Ján Figeľ, V politike, 5.12.2010

Ako sa už stalo zvykom, po sneme, ktorý potvrdí doterajšieho predsedu parlamentnej strany v jeho pozícii, dostane priestor v diskusnej relácii (prípadne viacerých) prezentovať svoje vízie o tom, kde strana doteraz bola, a kam má ďalej ísť. Rovnako to bolo aj ostatnú nedeľu v prípade Jána Figeľa z KDH a relácie V politike na TA3. Vzhľadom na aktuálne dianie ale okrem vnútrostraníckych záležitostí (pri ktorých si Figeľ dokázal udržať dobré "skóre"), dostala priestor aj stiuácie okolo voľby generálneho prokurátora alebo vzťahy v koalícii poneúspešnom hlasovaní o dani z piva.   Reláciu si môžete pozrieť v archíve televízie.

Naše hodnotenie relácie:
Pravda 21, Nepravda 0, Zavádzanie 1, Neoveriteľné 2

Generálny prokurátor

J. Figeľ: Ako sa hovorí tyčka alebo nie v bránke, pričom väčšinu alebo viac získal a takmer bol zvolený doterajší generálny prokurátor. A pritom premiérka už dávnejšie vyhlásila, že v tom prípade by odstúpila, čím padá vláda ako celok a tí, ktorí hlasovali a bolo ich zhruba do 6 zo strany koaličných toto vedeli a napriek tomu takto zahlasovali, .... Tým jedným je odtajnené hlasovanie, to znamená hlasovalo by sa verejne a každý poslanec by za svojím postojom stál menovite. Takéto hlasovanie o generálnom prokurátorovi ešte nebolo, znamená to samozrejme najprv zmenu zákona o rokovacom poriadku.

Pravda: Radičová vyhlásila 5. 12. 2010 v relácii Na Telo: „Vyjadrila som sa veľmi jasne, podávam demisiu“, v prípade, že bude opätovne zvolený Trnka. Tento výrok Radičová zopakovala už druhý raz.

Neoveriteľné:

Tajne prebehla v roku 2003, kedy bol zvolený D. Trnka.

Tajná voľba bola aj v roku 1999, kedy bol zvolený Milan Hanzel.

ČTK k tomu 19.1.1999 napísala: „V čele Generální prokuratury Slovenské republiky stane od 1. února Milan Hanzel, někdejší ministr spravedlnosti ve vládě Jozefa Moravčíka z roku 1994. Návrh vládních stran na Hanzelovo jmenování včera v tajném hlasování podpořilo 78 poslanců 150členné slovenské sněmovny. Hanzel nahradí Michala Vaľa, který se po dohodě s vládou sám vzdal funkce k 31. lednu. Vláda premiéra Dzurindy se od nástupu netajila snahou o výměnu v čele prokuratury s odůvodněním, že Vaľo bránil šetření politicky citlivých případů.“

Zaujímavé je v tej súvislosti prečítať si aj článok Hospodářských novin z 31.12.1998:

Fico už není místopředsedou

Už několik týdnů nezastává poslanec slovenského parlamentu Robert Fico druhou nejvyšší funkci ve Straně demokratické levice (SDĽ), která je součástí nynější vládní koalice. "Oficiální informaci, že by se vzdal funkce místopředsedy, jsme od něj nedostali," informoval podle deníku Pravda další místopředseda strany Ľubomír Andrassy. Místopředsedou se stal Fico na říjnovém stranickém sjezdu, kde získal 231 hlasů a na hlavu porazil protikandidáta Milana Ftáčnika (74 hlasů). K všeobecnému překvapení však na něj nevybylo místo v nové vládě, kde kýžené křeslo ministra spravedlnosti obsadil Ján Čarnogurský, ani generálního prokurátora, jímž se stane bývalý ministr Moravčíkovy vlády Milan Hanzel. Andrassy však vyloučil, že by důvodem Ficovy abdikace bylo to, že nezískal ministerské křeslo. Několikrát totiž veřejně prohlásil, že se nejvýznamnější stranické funkce nesmějí spojovat s vysokými místy ve státní správy. "Vysokou politiku podle mne opouští předčasně. V SDĽ mohl s dalšími mladými politiky, kteří se dostávají do popředí, dosáhnout velkých úspěchů," soudí Andrassy. Podle dalších informací zůstává Fico členem strany i jejího parlamentního klubu.

Aj keď tajná voľba prebehla až v polovici januára, kto sa novým šéfom prokuratúry stane bolo jasné už koncom decembra (čo samozrejme neznamená, že samotná voľba nebola tajná- teda neprebiehala klasickým líástkovým systémom).

Detaily ostatných volieb generálneho prokurátora (v roku 1994 Ľ. Hudek, v roku 1995 J. Vaľo) sa nám zistiť nepodarilo.

J. Figeľ: Ten druhý prístup je viac o využití ústavného mechanizmu, kedy vláda môže spojiť aj iné otázky nie len zákony alebo samotné programové vyhlásenie s hlasovaním o dôvere vláde podľa článku 114 odsek 3. Ústavy a ak by tak urobila, tak samozrejme presadenie alebo nepresadenie vlastného spoločného kandidáta potom znamená dôsledok pre dôveru alebo nedôveru vláde a tým pre jej zotrvanie alebo pád.

Pravda: v článku 114 Ústavy sa explicitne neurčuje, ktoré otázky môžu byť spojené s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde: „Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.“

J. Figeľ: ... ale my sme sa už v novembri dohodli na jednej osobe, ktorú 3 strany podporili v prvom kole a postúpila do druhého. A vtedy SDKÚ obštrukciou zamedzilo zvoleniu novej osoby, nového kandidáta to znamená vtedy Evy Mišíkovej. A táto téma mohla byť za nami.

Pravda: SaS, KDH a Most pred prvým pokusom o zvolenie generálneho prokurátora - 20.októbra za generálnu prokurátorku navrhli Evu Miššíkovú. O využití obštrukcie píše aj SME: "Poslanci začali s tajnou voľbou generálneho prokurátora. Niektorí členovia klubu SDKÚ zjavne pristúpili k obštrukcii: vyzdvihli si hlasovacie lístky, ale neodovzdali ich."

J. Figeľ: My sme mali o tom nielen diskusiu, ale opakujem v prvom kole veľmi jasne aj podpismi, aj hlasovaniami sme podporili 15-timi hlasmi osobu, na ktorej sme sa dohodli.

Pravda: KDH pridalo svojich 15 poslaneckých podpisov ku podpisom strán SaS a Most pod návrh kandidatúry Evy Miššíkovej. Hovoril o nich napríklad Pavol Hrušovský 20.10. alebo Iveta Radičová 27.10.

J. Figeľ: Pozrite 7 rokov je tak dlhé obdobie, že prekrýva v konkrétnom slovenskom prípade tri vlády alebo zasahuje do obdobia troch vlád.

Pravda: tri vlády sa podarilo zo všetkých generálnych prokurátorov stihnúť doteraz len D. Trnkovi.

Daň z piva

J. Figeľ: Pozrite bolo to verejné hlasovanie (o zvýšení dane z piva, pozn.) , nie nejaká zistená pytliačina alebo niečo nekalé. Ak to hlasovanie hneď ten deň, aj dnes na sneme ja som vyjadril skôr výhradu, že to bolo individuálne rozhodnutie jednotlivých poslancov. Vecne môžeme o tom diskutovať dlho, ani nechcem ísť na tú vecnú stránku, ale politicky bolo nesprávne, pretože potrebujeme celkovú dohodu o rozpočte v čítaniach alebo aj v súvislostiach so zákonnými zmenami. A vyjadril som presvedčenie ako predseda hnutia, že takéto prípady sa nesmú opakovať, je to v našom jednotlivom aj spoločnom záujme. Toto my potvrdili aj jednotlivci už ten deň, ktorý sa to týkalo a ja chcem ubezpečiť, že toto je postoj hnutia ako celku a zároveň poslaneckého klubu.

Pravda: nepodarilo sa nám nájsť prepis alebo záznam zo snemu KDH, ale to, že išlo o individuálne rozhodnutie jednotlivých poslancov KDH tvrdí od stredy, kedy sa hlasovalo.

Pravda: o tom, že sa to nesmie opakovať sa Figeľ naozaj zmienil na sneme.

Neoveriteľné: či hlasujúci poslanci tiež potvrdili Jánovi Figeľovi, že sa to nesmie opakovať (a teda už nebudú hlasovať proti vládnym návrhom), sa nám nepodarilo overiť.

Ľ. Oravová: Ako je možné, že ste o ich rozhodnutí nezahlasovať za tento zákon nevedeli.

J. Figeľ: Pretože ho neavizovali. Anton Marcinčin hovoril o niektorých výhradách. Ja som ako jediný, bral som to ako vecné a ekonomicky vyargumentované, ale zároveň vždy ide pri týchto témach o nejaký kompromis. ... Mrzí ma to a mrzí to aj ich, pretože to týmito slovami vyjadrili, neporovnával by som to s inými príkladmi a prípadmi, alebo to je neporovnateľné, ale zároveň vyjadrujem, že takéto hlasovania sa z princípu aj dôvery, ale aj reálneho riešenia celého štátneho rozpočtu nesmú vyskytovať a budeme to riešiť jednak dohodli sme istú korekciu, aby čísla sedeli a cez ministerstvo dopravy a zároveň pripravíme v priebehu jari nový legislatívny návrh, aby mohol vstúpiť do procesu a po šiestich mesiacoch byť prijatý.

Pravda: poslanec Marcinčin mal naozaj výhrady, ako uvádza napríklad hnonline.sk. O tom, že poslanci nebudú hlasovať sa nám nepodarilo nájsť zmienku, naopak viaceré správy potvrdzujú, že poslanci o tom verejne neinformovali.

Zavádzanie: konkrétne vyjadrenie poslancov KDH o tom, že ich to mrzí sme nenašli. Ich ostatné vyjadrenia po voľbe však svedčia o tom, že by ich to mrzieť nemalo, keďže šlo z ich strany o konanie, na ktoré mali nejaké dôvody.Anton Marcinčin hovoril o tom, že nehlasoval preto, že nesúhlasil s tým, aby sa sadzba dane pri víne nehýbala, čím sa mali producenti piva znevýhodňovať. Poslanec Ďurkovský zas hovoril o tom, že koalícia by mala predložiť  "predžutý návrh, s ktorým nie sú problémy", a tento takým podľa neho nebol.

Pravda: výpadok v príjmoch majú nahradiť rezorty pod správou KDH (zdravotníctvo, doprava a vnútro), podrobnejšie informácie zatiaľ pravdepodobne neexistujú, KDH má na predloženie návrhu, kde nájde chýbajúce príjmy, čas pokým sa bude schvaľovať rozpočet na budúci rok.

Snem KDH

J. Figeľ: ... podobne aj teraz v tých obmenách je aj prvok súťaže, napríklad z Košíc súťažili (o post podpredsedu strany, pozn.) v podstate dvaja a tak ako na rade aj teraz to dopadlo tak, že ani Mária Sabolová, ani druhý kandidát Ján Dečo nezískali dostatočný počet, nie je to zrejme jediný dôvod, ale to bolo otvorené a férové a čo sa týka iných názorov, to je práve o tom, čo hovorím, že názorová rozmanitosť, ... Anton Marcinčin už nechcel kandidovať, chcel sa sústrediť viac na tú odbornú stránku, pretože samotná politická dimenzia si vyžaduje oveľa väčšiu angažovanosť aj vrámci teritória Slovenska a spolupracujeme a budeme, chcem, aby pomáhal predsedovi hnutia ako poradca pre hospodársku politiku.

Pravda: Mária Sabolová aj Ján Dečo boli košickými kandidátmi na post podpredsedu strany KDH.

Pravda: Kandidáti Mária Sabolová a Ján Dečo neuspeli. Podpredsedami strany KDH sa stali Daniel Lipšic, Július Brocka, Jana Žitňanská, Ivan Uhliarik, Pavol Abrhan a Ján Hudacký.

Pravda: Anton Marcinčin sa k svojmu rozhodnutiu nekandidovať vyjadril takto: „Chcem viac využívať to, čo som priniesol do hnutia - odbornosť a ponechať podpredsednícke miesta, ktoré sú viac politické, kolegom, ktorí sú v politike možno viac skúsenejší."

Podľa hovorcu KDH Mateja Kováča bude naďalej pôsobiť ako poradca predsedu strany Jána Figeľa pre ekonomické otázky.

J. Figeľ: Anton Marcinčin napríklad formuloval prvú časť takú nosnú ekonomickú časť programu KDH do volieb, ktorý bol úspešný, pretože sa stal súčasťou vládneho programu - Cesta pre Slovensko.

Pravda: Ekonomickú časť volebného programu KDH napísal formuloval Anton Marcinčin.

Pravda: Oblasť ekonomiky volebného programu KDH sa v mnohom zhoduje s programovým vyhlásením vlády. Zhoda je napríklad v snahe o zastavenie zadlžovania štátu, zavedení výdavkových stropov, zvýšení transparentnosti verejných financií a informovania verejnosti o stave verejných financií, zavedení nezávislej inštitúcie, ktorá bude kontrolovať vývoj verejných financií a v snahe o lepšie využívanie eurofondov. V oblasti podnikateľského prostredia sa programy zhodujú v znížení administratívneho zaťaženia, úprave postihov a pokút. V oblasti energetiky a zhodli v snahe o aktualizáciu Stratégie energetickej bezpečnosti, diverzifikáciu energetických zdrojov a rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energií a v dôraze na energetickú efektívnosť a úspory. V oblasti stavebníctva je zhoda napr. v úmysle zlepšiť energetickú efektívnosť v prevádzke budov.

Dá sa teda povedať, že veľká časť ekonomickej časti programu KDH je súčasťou vládneho programu, keďže je tam zhoda vo väčšine bodov a nie sú tam významné nezhody.

J. Figeľ: Čo mám povedať, že by som privítal nejakého protikandidáta? Ja som otvorený pre súťaž, súťaživosť. Aj sme mali, na podpredsedov kandidovalo 10 osôb na 6 miest. Súťaž patrí k politike tak, ako patrí k ekonomike, ale má byť a musí byť férová. To, že nebol protikandidát nie je moja chyba. Skôr len pripomeniem, že aj v iných stranách, ktoré mali nedávno snemy tiež neboli protikandidáti, ale ja sám som napríklad pred 10 rokmi súťažil najprv voči Jánovi Čarnogurskému na jar roku 2000. On potom zmenil svoj postoj a stiahol kandidatúru a Pavol Hrušovský bol ponúknutý. Stal sa predsedom. Ja som po súťaži cítil, že som neprehral, ale prispel aj k zmene, aj k takej revitalizácii hnutia.

Pravda: Kandidátov na post podpredsedu KDH bolo 10. Okrem 6 úspešných kandidátov, ktorých navrhla Rada KDH - Daniel Lipšic, Július Brocka, Jana Žitňanská, Ivan Uhliarik, Pavol Abrhan a Ján Hudacký, sa o post uchádzali aj Mária Sobolová, Ján Dečo, Ferdinand Turinič a Ladislav Štefanec, ktorý vo voľbe neuspeli.

Pravda: SDKÚ-DS ani Smer nemali viac kandidátov na predsedu strany.

Pravda: V roku 2000 sa stal predsedom strany KDH Pavol Hrušovský, ktorý na tomto poste po desiatich rokoch vystriedal Jána Čarnogurského. Ten sa totiž rozhodol nekandidovať a Pavla Hrušovského odporučil za svojho nástupcu. O post predsedu strany sa vtedy uchádzal aj Ján Figeľ, no neúspešne. Nebolo to však na jar, ale 21. októbra.

J. Figeľ: Daniel Lipšic je jedným z podpredsedov. Myslím, že získal najviac spomedzi šiestich kandidátov.

Pravda: Z 326 platných hlasov získal Lipšic 228, Hudacký 208, Brocka 175, Uhliarik 206, Žitňanská 202 a Abrhan 171 hlasov. Daniel Lipšic teda získal najviac hlasov.

J. Figeľ: Dokonca v 1998 sme dokázali a bol som pri tom veľmi blízko, zatlačiť do úzadia svoju identitu a založili sme SDK, Slovenskú demokratickú koalíciu ako takú volebnú stranu poskladanú z piatich, najprv z troch, potom z piatich, aby sme preskočili vtedajšiu prekážku vytýčenú Vladimírom Mečiarom cez volebný program.

Pravda: V júli 1997 vznikla SDK. Na jej kandidátnej listine kandidovali členovia KDH, DS, DÚ, SDSS, a SZS v pomernom zastúpení podľa aktuálnych preferencií. Za svoje ciele vo voľbách si určila elimináciu prepadu hlasov troch menších strán (DU, SDSS, SZS) a stratu dominancie HZDS.

J. Figeľ: ... náš program Cesta pre Slovensko sa stal súčasťou vlády, vládnej koalície a Smer s veľkým S v opozícii, aj keď podrástol, aj keď je ešte väčší, než bol pred 4 rokmi. .. a dnes som to znovu pripomenul, že de jure a de facto, formálny a skutočný víťaz volieb na Slovensku už viackrát nebol ten, ktorý bol na prvom mieste, ale ten, kto zostavil väčšinu, toto môže byť aj o 4 roky. Toto môže vlastne ako keby zopakovať, že v 1998 a v 2002 tu viacmenej nastala kontinuita, aj keď v prvom prípade išlo o širokú koalíciu a že prečo by sme si nekládli ambíciu skôr naplniť program, priniesť pozitívnu podstatnú zmenu a ponúknuť aj možnosť pokračovať. Toto je vízia KDH.

Pravda: V tomto volebnom období má Smer v NR SR 62 poslancov, kým v predošlom volebnom období ich bolo 50.

Pravda: ako pripomenulo napríklad ČTK, aj v rokoch 1998 a 2002 nezostavil vládu víťaz volieb.

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.

O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií tu.