Jozef Kollár vs. Peter Kažimír, O5M12, 5.12.2010

V O5M12 sa stretol Jozef Kollár z SaS s Petrom Kažimírom zo Smeru. Bavili sa hlavne o voľbe prokurátora a cenovej výhliadke energetických komodít na Slovensku. V rubrike Medzi štyrmi očami spovedal Radovan Slobodník Jána Figeľa. Otázky sa týkali snemu KDH a rovnako voľby prokurátora. Reláciu si môžete pozrieť v archíve STV.

Naše hodnotenie:

Ján Figeľ: Pravda 6, Nepravda 0, Zavádzanie 2, Neoveriteľné 3

Jozef Kollár: Pravda 7, Nepravda 0, Zavádzanie 2, Neoveriteľné 0

Peter Kažimír: Pravda 7, Nepravda 0, Zavádzanie 1, Neoveriteľné 0

Figeľ: Súťaž patrí k politike a na sneme bola súťaž. 10 ľudí kandidovalo  na 6 miest, čo považujem aj za korektné a potrebné svojim spôsobom.

Pravda: Kandidátov na post podpredsedu KDH bolo 10. Okrem 6 úspešných kandidátov, ktorých navrhla Rada KDH - Daniel Lipšic, Július Brocka, Jana Žitňanská, Ivan Uhliarik, Pavol Abrhan a Ján Hudacký, sa o post uchádzali aj Mária Sobolová, Ján Dečo, Ferdinand Turinič a Ladislav Štefanec, ktorý vo voľbe neuspeli.

Figeľ: My sme sa od začiatku veľmi jasne vyjadrovali, že Slovensko potrebuje v tejto agende podstatnú pozitívnu zmenu.

Pravda: „začiatok“ by sme mohli považovať už vydanie programových téz vlády, kde sa spomína výmena na postoch v justícii. KDH po dohode s ostatnými dvoma stranami v prvom kole navrhlo pani Mišíkovú, respektíve bolo ochotné podporiť aj kandidáta SDKÚ-DS Jána Hrivnáka, čo poukazuje na snahu o zmenu na danom poste.

Figeľ: . Prešli sme prvým kolom a vo finále štvrtá strana, vtedy konkrétne SDKÚ obštrukciou nezvolilo tú osobu, ktorá mala väčšiu podporu Evu Mišíkovú.

Pravda: o využití obštrukcie písalo 4.11 aj SME: "Poslanci začali s tajnou voľbou generálneho prokurátora. Niektorí členovia klubu SDKÚ zjavne pristúpili k obštrukcii: vyzdvihli si hlasovacie lístky, ale neodovzdali ich."

Figeľ: 1) 20 rokov sme toto nerobili pri takejto (tajné hlasovanie, pozn.) voľbe, skôr to považujem za mechanizmus k tomu, aby sa dosiahol cieľ alebo to druhé, čo som spomínal použitie článku ústavy číslo 114, podľa ktorého vláda môže aj iné veci než len legislatívu alebo základné programové vyhlásenie spojiť s hlasovaním o dôvere

Neoveriteľné:

Tajne prebehla v roku 2003, kedy bol zvolený D. Trnka.

Tajná voľba bola aj v roku 1999, kedy bol zvolený Milan Hanzel.

ČTK k tomu 19.1.1999 napísala: „V čele Generální prokuratury Slovenské republiky stane od 1. února Milan Hanzel, někdejší ministr spravedlnosti ve vládě Jozefa Moravčíka z roku 1994. Návrh vládních stran na Hanzelovo jmenování včera v tajném hlasování podpořilo 78 poslanců 150členné slovenské sněmovny. Hanzel nahradí Michala Vaľa, který se po dohodě s vládou sám vzdal funkce k 31. lednu. Vláda premiéra Dzurindy se od nástupu netajila snahou o výměnu v čele prokuratury s odůvodněním, že Vaľo bránil šetření politicky citlivých případů.“

Zaujímavé je v tej súvislosti prečítať si aj článok Hospodářských novin z 31.12.1998:

Fico už není místopředsedou

Už několik týdnů nezastává poslanec slovenského parlamentu Robert Fico druhou nejvyšší funkci ve Straně demokratické levice (SDĽ), která je součástí nynější vládní koalice. "Oficiální informaci, že by se vzdal funkce místopředsedy, jsme od něj nedostali," informoval podle deníku Pravda další místopředseda strany Ľubomír Andrassy. Místopředsedou se stal Fico na říjnovém stranickém sjezdu, kde získal 231 hlasů a na hlavu porazil protikandidáta Milana Ftáčnika (74 hlasů). K všeobecnému překvapení však na něj nevybylo místo v nové vládě, kde kýžené křeslo ministra spravedlnosti obsadil Ján Čarnogurský, ani generálního prokurátora, jímž se stane bývalý ministr Moravčíkovy vlády Milan Hanzel. Andrassy však vyloučil, že by důvodem Ficovy abdikace bylo to, že nezískal ministerské křeslo. Několikrát totiž veřejně prohlásil, že se nejvýznamnější stranické funkce nesmějí spojovat s vysokými místy ve státní správy. "Vysokou politiku podle mne opouští předčasně. V SDĽ mohl s dalšími mladými politiky, kteří se dostávají do popředí, dosáhnout velkých úspěchů," soudí Andrassy. Podle dalších informací zůstává Fico členem strany i jejího parlamentního klubu.

Aj keď tajná voľba prebehla až v polovici januára, kto sa novým šéfom prokuratúry stane bolo jasné už koncom decembra.

Detaily ostatných volieb generálneho prokurátora (v roku 1994 Ľ. Hudek, v roku 1995 J. Vaľo) sa nám zistiť nepodarilo.

Pravda: v článku 114 Ústavy sa explicitne neurčuje, ktoré otázky môžu byť spojené s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde: „Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.“

Figeľ: 15 poslancov za KDH hlasovalo za Evu Mišíkovú v novembrovej voľbe a 15 poslancov hlasovali za Jozefa Čentéša.

Pravda: prvú časť výroku by sme mohli považovať za pravdivú, podľa prepočtov SME: „Dobroslav Trnka získal 70 hlasov, Eva Mišíková 49 a Ján Hrivnák 28. Vo voľbe hlasovalo 148 poslancov, jeden hlas bol neplatný. Voľby sa nezúčastnil Peter Osuský z OKS, ktorý bol neprítomný. Denník SME podľa týchto čísel odhaduje, že všetci poslanci hlasovali tak, ako avizovali šéfovia ich klubov. Koalícia bez SDKÚ mala pri hlasovaní v parlamente bez Osuského 49 hlasov a také isté číslo získala aj kandidátka SaS, KDH a Mostu-Híd Mišíková. Za SDKÚ hlasovalo všetkých jej 28 poslancov a taký istý počet hlasov získal aj oficiálny kandidát SDKÚ Ján Hrivnák. Opozičné strany mali v parlamente spolu 71 hlasov a Dobroslav Trnka získal 70 hlasov. Jeden hlas bol neplatný. Z toho vyplýva, že ak by niektorý z poslancov vládnucej koalície hlasoval v tajnej voľbe za Trnku, musel by niektorý opozičný poslanec hlasovať za Mišíkovú alebo Hrivnáka.“

Neoveriteľné: vzhľadom na tajné voľby a niekoľko neznámych premenných v "rovnici" hlasovania, nie je overiteľné, či KDH hlasovalo za Čentéša. Známa je informácia o fotkách hlasovania poslancov SaS.

Figeľ: v spojitosti s komunálnymi voľbami, kde mnoho starostov, zvlášť primátorov bolo volených tak, že sa organizovali všelijaké takzvané kolotoče alebo vynášanie lístkov z volebných miestností

Neoveritelné: SITA informuje napríklad o prípade v Kráľovskom Chlmci: "Ako vysvetlil Kalapos, vo volebnej miestnosti vhodí volič prázdnu obálku do urny, hlasovacie lístky vynesie von a druhý volič vojde s už zakrúžkovanými kandidátmi na lístku do hlasovacej miestnosti, vloží ich do obálky a vhodí ich do urny, svoje prázdne lístky zoberie von..." Či sa však jednalo o mnoho starostov a primátorov je neoveriteľné.

Slobodník: Momentálne siahnete mamičkám na materskej dovolenke na približne 60 eur. Myslíte si, že je to podpora rodiny a podpora spoločnosti?

Figeľ: Vláda pripravovala v legislatíve viacero opatrení, ktoré skôr pomáhajú aj rodinám, rodinám s deťmi už či z hľadiska rovnocenného zaobchádzania, aby neboli diskriminované alebo celkového navyšovania podpory či z hľadiska finančného alebo z hľadiska času v rámci ktorého sú mamičky napríklad po materskej dovolenke chránené zo zákona.

Moderátor Slobodník rovnakým spôsobom, ale v opačnom merítku ako Iveta Radičová v relácii Na telo, selektívne vyberá zo zákona o rodičovskom príspevku časť, ktorá zmenu interpretuje negatívne.

Pravda: Parlamentom prešli viaceré zmeny, ktoré sa dotknú mamičiek s malými deťmi. A ktoré je možné interpretovať ako zmeny podporujúce rovnocenné zaobchádzanie.

Podľa servera aktualne.sk bude materská dovolenka od nového roka dlhšia o šesť týždňov oproti súčasným 28 týždňom. Výška príspevku by sa z terajších 55 percent platu mala zvýšiť na 60 percent.

Matky dostanú od januára budúceho roka jednotný rodičovský príspevok, čo odstráni diskrimináciu v tejto oblasti, keď v súčasnosti sú výšky príspevku závislé od odpracovaných dní matky, a to 164,22 a 256 eur. Po novom dostanú mamičky jednotných 190,1 eura mesačne. Zvýšenie o takmer 26 eur sa bude týkať až troch štvrtín prípadov, len štvrtine sa tento príspevok zníži o 66 eur.

Súčasťou pozmeňujúceho návrhu je aj predĺženie poberania materskej pre náhradných rodičov. Náhradný rodič bude môcť poberať materskú do troch rokov, v súčasnosti má nárok len na osem mesiacov poberania dávky.

Keď sa matka vráti po rodičovskej späť do práce, musí jej zamestnávateľ poskytnúť rovnaké pracovné miesto. Po novom ale bude mať nárok aj na rovnaké práva. Týka sa to aj platu.

Zavádzanie: tvrdenie o celkovom navýšení podpory je zavádzajúce. Je pravda, že v niektorých oblastiach sa finančná podpora zvýši (Matky, ktoré porodia dvojičky, trojičky či viac detí, dostanú vyšší rodičovský príspevok. Pri každom jednom dieťati si polepšia o 25 percent.) v iných prípadoch zníži.

Okrem časti mamičiek, ktorých sa zvýšenie materskej dotkne pozitívne, je tu ¼ mamičiek, ktorým sa príspevok zníži.

Príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý mal byť 300 eur, bude nakoniec nižší. Zníži sa na 230 eur mesačne.

Figeľ: Jednotliví poslanci vyjadrili, že ich to mrzí a ja som to zopakoval za hnutie. Samozrejme, podčiarkujem, že téma rozpočtu je východiskom pre fungovanie štátu a konsolidáciu financií na celý rok.

Zavádzanie: o tom, že to poslancov KDH mrzí sa vyjadril iba Hrušovský, keď uistil, že nešlo vyslovene o úmyselné a vedomé porušenie koaličnej zmluvy či už zo strany KDH alebo poslaneckého klubu, ale o individuálne vyjadrenie štyroch poslancov za KDH. "Mrzí ma, že zákon neprešiel," dodal.

Samotní "rebeli" KDH za drahšie pivo nehlasovali aj preto, lebo nesúhlasili s tým, aby  pri víne ostala nulová sadzba dane. Tým sa znevýhodňujú producenti piva. Anton Marcinčin (KDH) poukázal na to, že spotrebná daň sa preto vyhýba aj lacnému vínu." Z uvedených vyjadrení sa nezdá, že by ich to mrzelo.

Kollár: ... nebudeme ďaleko od pravdy, keď povieme, že sa priblížila aj k nejakému dňu a ja sa teším, že zajtra dopoludnia na koaličnej rade budeme o tom, o tomto diskutovať, ja čo môžem v túto chvíľu zaručiť a zabezpečiť je jedna jediná vec ako predseda poslaneckého klubu Slobody a Solidarity, že našich 22 poslancov hlasovalo ako na novembrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky za Evu Mišíkovú a tak isto našich 22 poslancov hlasovalo aj tentokrát uplynulý týždeň za spoločného, podčiarkujem spoločenského kandidáta koalície za pána docenta Čentéša.

Rovnako ako je uvedené pri Figeľovom výroku:

Pravda: prvú časť výroku by sme mohli považovať za pravdivú, podľa prepočtov SME: „Dobroslav Trnka získal 70 hlasov, Eva Mišíková 49 a Ján Hrivnák 28. Vo voľbe hlasovalo 148 poslancov, jeden hlas bol neplatný. Voľby sa nezúčastnil Peter Osuský z OKS, ktorý bol neprítomný. Denník SME podľa týchto čísel odhaduje, že všetci poslanci hlasovali tak, ako avizovali šéfovia ich klubov. Koalícia bez SDKÚ mala pri hlasovaní v parlamente bez Osuského 49 hlasov a také isté číslo získala aj kandidátka SaS, KDH a Mostu-Híd Mišíková. Za SDKÚ hlasovalo všetkých jej 28 poslancov a taký istý počet hlasov získal aj oficiálny kandidát SDKÚ Ján Hrivnák. Opozičné strany mali v parlamente spolu 71 hlasov a Dobroslav Trnka získal 70 hlasov. Jeden hlas bol neplatný. Z toho vyplýva, že ak by niektorý z poslancov vládnucej koalície hlasoval v tajnej voľbe za Trnku, musel by niektorý opozičný poslanec hlasovať za Mišíkovú alebo Hrivnáka.“

Pravda: vzhľadom na tajné voľby a niekoľko neznámych premenných v "rovnici" hlasovania, nie je overiteľné, či SaS hlasovalo za Čentéša. Známa je však informácia o fotkách hlasovania poslancov SaS, ktoré dokazujú ich spoločné hlasovanie.

Kollár: ... a síce v situácii, kedy tri koaličné strany chceli podporiť vtedajšieho nominanta koalície pána Hrivnáka, ale pán predseda SDKÚ-DS pán Dzurinda vtedy povedal, že musia o tom ešte v SDKÚ rokovať, pretože ich kandidátom je aj Dobroslav Trnka a tam niekde je tam prapríčina, kedy sa začala svojim spôsobom tá povedal by som akcelerácia nedôvery medzi koaličnými partnermi.

Pravda: V tomto zmysle sa vyjadril napríklad Béla Bugár. Ako uvádza TASR, „Podľa predsedu Most-Híd Bélu Bugára jeho strana, SaS i KDH boli ochotné podporiť kandidáta SDKÚ-DS, nebolo to však akceptované.“

Kažimír: V podstate šéfovia koaličných strán priznali verejne, že tu boli isté kontrolné mechanizmy a to už, to už naozaj nie je žiadna hra, to už je porušovanie zákona o tajnej voľbe. To je proste verejné priznanie.

Pravda: KDH pripustilo existenciu istých kontrolných mechanizmov. Hrušovský sa pre SITA vyjadril, že v klube mali vytvorený vnútorný kontrolný mechanizmus, aby jeden druhého presvedčili, že platí dohoda. Rovnako sa vyjadril Bugár, ktorý ubezpečil , že poslanci Most-Híd podporili Čentéša. „My máme istotu, v klube máme dvojitú kontrolu a keby to potrebovala premiérka, môžem ju uistiť.“ Poslanci za SaS pripustili v médiách, že si fotili hlasovacie lístky, ale nevyjadrili sa tak, že ich museli ukázať. Poslanci SDKÚ chodili hlasovať po dvoch.

Poslanci vládnej koalície, ako sami potvrdili, mali vo svojich kluboch vytvorené kontrolné mechanizmy. Či je to porušenie zákona rozhodne Ústavný súd.

Kollár: Možno ste si nevšimli pán poslanec Kažimír, že v Spojených štátoch amerických niektorých štátoch únie dokonca budú ešte ďalej a voľba generálneho prokurátora je priamou voľbou, to znamená, že generálneho prokurátora volia občania štátu, to znamená, že sú ešte ďalej v tej demokracii

Pravda: V USA sa volí štátny zástupca (Attorney General) priamo v 43 štátoch federácie z 50.

Kollár: Je to naozaj pán poslanec Kažimír farizejské, ak to hovorí, hovorí predstaviteľ strany, ktorá si 17-ty november ani len nevšimla

Zavádzanie: Informáciu o tom, že Fico takýto výrok vyslovil prinášajú viaceré informačné zdroje. Presné znenie a jeho kontext sa nám však žiaľ nepodarilo nájsť. Nie je však pravda, že sa jedná o oficiálny výrok strany Smer a Kollárov výrok je tak zavádzajúci.

Kažimír: S nami o týchto veciach nikto nikdy nerokoval. Vy ste nikdy nerokovali ani o kandidátovi, vy ste nemali ani, ani vôľu o tom hovoriť a druhá vec.

Pravda: V médiách nie je žiadna informácia o tom, že by koalícia so Smerom ohľadom voľby generálneho prokurátora rokovala.

Kollár: Veď sa pozrite na problémy vašej koalície, ktorá tu vládla 4 roky, kedy ste trikrát zaslúžili sa o výmenu ministra myslím v rezorte životného prostredia až nakoniec Smer celý tento rezort strane Slovenskej národnej strane odňal

Pravda: Predseda byvalej vlády Robert Fico odvolal troch ministrov životného prostredia nominovaných stranou SNS. Prvým odstupujúcim bol Jaroslav Izák. Druhým Ján Chrbet a  posledným ministrom bol Viliam Turský. Smer následne do pozície nominoval svojho nominanta Jozefa Medveďa.

Kollár: A že pri týchto slovách strana Smer klame, zavádza a zbytočne straší obyvateľov Slovenska uvediem na niekoľkých faktoch. Veľmi stručne 100 eurový nákup v potravinovom reťazci zdražie o 70 centov.

Pravda: Podľa najnovších údajov NBU je na budúci rok odhadovaná inflácia vo výške 0,7%, čo pri 100 eurovom nákupe tvorí 70 centov.

Kollár: Druhý fakt, vykurovanie alebo teda dodávka tepla do domácnosti do štatisticky priemernej domácnosti zdražie na ročnej báze o 20 eur, pokiaľ je to domácnosť na dodávku tepla z centrálneho vykurovacieho zdroja na báze plynu.

Pravda : Podľa schváleného zákona sa v dôvodovej správe uvádza: „V prípade teplární vyrábajúcich teplo pre domácnosti len zo zemného plynu, by bol nárast ceny tepla vrátane DPH v priemere o 2,6% t. j. o 20,6 eur/rok. Vzhľadom na to, že znenie zákona je z dieľne koalície a jedná sa teda o citovanie samého seba, nemôžeme tento zdroj považovať za relevantný.

Agentúra SITA píše: „Ako na stredajšej tlačovej besede informoval šéf Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík, regulačný úrad ešte nestihol pre domácnosti schváliť budúcoročné konečné ceny elektrickej energie, zemného plynu a ani tepla.“

„Pri zemnom plyne ešte prebieha cenové konanie z vlastného podnetu regulačného úradu, nakoľko sa úrad nestotožnil s návrhom Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý plánoval zvýšiť cenu plynu pre domácnosti v budúcom roku o 13,4 % a cenu plynu určeného na výrobu tepla o 14 %. Holjenčík pripustil, že domácnosti si od nového roka za plyn priplatia. "Určite to však bude hlboko, hlboko pod desiatimi percentami," zdôraznil Holjenčík.“

„Koncová cena tepla bude závisieť podľa šéfa regulačného úradu od toho, akú cenu regulačný úrad stanoví pre plyn určený na výrobu tepla. "Pri cene za teplo však nepredpokladáme výrazný pohyb. Samozrejme záleží na tom, ako úrad rozhodne v prípade ceny za plyn určený na výrobu tepla," doplnil Holjenčík.“

Kollár: Spotreba elektrickej energie. To nie je odhad ministerstva financií ani vlády. To je odhad Západoslovenskej energetiky, ktorý hovorí o tom, že ak priemerná domácnosť na Slovensku platí ročne za elektrickú energiu 350 eur, tak cena za elektrickú energiu vrátane vplyvu zvýšenia dane z pridanej hodnoty vzrastie o 10 eur ročne podčiarkujem. To je pán redaktor menej ako 1 euro mesačne

Zavádzanie: „Cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vydané dňa 1. 12. 2010 pre spoločnosti skupiny ZSE znamenajú, že konečná cena elektriny pre domácnosti i podnikateľov je ešte neznáma. Štyri cenové položky, ktoré tvoria súčasť koncovej ceny elektriny (tarifa za prevádzkovanie systému, DPH, spotrebná daň z elektriny a odvod do Národného jadrového fondu) neboli predmetom rozhodnutia.“

„Pre zákazníkov ZSE Energia, a.s., znamenajú, že cena elektriny bude od ich dodávateľa v priemere o 0,25 % lacnejšia ako v tomto roku.“

„Na výslednú cenu si však zákazníci ešte budú musieť počkať. Vydané rozhodnutia totiž neobsahujú položky, na ktoré dodávateľ elektriny a ani prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemajú dosah – oba subjekty však majú zákonnú povinnosť zahrnúť ich do konečných cien elektriny. Konkrétne sa jedná o tarifu za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá obsahuje náklady na povinný výkup elektriny z obnoviteľných zdrojov (tzv. zelenej energie) a náklady na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, zvýšenú DPH, spotrebnú daň z elektriny a odvod do Národného jadrového fondu (v súčasnosti určený na 3 eurá/MWh). O uvedené položkách bude ÚRSO rozhodovať až v najbližších dňoch.“

Agentúra SITA píše: „Ako informoval Holjenčík, konečná budúcoročná cena elektriny pre domácnosti by sa nemala zvyšovať, ak sa poslanci s novelou stotožnia. Tá by mala po schválení obmedziť zvýhodňovanie najmä solárnych elektrární. "Tu je skrytý kľúč, ako budú vyzerať koncové ceny elektriny. Je však vysoko pravdepodobné, že cena sa nebude výrazne voči tomuto roku meniť," dodal Holjenčík.“

Spomínanú novelu, ktorá ešte nie je schválená nájdete tu. V dôvodovej správe sa uvádza: „Novela upravuje podmienky, ktoré obsahuje súčasný zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktoré sa týkajú sa súčasnej podpory, ktorá by mohla viesť k značným dosahom na ceny elektriny pre odberateľov.“ Ďalej sa píše „........prioritou budú technológie, ktorých využitie vedie k cenám energií blízkym trhovým s ohľadom na únosnú konečnú cenu energie.“

Vzhľadom na nepredikovateľnosť  slnečnej energie je potrebné znížiť hranicu prebratia zodpovednosti za odchýlku výrobcom, aby sa znížil dosah na cenu elektriny.“

Kažimír: Jedná sa o rozpočte, ale tie kľúčové zákony, ktoré budú mať dopad na občanov tie sa už proste prijali a ten váš malý vynález skazy, ktorý ste si skonštruovali proste dopadne na chrbáty ľudí, lebo im nakladáte a vy, vy pomenúvate samozrejme jednotlivosti ako nárasty cien v jednotlivých oblastiach, ale to dopadne v celku na tých ľudí či zvyšovanie DPH, či zvyšovanie cien tepla, zvyšovanie, zvyšovanie cien plynu, uhlia, elektriny, pohonných hmôt, nafty pre poľnohospodárov,

Pravda: Vláda schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Podľa „§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011

(1) V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje³⁶⁾ o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym  predpisom.

Pravda: Pokiaľ ide o cenu tepla. Vláda schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

V dôvodovej správe sa uvádza: „Predpokladá sa, že zrušenie oslobodenia uhlia a zemného plynu používaného na výrobu tepla teplárenskými spoločnosťami určeného pre domácnosti bude mať nepriamo vplyv na tieto domácnosti, a to zvýšením ceny za odobraté teplo.“

„Pre domácnosti, ktoré používajú teplo z teplární vyrábané kombinovane zo zemného plynu, uhlia a biomasy sa zvýši cena tepla vrátane DPH v priemere o 2,8% t. j. o 22,1 eur/rok. V prípade teplární vyrábajúcich teplo pre domácnosti len zo zemného plynu, by bol nárast ceny tepla vrátane DPH v priemere o 2,6% t. j. o 20,6 eur/rok. V prípade teplární vyrábajúcich teplo len z uhlia by bol nárast ceny vrátane DPH o 4,2% t. j. o 33,5 eur/rok.“

Pravda: Ohľadom uhlia: ten istý zákon ako v prípade tepla. V dôvodovej správe sa píše: „Predpokladá sa, že zrušenie oslobodenia uhlia a zemného plynu používaného na výrobu tepla teplárenskými spoločnosťami určeného pre domácnosti bude mať nepriamo vplyv na tieto domácnosti, a to zvýšením ceny za odobraté teplo.“

„Pre domácnosti, ktoré používajú teplo z teplární vyrábané kombinovane zo zemného plynu, uhlia a biomasy sa zvýši cena tepla vrátane DPH v priemere o 2,8% t. j. o 22,1 eur/rok. V prípade teplární vyrábajúcich teplo pre domácnosti len zo zemného plynu, by bol nárast ceny tepla vrátane DPH v priemere o 2,6% t. j. o 20,6 eur/rok. V prípade teplární vyrábajúcich teplo len z uhlia by bol nárast ceny vrátane DPH o 4,2% t. j. o 33,5 eur/rok.“

Zavádzanie: Ohľadom elektriky- Agentúra SITA píše: „Ako informoval Holjenčík, konečná budúcoročná cena elektriny pre domácnosti by sa nemala zvyšovať, ak sa poslanci s novelou stotožnia. Tá by mala po schválení obmedziť zvýhodňovanie najmä solárnych elektrární. "Tu je skrytý kľúč, ako budú vyzerať koncové ceny elektriny. Je však vysoko pravdepodobné, že cena sa nebude výrazne voči tomuto roku meniť," dodal Holjenčík.“

Spomínanú novelu, ktorá ešte nie je schválená nájdete tu. V dôvodovej správe sa uvádza: „Novela upravuje podmienky, ktoré obsahuje súčasný zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktoré sa týkajú sa súčasnej podpory, ktorá by mohla viesť k značným dosahom na ceny elektriny pre odberateľov.“ Ďalej sa píše „........prioritou budú technológie, ktorých využitie vedie k cenám energií blízkym trhovým s ohľadom na únosnú konečnú cenu energie.“

Vzhľadom na nepredikovateľnosť  slnečnej energie je potrebné znížiť hranicu prebratia zodpovednosti za odchýlku výrobcom, aby sa znížil dosah na cenu elektriny.“

Cena elektriky nie je zrejmá a preto nie je možné hovoriť o zdražovaní.

Pravda: Nafta pre poľnohospodárov a pohonné hmoty- Vláda schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôvodovej správe sa uvádza : „Konkrétne ide o zrušenie daňového zvýhodnenia plynového oleja tzv. červenej nafty, oslobodenia skvapalnených plynných uhľovodíkov (LPG).“

Kažimír: Nezvyšovala (vláda R.Fica dane, pozn), lebo bola v koalícii, bola stredoľavej koalícii, to znamená nezískali sme na to súhlas svojich koaličných partnerov, tiež sme museli rešpektovať koaličnú matematiku, ale my sme zaviedli degresívnu odpočítateľnú položku, ktorá zvýšila daňovú povinnosť každému vyššie príjmovému občanovi, vtedy asi o 15 korún ročne.

Pravda: V roku 2006 bol prijatý vládny návrh zákona, ktorým s amení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z pr´´ijmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 11 Nezdaniteľné časti základu dane

(1) Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2 až 4.

(2) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý

a)      sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima,

b) je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Termín vyššie prijímový občan nie je úplne vymedziteľný, preto sa nám sumu 15 korún ročne nepodarilo overiť.

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.

O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií tu.