Ivan Mikloš vs Ján Počiatek, Na telo, 12.12.2010

Prvej diskusii v Na telo po definitívnom schválení štátneho rozpočtu na budúci rok nemohli dominovať iné témy ako tie finančné. Rozpočet prišiel obhajovať minister financií Ivan Mikloš, o jeho kritiku sa za Smer staral exminister Ján Počiatek. Kým diskusia mohla byť priestorom na obhajobu/ kritiku logiky vládnych opatrení, obaja politici prezentovali skôr tvrdenia, ktoré s rozpočtom príliš nesúviseli. A ak, tak veľmi okrajovo- napríklad Ján Počiatek si z neho vybral konkrétne tabuľku zo strany 28. Ivan Mikloš zase opäť zopakoval svoje obľúbené vyhlásenie o nepripravenosti podkladov pre rozpočet (čo malo znamenať málo času na jeho prípravu vládou).  Reláciu si môžete pozrieť v archíve televízie.

Naše hodnotenie relácie:
Ivan Mikloš: Pravda: 8, Nepravda: 2, Zavádzanie: 1, Neoveriteľné: 4.

Ján Počiatek: Pravda: 2, Nepravda: 3, Zavádzanie: 5, Neoveriteľné: 4.

Z. Puškárová: Dobre, ďakujem. Ktorý sa priamo dotkne ľudí. Občania sa teda podľa opozície majú pripraviť na výrazné zdražovanie. Podľa vašich opozičných prepočtov, pán Počiatek, vládne návrhy zaťažia priemernú rodinu zhruba okolo tých 33 eur mesačne.

J. Počiatek: Ja nehovorím, že len vládne opatrenia. Ja hovorím a to chcem presne povedať.

Z. Puškárová: Áno, povedzte to presne, pretože stále dochádza k dezinformáciám v médiách.

J. Počiatek: To, čo sa udeje celkovo v budúcom roku spôsobí zaťaženie rozpočtov domácností v priemere o 400 eur ročne. To je to, čo hovoríme.

Zavádzanie: Smer nie je vo svojej argumentácii počas ostatných mesiacov tak presný a nerozlišuje medzi tým, čo sú opatrenia vlády a čo je spôsobené inými okolnosťami, ako tvrdí Počiatek. Na stránke Smeru sa napríklad uvádzalo (článok už na webe Smeru nie je normálne dostupný):

Ako konkrétne fakty R. Fico uviedol porovnanie, koľko peňazí ide do školstva teraz a koľko dávala jeho vláda. Podobne porovnal situáciu v sociálnych veciach či celkovo pri zaťažení strednej vrstvy na Slovensku, zarábajúcej mesačne 400 – 500 eur. Ľudí takisto upozornil aj na chystajúce sa masívne zdražovanie, ktoré podľa jeho slov Slovensko čaká od 1.januára 2011. „Ak si zrátame efekt zvýšenia DPH, zvýšenia ceny tepla e energií, ak si zrátame takisto negatívny efekt, ktorý bude mať nárast ceny pôdohospodárskej nafty v prepočte na koruny o 5 korún a ďalšie rozhodnutia, ktoré prijala pravicová vláda, toto všetko bude znamenať významné zdraženie základných životných potrieb,“ poznamenal Robert Fico.

Z. Puškárová: To sú už aj zdražené energie, zdražené potraviny, nielen vládny balíček. Pán Mikloš, vy zase hovoríte, že len vládny balíček, ak tomu dobre rozumiem, zaťaží rodinu len niečo vyše 9 eur.

I. Mikloš: 9,3. V priemere 9,3 eur. Čiže to je nejakých 110 euro ročne. Ale to sa teraz nerozchádzame. Ten problém bol v tom, keď sme diskutovali inokedy, že jednoducho tá interpretácia opozície bola, že toto je všetko dôsledok vládnych opatrení.

Pravda: Smer pri svojej argumentácii voči rozpočtu nepoužíval spravidla žiadne čísla, ani údaje, ani nerozlišoval opatrenia alebo ich dopad. Ako vyjadril Robert Fico 3. decembra: "Je mi to ľúto, občania sa od januára musia pripraviť na veľké zdražovanie. Toto je výsledok vládnutia tejto vlády. Je to len sumár čísel. Oni si ako posvätnú kravu postavili deficit a konsolidáciu a zabudli na hospodársky rast. A to nás ešte čaká výpredaj štátneho majetku,“; alebo 8. decembra: “Zatlieskať po schválení takéhoto štátneho rozpočtu, to si vyžaduje veľkú mieru odvahy, keďže prijali rozpočet, ktorý hlboko siahne do vreciek obyčajných ľudí. Naopak, je to štátny rozpočet, ktorý pomáha tým najsilnejším, čo je dosť typický charakteristický znak pravicovej vlády,“.

I. Mikloš: Pán Počiatek a opozícia hovorí o výraznom zdražovaní. A hovoríme, že to môže byť 300 až 400 eur ročne. Tak len chcem na ilustráciu povedať, že v roku 2008, kedy vládla vláda Roberta Fica, bola inflácia 4,6 % a teda za rok vzrástli ceny v priemere pre domácnosť o 500 eur. O 500 eur. ... Čiže v roku 2008 bolo zdražovanie vyššie a teraz oni hovoria o výraznom zdražovaní.

Pravda: Mikloš síce má pravdu, že priemerná inflácia v roku 2008 bola 4,6%, k tomu ale treba dopovedať aj to, čo napísalo SME:

Analytici tvrdia, že rast nákladov treba vždy dávať do pomeru s tým, koľko ľudia zarobia. „V roku 2008 bol rast cien 4,6 percenta, ale nominálna mzda rástla až ôsmimi percentami. Ak náklady rástli o 500 eur, na mzdách dostali ľudia tisíc eur,“ vraví analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.

Ministerstvo financií počíta s nárastom platov v roku 2011 o 3,7% (toto číslo je prognóza Inštitútu finančnej politiky), čo by podľa analytikov ministerstva malo pokryť zvýšené náklady spôsobené nielen úspornými opatreniami vlády, ale aj ďalšími faktormi. Rovnakým tempom má budúci rok rásť aj inflácia. Tempo rastu platov teda bude schopné vykryť ten nárast cien, ktorý príde s infláciou, nie už to, čo sa zvýši pre opatrenia vlády.

J. Počiatek: ... A čo sa týka toho nehorázneho plytvania, ktoré tu pán Mikloš stále vyťahuje. Sami konštatujú v materiáloch, že nárast deficitu bol spôsobený globálnou krízou, pretože vypadli daňové príjmy a navyše iné subjekty verejnej správy hospodárili zle. A keby to tak bolo, že by sme teda boli nejak extrémne plytvali znamená to, že by teraz táto súčasná vláda bola schopná znížiť výdavky. Znížiť základné výdavky na chod štátu. Lebo to je o tom plytvaní. Ale to sa vôbec nedeje. To vôbec nie je pravda. Tie výdavky v budúcom roku budú, základné výdavky na chod štátu, tak, ako sú definované v rozpočte, budú budúci rok vyššie, ako boli za našej vlády.

Zavádzanie: v analýze Inštitútu finančnej politiky sú uvedené faktory, ktoré mali vplyv na zvýšenie štátneho deficitu v roku 2009. Medzi hlavné negatívne faktory patrí „hotovostný deficit štátneho rozpočtu, pokles prostriedkov z refinančného systému Štátnej pokladnice použitých na krytie dlhu a nárast zadlženia obcí a vyšších územných celkov.“ O globálnej kríze sa v tomto dokumente nehovorí.

Ďalší materiál, ktorý by mohol mať Počiatek na mysli je Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka zo dňa 30.08.2010

Tá mierne mení očakávanú výšku deficitu na tento rok z 5,5% HDP na 7,8% HDP, nehovorí však o výpadku príjmov ako o hlavnej príčine odchýlky, ale hovorí o ňom ako o jednom z viacerých faktorov.

Správa konštatuje, že:

Časť prekročenia deficitu je spôsobená objektívne – ťažko predvídateľnými skutočnosťami. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená aj zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Konkrétne dôvody sú uvedené nižšie:

A. V rozpočte sa predpokladalo vyrovnané hospodárenie miest, obcí a VÚC. Tento predpoklad bol pri tvorbe rozpočtu jednoznačne nereálny. V tomto roku je vysoký výpadok príjmov všetkých samospráv, mestá a obce majú navyše volebný rok. Vysoký deficit dosiahli samosprávy aj v roku 2009. Pri predpoklade, že hospodárenie samospráv skončí tento rok s rovnakým výsledkom ako vlani, v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy to spôsobí nárast deficitu o 404 mil. Eur.

B. Predchádzajúca vláda urobila v štátnom rozpočte na rok 2010 niektoré triky, ktoré do verejných financií nepatria. Vláda napríklad „zabudla“ v rozpočte počítať s tým že v roku 2010 sa budú čerpať zdroje prenesené z roku 2009. Pri tvorbe rozpočtu bolo pritom zrejmé, že toto čerpanie výrazne zvýši deficit. Podľa dnešných predpokladov to bude až o 394 mil. Eur. S využitím niektorých zdrojov sa pritom explicitne počítalo napríklad na posilnenie výdavkov ministerstva dopravy alebo na splátku návratnej finančnej výpomoci mestu Žilina.

C. Rozpočet verejných financií počítal so zavedením príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a s príjmami na úrovni 16,6 mil. Eur. Takýto príplatok však vláda „zabudla“ zaviesť.

D. Podobne sa v rozpočte počítalo s príjmami z predaja emisií CO₂ v objeme 66 mil. Eur, nijaké aktivity smerujúce k predaju však vláda neurobila.

E. Predchádzajúca vláda železničným spoločnostiam požičiavala obrovské zdroje, tieto pôžičky však „zabudla“ započítať do deficitu. V roku 2009 to bolo 235,9 mil. Eur. Železničné spoločnosti pritom vytvárali opakované nekryté straty za výkony vo verejnom záujme, ktorých rozpočtom nekrytá výška za tento a dva predchádzajúce roky predstavuje 256 mil. Eur.

F. Predchádzajúca vláda sa pred voľbami rozhodla zvýšiť rodičovský príspevok, v rozpočte však nevyčlenila na tento účel dostatočné výdavky. V rozpočte takto vznikne v tomto roku diera na úrovni približne 60 mil. Eur.

G. Viaceré rezorty mali pri nástupe novej vlády neuhradené faktúry po lehote splatnosti, ktoré nie sú rozpočtovo kryté. Ide napríklad o platby pre znalcov, advokátov, ale dokonca aj za energie na ministerstve spravodlivosti vo výške 21 mil. Eur.
H. Májové a júnové povodne si tiež vyžiadajú významné zvýšenie výdavkov nad rozpočtovanú úroveň. Hoci celkové škody bude možné vyčísliť až koncom roku, predpokladá sa, že tohtoročný deficit sa kvôli povodniam zvýši o 100 mil. Eur.

Nepravda: V rozpočte na budúci rok (.doc) je na strane 28 táto tabuľka:

(v tis. eur)	2008 S	2009 S	2010 R	2010 OS	2011 N	2012 N	2013 N
Výdavky štátneho rozpočtu	12 056 594	13 332 047	16 277 000	15 846 573	16 925 558	16 555 360	16 269 513
z toho:
výdavky štátneho dlhu	884 930	762 713	1 144 250	964 643	1 163 188	1 609 990	1 645 031
transfer zo štátneho rozpočtu do  Sociálnej poisťovne	-	-	1 441 709	1 441 709	1 608 733	1 672 696	1 717 805
prostriedky EÚ a spolufinancovanie	1 319 456	1 919 646	3 569 041	2 683 051	4 032 702	3 640 328	3 142 577
základné  výdavky na chod štátu	9 852 208	10 649 688	10 122 000	10 757 170	10 120 935	9 632 346	9 764 100
medziročná zmena (v %)	-	8,1	-5,0	1,0	-5,9	-4,6	1,4
Inflácia (%)	4,6	1,6	3,2	1,4	3,7	3,5	3,9

Výdavky by teda mali byť budúci rok nižšie ako boli tento.

J. Počiatek: Veľmi si to zjednodušili. Nemali pripravené žiadne riešenia. Balamutili voliča, že to je len o plytvaní, čo vôbec nie je pravda. Väčšia časť nárastu deficitu bola spôsobená krízou ako takou.

Pravda: Materiál (Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka), z ktorého mohol Počiatek vychádzať hovorí toto:

Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2010 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 v podobe deficitu verejnej správy vo výške 5,5% HDP. Súčasný odhad deficitu verejnej správy je vo výške 7,8% HDP. Deficit verejnej správy sa zvýši v porovnaní s rozpočtom nominálne o 1 402,7 mil. Eur.

...

Odhad dane z príjmov právnických osôb (DPPO) zaznamenal pokles oproti rozpočtu a to vo výške 181,7 mil. Eur, pod čo sa podpísala najmä aktualizácia odhadu výnosu dane za rok 2009 a očakávaný pomalší rast ziskovosti podnikov (revízia odhadu rastu nominálneho HDP smerom nadol). Horšie ako očakávané plnenie výnosu dane za rok 2009 bolo spôsobené medziročným prepadom základu dane až o 24,5% ako dôsledok poklesu ziskovosti subjektov.

...

Pri predpoklade, že hospodárenie samospráv skončí tento rok s rovnakým výsledkom ako vlani, v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy to spôsobí nárast deficitu o 404 mil. Eur.

K 30. júnu 2010 dosiahli celkové hotovostné daňové príjmy štátneho rozpočtu 3 684,6 mil. Eur, čo je 42,7% rozpočtovanej úrovne. Očakáva sa, že ku koncu roka dosiahnu úroveň 7 975,4 mil. Eur, čo je v porovnaní so schváleným rozpočtom menej o 644,6 mil. Eur (92,5%). Na uvedenej sume výpadku daňových príjmov sa v najväčšej miere bude podieľať daň z príjmov právnických osôb vo výške 377,0 mil. Eur, daň z pridanej hodnoty vo výške 181,7 mil. Eur a spotrebné dane vo výške 71,2 mil. Eur.

Ak teda budeme do vplyvov krízy rátať výpadok príjmov a hospodárenie samosprávy (ako to robí Počiatek vyššie), má pravdu.

Z. Puškárová: Jedna otázka, pán Počiatek. Ja si spomínam pred voľbami na jeden krátky rozhovor, kde ste reagovali na novinársku otázku ohľadom zvyšovania daní. Vy ste pred voľbami povedali, že aj vy to budete musieť asi riešiť nejakým spôsobom cestou zvyšovania dane, spomínate si na ten rozhovor?

J. Počiatek: Niektorých.

...

J. Počiatek: No bola to aj banková daň a tak isto sme mali na mysli niektoré spotrebné dane.

...

Z. Puškárová: DPH určite nie?

J. Počiatek: DPH určite nie. Keď si spomenieme súčasnú vládu po voľbách, pri prijímaní programového vyhlásenia. Čo už vedeli všetko, čo vedieť mali a už boli, už boli v tom, tvrdili, že oni DPH nebudú zvyšovať. Potom zrazu prišla tvrdá realita kde zistili, že nie sú schopní na strane výdavkov šetriť efektívne, tak zdvihli dane a jednoducho to len preniesli na obyvateľov.

Neoveriteľné: nepodarilo sa nájsť, o ktorý rozhovor išlo.

Zavádzanie: v programovom vyhlásení vlády nie je uvedené, že vláda nebude zvyšovať DPH. Pôvodne sa dokonca počítalo s tým, že by sa malo DPH vyrovnať pri všetkých tovaroch, teda aj liekoch, čo sa po odpore KDH nakoniec do programového vyhlásenia nedostalo. Rovnako, Mikloš pred schválením programového vyhlásenia zvyšovanie DPH nijak nevylučoval.

I. Mikloš: Tak po prvé. Pán Počiatek spochybňuje, že vláda Roberta Fica plytvala a zvyšovala výdavky tak, ako žiadna iná v Európe. Ukážem to na číslach. A to budú, to budú čísla o vývoji verejných výdavkov za roky 2008-2009, teda za dva roky krízy, kedy počas celých rokov vládla vláda Roberta Fica. Každá zodpovedná rodina, firma, ale aj krajina v tom čase šetrila, pretože v takých ťažkých časoch treba šetriť. Vláda Roberta Fica rozhadzovala ako žiadna iná. Tu sú čísla. Za spomedzi krajín Európskej únie verejné výdavky v rokoch 2008-2009 vzrástli na Slovensku o 16 a pol percenta.

Mikloš: To je ten spodný stĺpček. Napríklad verejné výdavky v Českej republike klesli o 1 % a v Poľsku klesli o 12 a pol %. Čiže Slovensko plus 16 a pol percenta, Česko mínus 1 %, Poľsko mínus 12 a pol percenta. Všetky ostatné krajiny, ktoré mali nárast výdavkov, ale oveľa menší ako my, museli zároveň zachraňovať banky.

Nepravda: minimálne čísla od Eurostatu tvrdia niečo iné, ako hovorí Ivan Mikloš (zdroj svojich čísel Mikloš neuviedol). Podľa Eurostatu v Poľsku výdavky stúpli o 1,2%  v pomere ku HDP, v Česku o 3 percentá a Slovensku 6,5 %. Viac vzrásli ešte v Dánsku a Fínsku, (6,7%), porovnatelne v Litve (6,2%).

I. Mikloš: Takto, takto sa zvyšovali verejné výdavky v rokoch krízových, kedy všetci zodpovední a kompetentní šetrili, čo znamenalo okrem iného, že za 2 roky nám vzrástla, vzrástol verejný dlh na každého jedného obyvateľa o takmer 2 tisíc eur. O takmer 2 tisíc eur sme zvýšili dlh na každého jedného obyvateľa vrátane batoliat.

Nepravda: za referenčné budeme brať roky 2008 a 2009, o ktorých hovoril Mikloš aj vyššie. Ak na konci roku 2007 bol dlh (.pdf) 18 198 234 tis. Eur a na konci roku 2009 to bolo 22 330 389 tis. Eur, máme nárast o 4 132 155 000 eur. Ak tieto sumy od seba odpočítame a vydelíme počtom obyvateľov 5 429 763  znamená to nárast na jedného obyvateľa o 761 eur.

I. Mikloš: Pre ľudí to znamená, že na budúci rok si musíme napríklad na krytie deficitov za posledné dva roky požičať 8 miliárd eur. Znamená to na finančných trhoch. Znamená to, že keby sme neboli teraz ozdraviť verejné financie aj týmito úspornými opatreniami, ja vám potom poviem, či šetríme, alebo nie. Keďže sme neboli schopní znížiť výrazne deficit, v minulom roku takmer 8 %, v tomto takmer 8 %, musíme ho znížiť, pretože by sme boli nedôveryhod, považovaní za nedôveryhodných, trhy by nám buď nechceli požičať, alebo požičali za oveľa vyššiu cenu, vyššie úroky a dostali by sme sa do začarovaného kruhu.

Neoveriteľné: koľko si v budúcom roku budeme musieť požičať na splatenie deficitov za špecificky posledné dva roky nevieme. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v budúcom roku plánuje (.pdf) emisie štátnych cenných papierov v hodnote minimálne 8 a pol miliardy eur- k splateniu čoho presne majú ísť nie je jasné.

Pravda: v roku 2009 deficit dosiahol 7,93% HDP, v tomto roku to má byť 7,81%.

J. Počiatek: Ten graf. Idem k tomu, idem k tomu. Čierne na bielom. Bohvie čo to je za graf, pretože hovorí o celkových výdavkoch štátu. Pozor. Existuje štátny rozpočet, kde si sám pán Mikloš, ako výhovorkovú kategóriu vymyslel typu základné výdavky na chod štátu. Tie sú dôležité, lebo čo on tu spomína, do toho je namiešané strašne veľa vecí. Ako je hospodárenie samospráv, na čo centrálna vláda nemá priamo vplyv.

I. Mikloš: To sú verejné výdavky. Verejné výdavky.

Neoveriteľné: aký graf Ivan Mikloš v relácii použil nevieme.

J. Počiatek: Tak keď sa chcete baviť o verejných výdavkoch aj v porovnaní s rozpočtom a prosím vás neskáčte mi do reči, nech to môžem dopovedať normálne. Keď sa pozriete do štátneho rozpočtu, ktorý je dnes schválený, na strane 28 je napísané, že základné výdavky na chod štátu, na ktoré má priamo vláda vplyv a tam by bolo schované to plytvanie vlády ako takej, pretože nemá priamo vplyv na hospodárenie samospráv, priamo vplyv na hospodárenie zdravotných poisťovní. ... Tak tam ten nárast vôbec nie je taký, ako on hovorí. Je len 6,8 %.

Nepravda: V rozpočte na budúci rok (.doc) je na strane 28 táto tabuľka:

(v tis. eur)	2008 S	2009 S	2010 R	2010 OS	2011 N	2012 N	2013 N
Výdavky štátneho rozpočtu	12 056 594	13 332 047	16 277 000	15 846 573	16 925 558	16 555 360	16 269 513
z toho:
výdavky štátneho dlhu	884 930	762 713	1 144 250	964 643	1 163 188	1 609 990	1 645 031
transfer zo štátneho rozpočtu do  Sociálnej poisťovne	-	-	1 441 709	1 441 709	1 608 733	1 672 696	1 717 805
prostriedky EÚ a spolufinancovanie	1 319 456	1 919 646	3 569 041	2 683 051	4 032 702	3 640 328	3 142 577
základné  výdavky na chod štátu	9 852 208	10 649 688	10 122 000	10 757 170	10 120 935	9 632 346	9 764 100
medziročná zmena (v %)	-	8,1	-5,0	1,0	-5,9	-4,6	1,4
Inflácia (%)	4,6	1,6	3,2	1,4	3,7	3,5	3,9

Ak počítame ako základ rok 2008, tak Počiatkovych 6,8% nedostaneme ani ako nárast k roku 2010 OS, ani pre rok 2011. Neplatí to ani so základom v roku 2009.

Základné výdavky rozpočet definuje ako výdavky štátneho rozpočtu bez výdavkov na úroky zo štátneho dlhu, transferu na krytie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne a bez eurofondov, vrátane spolufinancovania.

J. Počiatek: A teraz, dobre. Keď už sa teda dívame na to z pohľadu celových výdavkov, keď to teda pán Mikloš chce v tomto porovnaní. Celkové výdavky taktiež medziročne rastú v porovnaní s našim rozpočtom. A som zvedavý, ako chce toto zdôvodniť. Proste to je holý fakt, že vláda nevie šetriť na výdavkoch a uvidíte, že sa to v priebehu času ukáže.

Zavádzanie: celkové výdavky síce rastú, ale len v absolútnom vyjadrení, nie už ako pomer k HDP:

Rámec rozpočtu verejnej správy

(v mil. eur, v metodike ESA 95 na konsolidovanej báze)	2008 S	2009 S	2010 OS	2011 N	2012 N	2013 N
Príjmy verejnej správy	21 844,1	21 170,8	20 950,0	23 308,4	24 093,9	25 292,3
Príjmy verejnej správy (v % na HDP)	32,5	33,4	31,8	33,2	31,9	31,0
Výdavky verejnej správy	23 392,9	26 170,2	26 058,5	26 756,9	26 962,2	27 656,7
Výdavky verejnej správy (v % na HDP)	34,8	41,3	39,5	38,1	35,7	33,9
Schodok verejnej správy	-1 548,8	-4 999,4	-5 108,5	-3 448,5	-2 868,3	-2 364,4
Schodok verejnej správy (v % na HDP)	-2,3	-7,9	-7,8	-4,9	-3,8	-2,9

I. Mikloš: A že výdavky neznižujeme. Zároveň všetci jeho kolegovia, ktorí k rozpočtu vystupovali v parlamente, všetci do jedného hovorili, že dávame málo na zdravotníctvo, dávame málo na školstvo, dávame málo na sociálne veci, dávame málo na diaľnice, na kultúru, na šport, na školstvo. Na všetko dávame málo, pán Počiatek tvrdí, že nešetríme. Tak ako nešetríme, keď zníženie platov o 10 % vo verejnej správe je evidentne šetrením. Ale aj tam sa to dotýka ľudí. Aj tam pracujú ľudia. Zníženie bežných výdavkov o 10 %. Samozrejme, že je šetrením. Stalo sa žiaľbohu pravidlom, že názory pána Počiatka a predstaviteľov Smeru sa výrazne rozchádzajú s názormi expertov a medzinárodných inštitúcií. Medzinárodný menový fond tvrdí, ak dovolíte pani Puškárová, že z toho úsilia konsolidačného, čo teda znižujeme deficit verejných financií, je 60 % na strane zníženia výdavkov a 40 % na strane zvýšenia príjmov.

Pravda: o návrhoch opozičného Smeru píše napríklad SITA: V rámci opozičných pozmeňujúcich návrhov, o ktoré sa postarali výlučne poslanci za Smer-SD a z ktorých žiaden neprešiel, napríklad Marian Záhumenský navrhol presunúť 50 mil. eur z rezortu obrany na rezort pôdohospodárstva, jeho stranícky kolega Ľubomír Vážny zase navrhol presunúť prostriedky na cesty prvej triedy. Branislav Ondruš zase navrhol navýšiť zdroje na detské domovy a na dofinancovanie niektorých sociálnych dávok, Ľubomír Petrák navrhol presunúť zdroje v sume vyše 500 tis. eur z Všeobecnej pokladničnej správy na Najvyšší súd SR. Dušan Galis navrhol zase navýšiť zdroje na podporu športu na miestnej a regionálnej úrovni. Dušan Čaplovič zase navrhol presunúť zdroje z rezortu obrany v prospech ministerstva školstva a Slovenskej akadémie vied.

Pravda: MMF o zámeroch vlády napísalo (.pdf):

The government intends to bring down the deficit to below 5 percent of GDP through a consolidation package of 2½ percentage points of GDP. The measures include reductions in the public sector wage bill, spending on goods and services, subsidies and capital expenditure, amounting to about 1½ percentage point of GDP in total; and a temporary increase in the VAT, and higher excise taxes and fees, for a total of about 1 percentage point of GDP.

Miklošove percentuálne počty sedia s tým, čo tvrdí MMF.  Na základe čoho to fond uvádza už nevieme (predpokladajme, že im to tak bolo zo strany ministerstva uvedené).

J. Počiatek: Navyše hovoria aj analytici, že by mali viac šetriť. Čo už teraz sa mu nehodí spomenúť.

Pravda: o výhradách analytikov k rozpočtu si môžete prečítať napríklad tu, tu alebo tu.

I. Mikloš: No k tým informáciám. Kto ich mal, pani Puškárová? Pozrite si titulky novín po voľbách, kedy zrazu sa objavili veci, ktoré ministerstvo pod vedením práve pána Počiatka zatajovalo. Nebola zverejnená daňová prognóza, neboli vypracované východiská štátneho rozpočtu napriek tomu, že to zákon vláde prikazuje. Štátny záverečný účet, ktorý vždy býva zverejňovaný v apríli, máji, bol zverejnení dva dni po voľbách.

Pravda: ide o obľúbený Miklošov argument, použil ho už V politike (12.9.) a rovnako tak v relácií Na telo (3.10.). Prvá tohtoročná daňová prognóza bývalej vlády bola zverejnená až po zasadnutí Výboru pre daňové prognózy MF SR dňa 22.06.2010. Podľa základného metodického rámca pre tvorbu rozpočtu verejnej správy MF SR zo dňa 30.05.2008 sa východiská štátneho rozpočtu spravidla predkladajú do konca marca („....sekcia rozpočtovej politiky, ktorá v období od 15. februára do konca marca spracuje návrh východísk rozpočtu verejnej správy a predloží tento návrh na rokovanie vlády“), no na stránke MF SR do siedmeho októbra figurovali len rámcové dokumenty z roku 2009 t.j. návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2010-2012 zo dňa 21.04.2009, čo explicitne potvrdzuje Miklošovo tvrdenie o nepripravenosti východísk štátneho rozpočtu.

Štátny záverečný účet bol predložený až dva dni po parlamentných voľbách 2010 dňa 14.06.2010, čo bolo síce v medziach zákona (keďže štátny záverečný účet má byť zo zákona zverejnený najneskôr do 30.06.), ale napr. v rokoch 2005 a 2003 bol štátny záverečný účet predložený už v apríli.

J. Počiatek: Je veľa demagógie a lží zo strany vlády prezentovaných o rozpočte, ako je to napríklad už len s tým šetrením na platoch, kde to vôbec nie je 10 %, ale iba 5 kvôli výnimkám, ktoré vylúčili nejaké skupiny.

Neoveriteľné: o aké výnimky by malo ísť, a aký veľký diel by mali z celkového plánu tvoriť sme nezistili.

J. Počiatek: Druhá vec je, že je množstvo sektorov, kde ste vôbec nič neušetrili. Ale tento rozpočet a to si málokto uvedomuje, hovorí o trojročnom vládnutí tejto vlády, čo je takmer naprieč celým volebným obdobím a ten rozpočet hovorí už aj o ďalších rokoch. A tam jasne vidieť, ako je to so skutočnými prioritami vlády. Vôbec to nie sú diaľnice, vôbec to nie je zdravotníctvo, vôbec to nie je školstvo, veda, výskum. Toto sú holé fakty. A to sú neustále výhovorky na bývalú vládu, že ako tá nevedela vládnuť a ako veľa plytvala.

Zavádzanie: nižšie sú zvýraznené sú „sektory“, kde sa výdavky v roku 2011 oproti 2010 neznižovali. Ide o 12 oblastí z 27, čo môže byť málo (alebo veľa), ak to ale Počiatek neráta ani na objem financií, ktorý je k nim pridelený, ale len na počty, je to menej ako polovica.

Pri rokoch 2012 a 2013 sú zvýraznené tri ministerstvá, ktoré majú dostať najviac financií. Sú medzi nimi dve z troch, ktoré Počiatek uvádza ako neprioritné pre súčasnú vládu (kým v prípade ministerstva práce to môže byť vysvetlené mandatórnymi výdavkami, pri ministerstve dopravy to tak už nie je). Ak sa na to pozrieme z hľadiska toho, kto si má v roku 2013 oproti roku 2012 najviac polepšiť, vyhráva ministerstvo práce.

(v tis. eur)	2009	2010	2011	2012	2013
Kancelária Národnej rady SR	57 795	41 456	26 759	21 766	21 766
Kancelária prezidenta SR	3 608	4 040	3 795	3 798	3 798
Úrad vlády SR	43 236	26 993	63 770	23 002	23 002
Kancelária Ústavného súdu SR	4 438	2 853	2 752	2 741	2 741
Najvyšší súd SR	7 905	8 522	8 033	8 027	8 027
Generálna prokuratúra SR	63 023	62 503	61 138	56 797	56 799
Najvyšší kontrolný úrad SR	8 664	8 196	7 463	7 465	7 465
Slovenská informačná služba	48 102	43 300	38 946	38 946	38 946
Ministerstvo zahraničných vecí SR	123 684	107 954	111 751	108 809	109 370
Ministerstvo obrany SR	966 616	822 944	739 775	740 720	740 720
Ministerstvo vnútra SR	1 014 158	838 575	860 607	803 871	813 235
Ministerstvo spravodlivosti SR	280 386	270 033	291 417	288 520	288 690
Ministerstvo financií SR	371 350	491 319	622 310	728 225	457 586
Ministerstvo životného prostredia SR	250 758	329 601	831 415	315 124	315 589
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR	2 018 521	2 348 232	2 337 280	2 238 756	2 240 557
Ministerstvo zdravotníctva SR	1 287 843	1 439 532	1 401 899	1 288 763	1 268 407
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR	1 814 653	1 967 688	2 010 892	2 065 114	2 129 526
Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR	196 515	169 773	167 192	227 301	227 766
Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR	272 331	319 167	333 674	179 276	113 003
Ministerstvo pôdohosp. a rozvoja vidieka SR	1 038 070	1 158 603	1 303 853	1 207 078	1 199 759
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR	1 250 694	1 424 996	1 890 953	1 900 747	1 831 504
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR	61 286	39 604	35 600	34 657	34 657
Štatistický úrad SR	33 653	29 547	22 835	18 690	19 675
Úrad pre verejné obstarávanie	3 601	2 948	2 676	2 670	2 670
Úrad jadrového dozoru SR	4 715	4 465	4 848	4 598	4 598
Úrad priemyselného vlastníctva SR	3 176	3 138	2 778	2 783	2 783
Úrad pre norm., metrológiu a skúšobníctvo SR	7 483	7 255	6 593	6 353	6 357

Zdroj: MF SR: Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011

MF SR: Zákon o štátnom rozpočte na rok 2010

I. Mikloš: Napriek tomu, že ste 4 roky vládli. Na ozdravenie bánk a záchranu bánk ste nemuseli vynaložiť ani jedno jediné euro. Teraz ste navrhli v parlamente také zavedenie bankovej dane, ktorá je 30 násobne vyššia, ako napríklad vo Švédsku, čiže išli by ste maďarskou cestou. V Maďarsku urobili presne to a okrem toho znárodnili druhý pilier, čo ste vy robili roky. Ale k tomu plytvaniu. Aby to ľudia naozaj chápali. Proste keď je v krajine miera korupcie, aká tu bola za Roberta Fica, aká nikdy v histórii Slovenska nebola, tak samozrejme, že musia chýbať peniaze. Aby tomu ľudia porozumeli. Tak napríklad rezort pána Počiatka. Kupoval takéto lyžičky v cene 1,8 eur, 1,8 eur, pričom cena v normálnom obchode je 50 centov.

Neoveriteľné: koľko mali oficiálne (podľa faktúry) stáť lyžičky na ministerstve sa nám zistiť nepodarilo.

Pravda: Smer navrhol zdaniť banky 1,35% sadzbou. Vo Švédsku banky do špeciálneho fondu odvádzajú 0,036%.

Zavádzanie: či bola miera korupcie za vlády Roberta Fica najvyššia v histórii nevieme- na takéto tvrdenie totiž neexistujú relevantné dáta, nemôže nimi teda Mikloš ani operovať. Index vnímania korupcie (teda nie korupcie samotnej) od Transparency pokrýva Slovensko od roku 1998 (rok 2008 bol podľa tohto hodnotenia zatiaľ najhorší).

Indikátor Control of Corruption z hodnotenia Worldwide Governance Indicators Svetovej Banky (indikátor je definovaný ako: perceptions of the extent to which public power is exercised for private gain, including both petty and grand forms of corruption, as well as "capture" of the state by elites and private interests) sa pre Slovensko vyvíjal nasledovne:

2009	66.2	+0.32	0.13
2008	68.1	+0.41	0.13
2007	69.1	+0.40	0.14
2006	70.4	+0.46	0.13
2005	69.9	+0.59	0.13
2004	70.9	+0.58	0.13
2003	68.4	+0.44	0.14
2002	59.2	+0.07	0.15
2000	65.0	+0.36	0.16
1998	59.7	+0.10	0.18
1996	74.3	+0.55	0.13

Roky 1998 a 2002 sú podľa tohto hodnotenia horšie ako obdobie Ficovej vlády.

I. Mikloš: Objednával servis áut v cene u Audi 4 krát vyššej, alebo u pasátov 3 krát vyššej, ako je normálna internetová cena.

Neoveriteľné.

J. Počiatek: Preto, lebo boli (podľa Mikloša predražené lyžičky, pozn.) súčasťou nejakej súhrnnej faktúry, ktorá bola obstaraná zákonným spôsobom verejným obstarávaním. Zato, že niekde nejaká jedna položka je iná, akoby mohla byť, to sa ovplyvniť nedá, lebo dnes je zákon o obstarávaní taký, ako je. A nech povie, že či sme porušili zákon pri tom verejnom obstarávaní. Určite nie. A garantujem vám, že budú mať aj oni problémy takéhoto typu, pretože to neviete úplne ustriehnuť. Navyše nejaký úradník niekde možno, že si nevšimol túto jednu konkrétnu 300 eurovú položku. Ale dobre.

Neoveriteľné: či boli súčasťou nejakej súhrnnej faktúry sme nezistili.

J. Počiatek: No len problém je, poďme upraviť zákon. A pýtam sa, prečo, keď hlavným problém bolo plytvanie v tejto krajine. Prečo prvé zákony rýchlo boli urobené zákony na zvýšenie daní odvodov a poplatkov a nie tie, ktoré by upravovali verejné obstarávanie.

I. Mikloš: Ale toto vôbec nie je pravda, pán Počiatek, pretože prvé zákony, ktoré boli prijaté a opatrenia, ktoré boli prijaté, sú na zverejňovanie zmlúv, ktoré ste vy nezverejňovali a boli prijaté opatrenia.

Pravda pre Mikloša: po prvých dvoch viac menej organizačných zasadnutiach vlády sa na treťom stretnutí vlády z agendy riešilo aj zverejňovanie zmlúv, a napríklad aj obmedzenie poslaneckej imunity alebo pôžička Grécku.

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.

O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií tu.