaké odporúčanie a už vôbec  nie príkaz svojim, svojim členom.

Pravda: na webovej stránke Slovenskej národnej strany sa nachádza vyjadrenie jej predsedu Jána Slotu, v ktorom tvrdí, že poslanci SNS majú pri voľbe generálneho voľnú ruku. „Na poslaneckom klube som povedal, že nech každý hlasuje podľa svojho vedomia a svedomia. Nemáme dohodnutý spoločný postoj pri voľbe, každý môže voliť koho chce,“ píše sa vo vyjadrení.

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.

O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií tu.