Robert Fico, O5M12, 16.5.2010

STV uzatvorila svoje predvolebné špeciálne vysielanie O5M12 vystúpením Roberta Fica. Veľkú časť relácie zabrala diskusia o Maďarsku a dvojitom občianstve, nasledovala téma pôžičky Grécku, hodnotenia ekonomického stavu krajiny alebo korupcie a doterajšieho boja proti nej. Robert Fico dokázal obratne viesť diskusiu, ak nechal priestor na otázky, ktoré by divákovi povedali niečo nové (či donútili odpovedať na pôvodne položenú otázku), moderátor ho väčšinou nedokázal využiť. Reláciu nájdete v archíve STV, môžte si prečítať čo si z nej odniesla napríklad  agentúra SITA.

Zhrnutie nášho hodnotenia: pravdivé tvrdenia 20, nepravdivé 6, zavádzanie 11, neoveriteľné 19.

Maďarsko

Fico: Predovšetkým si treba uvedomiť, že nejde o náhodnú iniciatívu strany Fidesz v Maďarsku, ale ide o naplnenie programu, ktorý Fidesz má už od roku asi 93, 94. Ide o program, že maďarská vláda, Maďarská republika, maďarský parlament majú byť nie iba pre občanov Maďarskej republiky, ale pre všetkých Maďarov, ktorí žijú za hranicami Maďarska. Keďže na Slovensku máme veľkú národnostnú menšinu maďarskú, je tu záujem, aby parlament a vláda v Budapešti kontrolovali a riadili aj túto národnostnú menšinu. Druhý dôvod, prečo predkladajú takýto návrh zákona je, že na Slovensku cítiť, pretože Slovensko je podstatne úspešnejšie ekonomicky a sociálne, ako je Maďarsko, že národnostná menšina maďarská sa identifikuje so Slovenskou republikou ako so štátom, v ktorom žijú a cítia sa ako občania tejto republiky.

Neoveriteľné: Volebný program z roku 1994, který by mohol ukázať, či voľačo podobné Fidesz dlhodobo presadzuje, sme nenašli. V programe  z roku 1998 nie je zmienka o zahraničných Maďaroch. Program z roku 2002 mal sekciu venovanú "zodpovednosti o maďarský národ", predovšetkým v súvislosti so zákonom o zahraničných Maďaroch. Program z roku 2006 (pdf) hovoril o dôležitosti zahraničných Maďarov pre budúcnosť krajiny, vytváraní jednotného kultúrneho a hospodárskeho priestoru pre všetkých Maďarov (s. 37) alebo podpore zahraničných maďarských vzdelávacích inštitúcií (s. 34).

Neoveriteľné: informácie o tom, aká je identifikácia maďarskej menšiny, nemáme. (ak by sme uznali logiku premiéra Fica, popiera ňou vlastne potrebu odoberať ľuďom s dvoma občianstvami to slovenské)

Fico: Oficiálne oznámil predloženie tohto návrhu zákona na Slovensku kandidát strany Fidesz na post ministra zahraničných vecí pan Martonyi pri stretnutí s ministrom zahraničných vecí. Povedal to veľmi jasne, na ustanovujúcej schôdzi maďarského parlamentu, ktorá bude pokračovať nasledujúce dni, bude predložený tento návrh zákona, ktorý umožní občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti, aby požiadali o občianstvo Maďarskej republiky. Momentálne máme informácie, že aj našimi stanoviskami sme vytvorili pomerne veľký zahraničný tlak na Maďarsko. A ten tlak je užitočný, pretože nie je možné, aby krajina jednostranne pri porušení všetkých pravidiel medzinárodného práva, najmä pri porušení základnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom, prijala zákon, ktorý zasahuje do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky.

Pravda: s oznámením predloženia návrhu zákona má Fico podľa všetkého pravdu, aspoň to vyplýva z tlačovej konferencie (rtf) po stretnutí ministra Lajčáka a (budúceho) ministra Martonyiho, na ktorej Lajčák povedal: „Pán Martonyi ma informoval, že je zámerom maďarskej strany aby bol tento zákon prijatý na prvej schôdzi novozvoleného maďarského parlamentu a vysvetľoval mi, čo je filozofiou tohoto zákona.“

O vytvorení tlaku na Maďarsko možno má Fico informácie, my ostatní ale takéto informácie nemáme.

Zavádzanie: Nie je pravda, že prijatie dvojitého občianstva je v nesúlade „so všetkými pravidlami medzinárodného práva“, to totiž túto problematiku nijak špecificky neupravuje- teda nie je zakázané nejakou univerzálnou zmluvou alebo obyčajou. Maďarsko na rozdiel od Slovenska nie je viazané Európskym dohovorom o občianstve, ktorý by potenciálne mohol skomplikovať medzinárodne zmluvnú „nezávadnosť“ tohto zákona. Zmienku o občianstve, či zákaze krokov, ktoré chce Maďarsko podniknúť sa nám nepodarilo nájsť v základnej zmluve medzi Maďarskom a Slovenskom (pdf), aj keď vo všeobecnosti určite platí, že štáty nemôžu zasahovať do vnútorných záležitostí iných štátov.

(Doplnenie 31.5.2010: ako nám napísal čitateľ v diskusii, Maďarsko sa pod Dohovor podpísalo. Za chybu sa ospravedlňujeme, na našom hodnotení to ale nič nemení, keďže tento zákon podľa nás nemusí byť s Dohovorom v rozpore, pričom stále kategorické vyhlásenie, že sú porušené "všetky pravidlá" neplatí. Ak má niekto iný názor, uvítame ho v diskusii.)

Fico: ... si zoberme späť, pán redaktor, vyhlásenia, ktoré robil Fidesz pred voľbami. Povedal, ak vyhráme voľby, musíme proti Slovensku postupovať tvrdšie. Sú tu aj vážnejšie vyhlásenia typu, ja si na jedno spomeniem, že Maďarsko susedí samo so sebou.

Zavádzanie: výrok o susedení je Ficov obľúbený, použil ho tento rok už dvakrát (rovnako ho použil aj minister Maďarič), vždy ale vytrhával Orbánove slová z kontextu, ktorý hovorí o pravom opaku toho, čo sa snaží naznačiť Fico: Orbán v rozhovore pre Diplomatický magazín povedal: „Pamätajme na to, že Maďarsko je jediná krajina, ktorá susedí sama so sebou. Z hľadiska našich národných záujmov je najdôležitejšia zjednotenie, bez zmeny hraníc, s územiami, ktoré od nás boli odrezané. Európska únia práve túto možnosť ponúka členským štátom; odľahčuje hranice, vylučuje ich z každodenného života medzi členskými štátmi, preto doteraz štátnymi hranicami oddelené, administratívnymi obmedzeniami izolované, k maďarskému národu patriace, ale na území odlišných štátov žijúce, komunity môžu patriť k novej komunite, k Európskej únii.“

Fico: ... Fakt je, že ho  chcú prijať. Chcú ísť aj ďalej a máme informácie, že chcú aj rozšíriť volebné právo na občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti.

Slobodník: Sú oficiálne vyhlásenia, že nie. Takže ...

Fico: Ale už máme zase ďalšie po včerajšku, pretože ten tlak bol naozaj veľmi veľký zo zahraničia, tak aby si Fidesz zabezpečil svoje ďalšie volebné obdobia, tak sa bude opierať aj o hlasy Maďarov, ktorí nežijú v Maďarsku, ale v iných krajinách.

Neoveriteľné: Či, a v akej miere, bude zákon pokrývať aj volebné právo, nebolo dlho jasné. Preto Robert Fico mohol "mať informácie" o rozširovaní práva voliť. Napríklad dezignovaný minister zahraničných vecí János Martonyi v apríli tvrdil, že "s hlavnou otázkou právo voliť nesúvisí", ale dezignovaný podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén sa ešte 5. mája nechal počuť, že "neexistuje také ako občianstvo kategórie A alebo B".

Návrh zákona nakoniec naozaj nerozlišuje rôzne kategórie občianstva. V praxi to znamená, že volebné právo na obyvateľov Slovenska nerozširuje, k nemu je potrebné mať trvalý pobyt na území Maďarska. Zsolt Semjén, ktorý zákon oficiálne predstavil v parlamente uviedol, že tento zákon nič nemení na práve voliť. (RealPlayer, 9:43)

Nie je jasné, či Fico udeľovaním práva voliť občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti myslel niečo iné ako udelenie občianstva. V reči podpredsedu vlády Zsolta Semjéna v maďarskom parlamente odznelo (RealPlayer, 14:00), že zákon by nemal byť diskriminačný na etnickom základe. Napríklad potomok Sasov z Maďarska, ktorý chce maďarské občianstvo, a vie po maďarsky, by naňho mal nárok. Zákon o dvojitom občianstve je teda vymedzený jazykovo, nie etnicky. Preto je rozumné sa domnievať, že podobne by na etnickom základe nebol definovaný ani volebný zákon.

Fico: ...Ak teda Maďarská republika príme zákon a povie, že každý občan Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorý mal predkov v starom Uhorsku, a ktorý plynule hovorí po maďarsky, môže požiadať o občianstvo Maďarskej republiky, tak podobne ako je to v České republike, Česká republika má túto právnu úpravu, dobrovoľným prijatím takéhoto občianstva Maďarskej republiky by mal prísť o občianstvo Slovenskej republiky s výnimkou narodenia a s výnimkou uzatvorenia manželstvá.

Pravda, ak občan ČR dostane občianstvo iného štátu („na základe vysloveného prejavu vôle“), to české stráca.

Fico: Takéto citlivé veci, ako je dvojaké občianstvo medzi štátmi, ktoré majú niektoré témy veľmi citlivé, veď sa asi nebudeme klamať, že to tak je, sa riešia bilaterálnymi zmluvami. Bilaterálna zmluva medzi Maďarskom a Slovenskom by mohla stanoviť nejaké pravidlá uznávania dvojakého občianstva. Ale o toto tu nie je záujem. Maďarská strana nám oznámila, že nebude s nami nič konzultovať, iba nám oznámila a informovala nás, že takýto návrh zákona má ísť do maďarského parlamentu.

Neoveriteľné: v roku 2001 to malo byť 52 štátov, ktoré mali v nejakej forme uznávať dvojité občianstvo. Nie je celkom v našich kapacitách overiť, koľko z nich tak robila na základe bilaterálnych zmlúv, a nie automaticky na základe zákonov udeľujúcej krajiny; rovnako ako nevieme, ktoré krajiny by spadali pod Ficovu predstavu štátov, ktoré majú citlivé témy.

Neoveriteľné je tiež to, čo oznámila maďarská strana Slovensku. Nič také na svojich stránkach napríklad ministerstvo zahraničných vecí nemá.

Fico: Toto je vec, ktorá má národno-štátny rozmer a trošku ma to mrzí, možno využijem vašu otázku, že v minulosti, keď išlo o spoločné témy Slovenska ako napríklad vstup do Európskej únie, tak opozícia aj vterajšia vládna koalícia boli spolu a hovorili sme, je to dobre pre Slovensko, poďme spoločne. A aj preto prešlo referendum. Keby sa opozícia vtedy, ktoré sme boli my, HZDS nepostavila za referendum o Európskej únii, tak referendum nikdy neprejde. Začali sa však vyskytovať prípady, kedy tento konsenzus v národno-štátnych veciach sa ako keby vytratil. Spomeňme si na Lisabonskú zmluvu. Neradi o tom mnohí hovoria, ale fakt je ten, že Lisabonská zmluva bola záujmom všetkých, ale časť opozície povedala, že to nebude podporovať. A toto je to isté. Čiže niekedy mám už takú obavu, aj pri eure napríklad opozícia odmietla podpísať zmluvy o eure, preto ja neviem teraz posúdiť, čo bude, alebo nebude.

Pravda, opozícia aj koalícia spolupracovali jednak na prípade referenda o vstupe do EU, ako aj na kampani pred ním.

Zavádzanie: pri Lisabonskej zmluve nešlo opozícii o porušovanie „konsenzu v národno- štátnych veciach“, ale o pretlačenie neprijatia nového tlačového zákona. Keď Fico hovorí, že „toto je to isté“, nie je jasné, o čo mu vôbec ide, keďže aj SDKÚ povedalo, že sa mu prijatie tohto zákona v Maďarsku nepáči.

Zavádzanie: opozícia neodmietla podpísať zmluvy o eure, keďže nič také neexistuje, ale odmietla podpísať tzv. „Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro“. Dôvodom opäť nemal byť boj proti národno štátnym záujmom ale to, že vláda podľa SDKÚ „zhoršuje podnikateľské prostredie, ohrozuje udržateľnosť verejných financií, neposkytuje verejnosti dostatok informácií ani neplní Národný plán zavedenia eura“.

Fico: My dnes máme vďaka vysokému štandardu práv príslušníkov národnostných menšín, najmä maďarskej, situáciu, že napríklad už nevedia ani dobre po slovensky. Ja to tu nechcem nejako preháňať, ale je to fakt, ja som navštívil napríklad maďarské gymnázium v Komárne a študenti mali problém so mnou komunikovať v slovenskom jazyku. Dokonca rektor komárňanskej univerzity hovorí, že najväčší handicap týchto študentov, ktorí vyjdú z univerzity je, že nevedia po slovensky. Že máme tu pomerne ucelenú skupinu ľudí, ktorá už stráca kontakt so slovenským jazykom. Asi si pamätáme na výrok pána prezidenta Sólyoma maďarského, ktorý povedal, že na Slovensku by sa mal slovenský jazyk v školách, kde sa vyučuje po maďarsky na Slovensku, učiť ako cudzí jazyk. Veď je to úplný nezmyseľ. Čiže k tomuto ak by sme teraz ešte pridali, že sa bude veľmi zosilňovať maďarská identita tým, že budú mať maďarské občianstvo,…

Neoveriteľné: Fico neuvádza zdroj svojich tvrdení pri hodnotení úrovne ovládania slovenského jazyka. Ak by napríklad povedal, že študenti základných škôl nevedia po slovensky, pravdepodobne by zavádzal, keďže podľa ostatného testovania deviatakov (pdf) neexistuje signifikantný rozdiel v ovládaní slovenčiny medzi jednotlivými regiónmi; v roku 2008 bola v školách so slovenským vyučovacím jazykom úspešnosť riešenia testov zo SJ 61,26%, v tých s maďarským 61,37% (.doc). V roku 2008 bola úroveň testov zo štátneho jazyka rovnaká pre školy s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským.

Neoveriteľné sú aj Ficove slová o stretnutí so študentmi a o slovách rektora.

Zavádzanie: Fico dáva Sólyomove slová do iného kontextu, aj keď ho cituje správne. Maďarský prezident 13.marca v srbskej Vojvodine hovoril o vzdevlávaní menšín: „ale chcel by som zdôrazniť, že nie som nijako na strane dvojjazyčných základných škôl, na dvojjazyčnej škole vždy prehráva jazyk. Spať k maďarským školám, srbčina sa nemá tak učiť ako na srbskej škole, nie začínať s literatúrou, ale jednoducho ju treba učiť ako cudzí jazyk, s cudzojazyčnými učebnicami a s takými učiteľmi, ktorí su na toto pripravení. Toto neplatí len tu v Srbsku, ale v každej okolitej krajine, teda či rumunsky, či slovensky sa maďarské dieťa naučí, keď sú učené ako cudzie jazyky, a v tomto jazykovom prostredí budú potom tieto dve veci viesť k tomu, že si udrží svoj materinský jazyk, úplne kultivovaný, nie v kuchynskej podobe, a popri ňom dobre ovláda štátny jazyk ” Sólyom hovorí o tom, že súčastný model výučby škodí štátnemu a materinskému jazyku a navrhuje spôsob ako je možné dospieť k ich lepšej znalosti.

Fico: Moja pozícia je veľmi jasná, my sme to aj povedali aj to sme oznámili cez ministerstvo zahraničných vecí, ak niekto chce prijať takýto kontroverzný zákon, ktorý môže mať nedozierne dôsledky pre slovensko-maďarské vzťahy, musí konzultovať. Jednoducho musí sa rozprávať so Slovenskou republikou.

Opäť, neoveriteľné, nevieme aké komunikácia medzi krajinami prebiehala.

Pôžička Grécku

Fico: ...  Pretože mňa, hoci nie som v parlamente, Smer-sociálnu demokraciu a Ľudovú stranu HZDS niekto obviňuje, že sme zablokovali nejakú schôdzu a že sme nechceli rokovať o problematike európskeho záchranného balíka. Hoci teda pripomínam, že nebolo o čom rokovať, pretože žiadny návrh na bilaterálnu pôžičku nebol predložený, nebol predložený žiadny návrh na ratifikáciu, jednoducho nebolo nič.

Pravda, schôdza, ktorú opozícia zvolala, a ktorá sa nakoniec v podstate nekonala, mala prijať podľa jej zvolávateľov uznesenie (pdf), ktoré len vyzývalo vládu predložiť „stanovisko k dohode o poskytnutí finančnej pôžičky Grécku“, plus si „vyhradzuje právo prerokovať a schváliť“ Dohodu o poskytnutí financií Grécku, ktorú vláda aj tak musí predložiť parlamentu na schválenie.

Fico: Dobre, súhlasím. Ale súhlasíte so mnou, že neboli predložené žiadne návrhy zo strany vlády, nemal o čom parlament rozhodovať z hľadiska vecnosti. A teraz k tej schôdzi. ...  ale oni nie sú schopní sa ani stretnúť v parlamente a zorganizovať si vlastnú schôdzu. Ešte raz toho hovorím. Mali k dispozícii 84 poslancov vrátanie Slovenskej národnej strany.

Ako je vyššie uvedené, ide o pravdivé tvrdenie.

Pravda: opozícia sa nedokázala počas dvoch dní skoordinovať s SNS a teda schôdza ani nezačala.

Fico: Podstatné je to, že vláda nepredložila do Národnej rady žiadny návrh na bilaterálnu pôžičku a Grécku sme nič nedali, lebo sme to podmienili veľmi jasne, chceme vidieť, že Grécko si plní domáce úlohy, ktoré má teda, že likviduje ten sociálny nadštandard.

Pravda, k predloženiu stále nedošlo, ani nedošlo k (priamemu) poskytnutiu žiadnych prostriedkov.

Fico: Totiž, boli naakumulované miliardy dolárov, ktorých úlohou  bolo zaútočiť na euro cez rôzne slabé miesta v Portugalsku, Španielsku, v Taliansku a v Grécku. A my sme stáli pred veľmi jednoduchou otázkou, v nedeľu a pred tým ešte v piatok. .... A všetkých 27 členských štátov Európske únie, pán redaktor, ešte raz, všetkých 27 členských štátov Európskej únie a všetkých 16 krajín eurozóny súhlasilo s postupom, ktorý bol schválený na základe ktorého bol vytvorený tento záchranný balík vo výške 720 miliard eur.

Neoveriteľné, nevieme (či a) kde mali byť tie miliardy na položenie eura naakumulované.

Pravda: „stabilizačný mechanizmus“ bol schválený všetkými krajinami (napríklad za Slovensko to bol (pdf) štátny tajomník Kažimír).

Fico: ... dohromady nám za 5 rokov príde na Slovensko 11 miliard eur, čo je 330 miliard slovenských korún, ktoré môžeme použiť na projekty, ktoré sú na toto určené.

Zavádzanie: Fico síce takmer trafil sumu (11,3 mld. Eur), ide ale o obdobie rokov 2007 až 2013, teda  o rok viac ako uvádza.

Ekonomika

Slobodník, moderátor: A pokiaľ viem, do konca roku 2009 sa vyčerpalo 5 %.

Fico: Pán redaktor, neviem, odkade máte tieto informácie. Slovensko je dnes výborne čerpajúca krajina eurofondov. Prosím, už vás o to chcem požiadať.

Slobodník, moderátor: Koľko teda čerpáme alebo sme vyčerpali za tie 3 roky?

Fico: Už necitujte stále a necitujme stále z denníka SME alebo neviem odkiaľ. Citujem z oficiálnych štatistík. Eurofondy sa čerpajú veľmi dobre, ...

Nepravda: Fico nie len nevie ako Slovensko čerpá eurofondy, ale nepozná ani oficiálne čísla ministerstva financií. Práve tie totiž hovoria o tom, že z oných 11,3 mld. Sme doteraz vyčerpali 6,68%.

Podľa aprílového hodnotenia čerpania regionálnych fondov, z ktorých Slovensko malo podľa Európskej komisie (obľúbenej inštitúcie, na ktorú sa Fico rád odvoláva) vyčerpať 18,6%, čo je tretie miesto od konca po Grécku a Rumunsku. Naozaj na tom nie sme „výborne“.

Fico: Vynikajúca správa pre Slovensko je, že budeme mať v roku 2010 najvyšší hospodársky rast v Európskej únii, ja k niečomu sledujem, ak dovolíte, to dokončím. Máme druhý  najnižší verejný dlh v rámci Európskej únie a v rámci eurozóny a už sme zastabilizovali aj nezamestnanosť.

Fico presne tento odstavec zopakoval počas relácie trikrát, pozrime sa teda, čo hovoria ostatné čísla Komisie (pdf):

Zavádzanie: Komisia predpokladá Slovensku rast 2,7% HDP, čo je de facto najvyššia hodnota, bude ju ale dosahovať aj Poľsko, na čo si Fico ani raz nespomenul.

Nepravda: Slovensko nie je krajinou s druhým najnižším dlhom v EU za rok 2009. V roku 2009 mali nižší verejný dlh Rumunsko, Bulharsko, Estónsko a Luxembursko. Najnižšie v rámci EU je Estónsko s 7,2 percentami HDP. Slovensko je štvrté s 35,7.

Pravda: platí to v rámci eurozóny.

Fico: Viete o tom, že fondy, dôchodkové správcovské spoločnosti zainvestovali peniaze predovšetkým do tých krajín, ktoré sú rizikové? Tak to je teraz veľmi milé. Keď sme v minulosti sa dotýkali tém dôchodkových správcovských spoločností a tvrdili sme, že to je privatizácia dôchodkov, a útočili sme na DSSky, dokončím to, na tie DSSky, tak vtedy proti nám celá opozícia aj  média organizovali pohon ako na čarodejnice. A teraz, pán redaktor, teraz, keď je evidentné, že dôchodky klientov v druhom pilieri sú ohrozené, pretože peniaze dôchodkové správcovské spoločnosti nainvestovali do rizikových krajín, ako je Grécko, Španielsko, Taliansko a Portugalsko, tak teraz tí istí, ktorí proti  nám robili hon na čarodejnice, keď sme my útočili proti DSSkám, tvrdia, že spoločný postup európskej únie je zlý, to znamená, že sú za to, aby dôchodkové správcovské spoločnosti padli. Toto sú vážne veci.

Neoveriteľné, ostatné informácie ohľadom investovania DSS hovoria o tom, že v Grécku investovali objemy, ktoré „neohrozia bezpečnosť investícií sporiteľov“ (hovorkyňa NBS).

Fico: My sme v auguste 2006, teda krátko na to, ako sme nastúpili, dostali list z Európskej komisie, kde nám oznámili, že Slovensko je úplne najhoršie pripravená krajina a takmer nám odporúčili, že máme to vzdať a nemáme sa do Schengenu ani hlásiť. Tak sme teda zabrali a všetky tie chyby predchádzajúcej vlády sme rozbehli, teda napravili a rozbehli sme také tempo, že Slovensko sa potom stalo najlepšie pripravenou krajinou. Potom prišlo euro. Nikto nám neveril, pokiaľ išlo i euro, tvrdili, že to nie sme schopní zvládnuť, Slovensko to podľa môjho názoru zvládlo excelentne, a dnes je Slovensko vnímané ako štát, ktorý zaviedol euro najhľadšie a najtichšie, spomedzi všetkých štátov bez nejakých významných dopadov na životnú úroveň. Ale potom prišli veľké veci, ako napríklad plynová kríza. Takúto krízu, ak si dobre pamätám, nemusel riešiť žiadny predseda vlády za obdobie Slovenskej republiky a neprajem nikomu, aby sa to zopakovalo, pretože lietať po celej Európe a hľadať možnosti plynu pre Slovensko bolo veľmi náročné, ale zvládli sme to.

Neoveriteľné: Ficom spomínaný list sa nám nájsť nepodarilo. Je fakt, že Komisia sa vyjadrovala kriticky ku postupu krajín V4 pri zavádzaní bezpečnostného informačného systému SIS 2, ktorého zavedenie bolo nutnou podmienkou ku vstupu do Schengenu. Komisár pre spravodlivosť a vnútro Franco Frattiny v októbry 2006 vyhlásil, že „„Veľmi úprimne môžem prehlásiť, že v tomto momente by bolo technicky schopné splniť pôvodný časový plán iba Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.“O poslednom mieste v hodnotení pripravenosti na Schengen sa tiež vyjadril minister Kaliňák v decembri 2007 „Napriek tomu, že Slovensko bolo na takom nepeknom poslednom mieste, sa ukázala európska solidarita“

Zavádzanie: možno nám niekto neveril pri zavádzaní eura, určite to ale neboli všetci- napríklad taká Komisia, ktorá postup zavádzania hodnotila, nám vo svojich hodnotiacich správach vyjadrovala podporu a hodnotila náš postup pozitívne.

Pravda: plynová kríza podobného rozmeru Slovensko ešte nezasiahla.

Fico: ... v roku 2009 mali všetky krajiny s hospodárskym rastom, všetky krajiny mali problém s deficitom a všetky krajiny mali problém s verejným dlhom. Ak teraz Slovensko v roku 2010 je vnímané v Európe, a to je oficiálna informácia Európskej komisie a Eurostatu, že Slovensko v roku 2010 a 2011 dokonca bude mať najvyšší hospodársky rast v Európskej únii, ak tie isté inštitúcie hovoria, že Slovensko má druhý najnižší verejný dlh, takže žiadny vysoký, ako nás klame opozícia, ďalej ako jedna z mala krajín ideme konsolidovať už teraz verejné financie.

Pravda: dlh oproti roku 2008 narástol všetkým krajinám EU, s výnimkou Malty všetkým medziročne rástol aj deficit, Malta je tiež na mínus 3,8 percentách, čo nemôžeme považovať za dobré.

Nepravda: v roku 2010 budeme mať najvyšší spolu s Poľskom, v roku 2011 nás má predbehnúť Estónsko o 0,2% (pričom Estónci majú mať medziročný rast 2,9%, Slovensko 0,9%).

Zavádzanie: pri dlhu je to ako sme spomínali vyššie: druhý najnižší v eurozóne, nie v EU.

Fico: ...aký iný údaj mám použiť, keď v roku 2009 verejný dlh Slovenskej republiky dosiahol úroveň okolo 37 %. Čo mám ešte viacej povedať, keď je to druhý najnižší verejný dlh v rámci eurozóny? Uvedomme si, že priemerný dlh v eurozóne bol 60 % a vzrástol v priebehu krízy na 80 %. Dnes je úplne bežné, toto je priemer krajín, že v Európe je krajina, ktorá má 80 % a viac, dokonca niektoré krajiny majú verejný dlh až 120, 130 %.

Pravda: Dlh vo výške 35,7 môžeme označiť za „okolo 37“, rovnako je pravda, že to je druhý najnižší dlh v eurozóne.

Nepravda: počas krízy (teda od roku 2008) narástol priemerný dlh pre eurozónu zo 69,4 na 78,7 percenta z HDP v minulom roku. (tých šesťdesiat, konkrétne 61,6, platí pre celú EU).

Pravda: krajín, ktorá majú (za rok 2009) dlh osemdesiat percent a viac nie je málo: Belgicko, Grécko, Španielsko, Taliansko.

Nepravda: V EU nie je krajina s dlhom cez 120 či 130 percent HDP- Taliansko od toho má 4,8 percenta.

Fico: Pokiaľ ide o verejný dlh, tak verejný dlh rástol podstatne väčším tempom v minulosti, ako rástol za tejto vlády a prosím, zobuďme sa ešte raz všetci.

Nepravda: ako sme napísali v relácii s Ivanom Miklošom: deficit bol v roku 2009 na úrovni 6,77 percenta HDP, dlh 35,66 %. V prípade dlhu ani deficitu sa síce nejedná o rekordné hodnoty, za rekordný môže ale byť označený ich medziročný nárast. V prípade dlhu (pdf) (medziročne zvýšenie o 8,06%) sa niečo podobné opakovalo len medzi rokmi 1995 a 1996 (9,1%) a 1998 a 1999 (13,4%); deficit medziročne narástol o 4,5 percenta, k čomu sa priblížili len roky 1999 a 2000, medzi ktorými deficit narástol o 4,9%.

Fico: Môžem spomenúť zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ja som ho prvýkrát presadil ešte ako opozičný politik a teraz som bol dostatočne tvrdohlavý na to, aby tento zákon opäť bol schválený a ja verím, že ak ho dobre chytia do rúk orgány činné v trestnom konaní a civilné súdy, že tento zákon bude veľmi dobre pôsobiť aj do budúcnosti.

Pravda: Fico predkladal návrh zákona v rokoch 2001, 2003 a 2005, schválený bol až jeho návrh z roku 2005.

Korupcia

Slobodník, moderátor: Cíti smer zodpovednosť za rastom korupcie na Slovensku?

Fico: Ale prečo? Odkade to máte? Ako nečítajte Sme, já vám znovu zopakujem.

Slobodník, moderátor: Nie, hovorí to Milan Šikula, šéf ekonomického ústavu slovenskej Akadémie vied.

Fico: Ale on hovorí o niečom inom, pozor. Pán Šikula hovorí o tom, že na Slovensku určité správanie tohto typu má dlhodobú históriu. My sme v roku 1989, keď sa prechádzalo do nového politického a ekonomického systému predsa prevzali nejaké návyky, niečo sme jednoducho prevzali. To nebolo len tak, že prišla vláda Roberta Fica dovtedy tu nič nebolo.

Neoveriteľné: presné slová M. Šikulu sa nám nájsť nepodarilo, podľa SRo by premiér pravdu nemal.

Fico: Keď sme my boli v opozícii, pán redaktor, mali sme my najvyššieho predstaviteľa úradu pre verejné obstarávanie? Odpovedzte, prosím, na túto otázku, môžem vás poprosiť? ... To znamená, teraz je predstaviteľ Najvyššieho úradu pre verejné obstarávanie, ktorý kontroluje celé verejné obstarávanie.

Pravda: Na čele UVO predstaviteľ opozície de facto nikdy nestál (prvou predsedníčkou bola Rozália Molnárová, v súčasnosti Úrad vedie Béla Angyal). Ale skutočnosť, že na čele Úrad stojí predstaviteľ "opozície" aj dnes, môže byť tiež výsledkom absencie zákonných dôvodov pre jeho výmenu po voľbách, ako snahou vlády dávať opozícii kontrolné právomoci.

Úrad pre verejné obstarávanie bol zriadený ku dňu prvému januáru 2000 zákonom 263/1999 o verejnom obstarávaní. Tento zákon bol nahradený v roku 2005 zákonom č. 25/2006 (pdf). Podľa neho stojí na čele úradu predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda (§ 110, ods.1), úrad má tiež podpredsedu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh predsedu úradu. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je päť rokov, pričom tá istá osoba môže zastávať funkciu maximálne dvakrát po sebe.

Kľúčový je v tomto prípade odstavec druhý paragrafu 111, ktorý hovorí, že vláda odvolá predsedu úradu a podpredsedu úradu z funkcie, ak a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, c) vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou predsedu alebo podpredsedu, d) nevykonáva funkciu dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Fico: Čiže ak to dáme do nejakého súhrnu, áno, miera klientelizmu a korupcie je na Slovensku dlhodobo vyššia ako je priemer v Európskej únii. To má nejakú tradíciu a ja predsa tu nebudem rozprávať, že to tak nie je. Jednoducho je to tak, máme problém aj v súdnictve.

Neoveriteľné, nevieme podľa akého rebríčka to Fico meria.

Fico: Teraz opakujem, my sme zachránili Špecializovaný trestný súd. Zaviedli sme zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Vyvodzoval .... Dovolili sme opozícii, aby kontrolovala Úrad pre verejné obstarávanie. V Slovenskom pozemkovom fonde sme dovolili opozícii, aby bola v pozemkovej rade.

Ficove prisvojovanie si zásluh za Špecializovaný trestný súd aj za zákon o preukazovaní pôvodu majetku môžeme označiť za zavádzajúce. Nebyť opozície, neexistoval by totiž ani jeden z týchto inštitútov.

S ÚVO, ako píšeme vyššie, má Fico pravdu.

Pravda: Ako sa uvádza na stránkach Slovenského pozemkového fondu, za fakt, že v Rade SPF sedia aj zástupcovia opozície, môže zákon č. 285/2008, ktorý zmenil pôvodný zákon z roku 1991. Tento zákon predkladala parlamentu vláda. Hovorí sa v ňom, že: "členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, a to šiestich členov na návrh vlády a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky".

Fico: ... fakt je ten, a znovu si to povedzme, že podstatnú časť peňazí, ktoré boli minuté v rámci nástenkového tendra, kto minul? Novinári. Médiá na reklamy.

Pravda: Z 11 miliónov eur, ktoré mala preplatiť (a nepreplatí) EÚ (a teda, ktoré stihli byť minuté) sa na mediálne služby (tu nerátame len inzerciu, ale aj billboardy, „kreativitu, a pod.) podľa našich prepočtov z faktúr za roky 2007 a 2008 minulo viac ako 173 miliónov SKK (bez DPH).

Fico: Nie je celkom samozrejme stotožniť s názormi našich koaličných partnerov, pretože já som predsa požiadal o odstúpenie ministra obrany Kašického. ... Požiadal som o odstúpenie štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstava, Zahumenského na začiatku volebného obdobia.

Neoveriteľné: nevieme, aké požiadanie má v prípade Kašického Fico na mysli, Kašický podal demisiu sám (nebol teda odvolaný), svoju úlohu v tom mal zohrať aj Mečiar. Podobne nejasné to je aj so Zahumenským.

Fico: Prvá podmienka je, že musí ísť o vládu, ktorá bude napľňať článok 55 Ústavy Slovenskej republiky a článok 55 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o sociálnom štáte. To nie je môj výmysel ani výmysel Smeru, to je zákonodarca v roku 1992 povedal, každé vláde príkaz, musíte budovať sociálny štát.

Zavádzanie: Článok 55 Ústavy hovorí:

(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

(2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Fico: Stačí, keď sledujete vyjadrenia, predsa povedali (opozícia, pozn.), že nebudú uznávať PPP projekty a my dnes nemáme možnosť iným spôsobom financovať cesty ako cez PPP projekty.

Neoveriteľné.

Fico: To je teraz nepodstatná otázka. Dôležité je, že Smer-sociálna demokracia má záujem opäť vyhrať voľby, legitímna ambícia je tu postavená, ponúkame absolútnu stabilitu, z nášho poslaneckého klubu neodišiel ani jeden jediný poslanec za 8 rokov a toto je asi najväčšia devíza, ktorú dávame na stôl

Pravda.

Fico: Ale chcem povedať, že ktokoľvek prichádza s témou trestu smrti ako s politickou témou, nehovorí pravdu, pretože v Európe nie je možné zaviesť trest smrti.

Pravda: Každá zmluvná strana európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho protokolov 6 a 13 musí zrušiť a nemôže znovu zaviesť trest smrti. Protokol 6 podpísali všetky členské štáty Rady Európy, Rusko to zatiaľ neratifikovalo (ale má moratórium na popravy), protokol 13 zatiaľ nepodpísal Azerbajdžan a Rusko, neratifikovali zatiaľ Aerménsko, Lotyšsko a Poľsko.

Fico: Já musím rešpektovať názor každého jedného voliča a ja sa s nimi stretám veľmi často. Ale minule som sa stretol v Liptovskom Mikuláši s mladými ľuďmi a postavil som im takúto otázku. Mali asi 17 rokov. "Čo viete o Slovenskom národnom povstaní a viete o hlávnych predstaviteľoch tejto najvýznamnejšie udalosti v histórii Slovenska?" Pán redaktor, nemali ani predstavu, o čom hovorím.

Neoveriteľné.

Fico: Súhlasím s postojom ministra školstvá a podpredsedu vlády pána Mikolaja, ktorý hovorí, že treba dôslednejšie prispôsobovať odbory na vysokých školách potrebám praxe, aby sa nám nestalo, že vyšle niekto niečo, čo prax nepotrebuje. Po ďalšie, musíme veľmi razantne postupovať vôči školám, ktoré nemajú kvalitatívne kritéria, pretože hocikde nám vznikli všelijaké vysoké školy a nemajú ani pedagógov a majú aj zlé učebné osnovy. A samozrejme chcem pripomenúť, že sme zaviedli pomerne úspešne inštitút vysokoškolskej praxe pre absolventov, ktorí si nevedia nájsť prácu, štát za nich platí určitú sumu peňazí, môžu nastúpiť na 6 mesiacov k zamestnávateľovi, získať nejakú prax a potom sa zamestnávateľ môže rozhodnúť, či si ich nechá, alebo nenechá.

Pravda: Mikolaj nedávno prišiel s týmto programom.

Pravda: vysokoškolská prax bola zavedená od minuloročnej jesene.

Bonus

Fico: My sme pod 40 % (dlhu verejných financií, pozn.), to znamená, krajina nie je zadlžená, ...

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.

O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií tu, prehľad neoveriteľných tvrdení zverejňujeme tu.

Vďaka za pomoc s týmto článkom patrí Andrejovi a Monike.