Počiatek vs. Mikloš, Na telo, 9.5. 2010

Víkendovým politickým diskusiám vládla téma finančnej pomoci zadlženému Grécku. V nedeľnej relácií Na Telo v TV Markíza s ministrom financií J. Počiatkom a podpredsedom SDKÚ I. Miklošom sa predovšetkým viedla diskusia o povinnosti získať mandát na vyjednávanie zmluvy. V druhej časti relácie sa diskusia viedla o ekonomických parametroch Slovenska, predovšetkým o zadlžovaní.

Zhrnutie nášho hodnotenia (doplnené 16.5. Mikloš +1 pravda, -1 neoveriteľné):

Počiatek: Pravda 4, Nepravda 3, Zavádzanie 0, Neoveriteľné 1

Mikloš: Pravda 8, Nepravda 2, Zavádzanie 1, Neoveriteľné 2

Mandát na vyjednávanie

J. Počiatek a I. Mikloš sa diametrálne rozchádzali v pohľade či vláda mala dostatočný mandát na jednanie o finančnej pomoci Grécku.

Počiatek: Ten mandát, ktorý bol na toto potrebný, sme mali a stačí vládny mandát. Tak či tak tento mechanizmus nie je možné spustiť bez toho, aby schválila všetky tieto podmienky, ktoré zmluvy definujú Národná rada Slovenskej republiky.

Mikloš: Bola to jej povinnosť podľa Ústavného zákona z roku 2004 o vzťahoch medzi parlamentom a medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou vo veciach, dôležitých veciach týkajúcich sa Európskej únie. Mimochodom tento zákon bol schválený ešte počas druhej Dzurindovej vlády, hlasovali zaňho aj poslanci Smer, vrátane poslanca Roberta Fica.

....keďže vláda nekonala, tak sme požiadali, pretože jedno z ustanovení aj tohto zákona a rokovacieho poriadku hovorí, že keď najmenej 30 poslancov požiada, vláda je povinná parlament zvolať. Požiadali sme v stredu.

Neoveriteľné Počiatek: nevieme, aký "vládny mandát" minister myslí, a či niečo podobné ako vládny mandát existuje a bolo udelené.

Pravda Mikloš

„Ústavný zákon o spolupráci NRSR a vlády SR v záležitostiach EU“ (pdf) z roku 2004 síce nedefinuje „dôležité veci“, ukladá ale vláde povinnosť predložiť „Národnej rade Slovenskej republiky návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie“, pričom NRSR „môže schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov Európskej únie“ a platí, že ak NRSR „schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev a Európskej únie“. Za stanovených podmienok sa môže člen vlády od takéhoto stanoviska odkloniť, musí o tom NRSR bezodkladne informovať.

Pravda: Pravdivé zo strany J. Počiatka je, že zmluvu musí schváliť NR SR. Zmluva bude predložená k schváleniu až po voľbách.

Pravda: Zo strany I. Mikloša je pravda, že za tento Ústavný zákon hlasoval aj Robert Fico. Rovnako pravdivé je, že 33 poslancov požiadalo v stredu 5. mája o zvolanie parlamentu. Parlament nebol pred bruselským mítingom zvolaný.

Mikloš: Vláda si neprišla vypýtať mandát od parlamentu, kde sedia zvolení zástupcovia všetkých občanov Slovenskej republiky, ale rokovala o mandáte s odborármi a so zamestnávateľmi.

Pravda: Róbert Fico, pred odletom na zasadnutie Európskej rady, kde sa prejednávala finančná pomoc Grécku, rokoval o mandáte na stretnutí s KOZ, Slovenskou bankovou asociáciou, Republikovou úniou zamestnávateľov, Klubom 500 a ZMOS. Výstup z jednaní si môžete pozrieť tu.

Mikloš: Medzinárodný menový fond nepomohol ani Maďarsku, nepomohol ani Lotyšsku keď krátko, pred krátkym časom museli prijímať kruté opatrenia, pretože boli v podobnej situácii. Nepomohla Európska únia ani nám v roku 98 keď sme museli ozdravovať banky a dať 120 miliárd korún...

Nepravda: Medzinárodný menový fond v roku 2008 a 2009 pomohol aj Maďarsku aj Lotyšsku. V prípade Maďarska išlo o pôžičku v hodnote 15,7 miliárd dolárov. V prípade Lotyšska o rok neskôr IMF odsúhlasil pôžičku vo výške 2,35 miliardy dolárov.

Ivan Mikloš si navyše splietol rok. Ozdravenie slovenských bánk prebiehalo v rokoch 1999-2000. Celkovú sumu, ktorá bola vynaložená (podľa údajov z NBS citovaných tu) uvádza približne správne. Jedná sa o 113,117 mld. Sk. Tiež má pravdu, že na ozdravenie bánk nešli žiadne peniaze z EÚ.

Počiatek: Ale je tam podmienená, poviem, množstvo podmienok, ktoré musí Grécko splniť

Pravda: J. Počiatek síce podmienky pôžičky nevymenoval, ale Zmluva hovorí, že pôžička bude podmienená. O konkrétnych podmienkach má hovoriť osobitný dokument tzv. Memorandum o porozumení.

Mikloš: Ja som sa za tie 4 roky vedel postaviť keď som s niečím nesúhlasil. Napríklad s návrhom vtedajšieho francúzskeho ministra financií, dnešného francúzskeho prezidenta, že treba jednotnú daň zo zisku. Postavili sme sa aj ako krajina aj proti.

Pravda: I. Mikloš zrejme odkazuje na debatu okolo daňovej harmonizácie z roku 2005. Je pravdou, že vláda, ktorej súčasťou bol aj I. Mikloš bola proti tejto harmonizácií.

Mikloš: No ale v Nemecku sú dnes regionálne voľby. Napriek tomu nemecký parlament tento týždeň rokoval o tejto veci. Rokoval francúzsky parlament.

Pravda: Regionálne voľby sa 9. mája 2010 odohrali v jedinom nemeckom spolkovom štáte-Severné Porýnie-Vestfálsko. Nemecký Bundestag rokoval o finančnej pomoci a odsúhlasil ju 7.mája. Francúzsky parlament rovnako rokoval a odsúhlasil finančnú pomoc ešte 3. mája 2010.

Mikloš: Mimochodom my sme najchudobnejší spomedzi 16 krajín európskej eurozóny.

Pravda: Podľa štatistiky (2008) v HDP na hlavu v parite kúpnej sily, ktorá sa používa najčastejšie na meranie chudoby alebo bohatstva sme so 72,6 % priemeru EÚ najchudobnejšou krajinou Eurozóny.

Mikloš: A napríklad Veľká Británia si vedela vyrokovať niektoré špecifické veci čo sa týka prispievania do eurofondov.

Pravda: I. Mikloš zrejme odkazuje na tzv. Britský rabat, ktorý bol vyjednaný ešte v roku 1984. Veľká Británia si vyjednala návrat časti príspevku do rozpočtu ES/EÚ kvôli tomu, že nevyužíva poľnohospodárske dotácie v takej miere ako ostatné veľké štáty.

Mikloš: A mimochodom ten zásadný problém je, že Nemecko a Francúzsko do toho ide aj preto, že ide zachraňovať svoje banky.

Neoveriteľné: Podľa údajov z týždenníku The Economist o distribúcií gréckych vládnych dlhopisov v zahraničných bankách vyplýva, že najväčšími držiteľmi sú francúzske (24,9%) a nemecké (14,3%) banky. Ostatné krajiny Eurozóny držia spoločne 18,8% všetkých gréckych vládnych dlhopisov. Pohľadávky týchto bánk mohli zohrávať určitú úlohu pri rozhodovaní o finančnej pomoci, avšak s oficiálnych miest takýto argument nezaznel. Tvrdenie môžeme považovať len za špekuláciu.

Zadlžovanie

Mikloš: ...ale nárast verejného dlhu je prudký ako v máloktorých krajinách na svete.

Zavádzanie: Nevieme čo považuje I. Mikloš za prudký nárast či nárast v percentuálnych bodoch, alebo percentuálny nárast. V každom prípade tvrdenie „ako v máloktorých krajinách“ je všeobecné a nič nehovoriace porovnanie. V EÚ nie je nárast dlhu Slovenska v percentuálnych bodoch ničím nezvyčajným. Vyšší nárast dosiahli problémové krajiny- Portugalsko, Grécko, Španielsko, Írsko, Taliansko a rovnako krajiny, ktoré sa nepovažujú za problémové: Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko.

Mikloš: A najlepšie o tom svedčí fakt, že za dva roky sme sa dostali z historicky najnižšieho verejného dlhu aký Slovensko kedy malo oproti HDP, na historicky najvyšší verejný dlh aký kedy Slovensko malo za 2 roky. Za 2 roky táto vláda dokázala zadĺžiť slovenských občanov o 87 tisíc slovenských korún na občana a teda na 4-člennú rodinu o 350 tisíc korún.

Nepravda: Slovensko zaznamenalo najnižší verejný dlh oproti HDP v roku 1995 , kedy dosiahol 22,1%. Najvyšší verejný dlh dosiahlo Slovensko v roku 2000- 50,4%. V období vlády R. Fica Slovensko nedosiahlo ani rekordne nízky ani rekordne vysoký verejný dlh.

I. Mikloš neuvádza, ktoré dva roky berie ako referenčné pri zadĺžení občanov v absolútnych číslach. Ak zoberieme porovnanie rokov 2007 a 2009, absolútny dlh narástol z 543,851 mld. Sk na 680,365 mld. Sk. Pri prepočte na obyvateľa sa dlh zvýšil o 25 280 Sk.

(Počet obyvateľov: 5,4 mil. podľa ŠÚ SR, pri výpočtoch boli použité štatistiky MF SR a Eurostat)

Počiatek: Slovensko tesne pred tým než nastúpila táto finančná kríza, ktorá, dôsledky  tohto zažívame aj dnes, dosahovala najlepšie parametre v histórii Slovenska. Čo sa týka deficitu aj dlhu.

Nepravda: Ako sme uviedli vyššie Slovensko dosahovalo najlepšie parametre vo verejnom dlhu v roku 1995.

Pravda: Štatistiku o fiškálnom deficite sa nám podarilo nájsť len od roku 2000. Tu platí, že najmenší fiškálny deficit bol v roku 2007, teda rok pred začiatkom krízy.

Počiatek: Pozrite si takúto krivku, ktorá hovorí o poistení rizika. Zlyhania dlhu vlády. Kde dosahujem najlepšie parametre z krajín okolitých a veľmi dobré parametre aj v rámci eurozóny.

Pravda: Aj keď nemáme k dispozícií štatistiku, ktorú používa J. Počiatek, české Hospodárske noviny nedávno uviedli, že Slovensko je 6. najbezpečnejšou krajinou pre investovanie do vládnych dlhopisov, merané cez poistenie rizika tzv. CDS spread. Z Eurozóny je pred Slovenskom len Švédsko. Z okolitých štátov je najbližšie k Slovensku Česká republika na 8. mieste.

Mikloš: Deficit v rozpočte bol v roku 2009 veľký, pretože bola kríza ale teraz to bude lepšie. Viete aké sú čísla? Za prvé 4 mesiace tohto roka máme 4 krát vyšší deficit štátneho rozpočtu...ako za prvé 4 mesiace minulého roka.

Neoveriteľné: K dispozícií máme len údaje za prvé tri mesiace 2010. Podľa HN bol v 3. mesiaci 2010 rozpočet v deficite 983 mil. eur. V predchádzajúcom roku to bolo v rovnakom mesiaci 205 mil. eur. Aj keď I. Mikloš môže byť k pravde blízko, na základe absencie ďalších údajov nemôžeme zatiaľ tento výrok vyhodnotiť.

doplnenie 16.5. 2010:  Plnenie štátneho rozpočtu za apríl 2009 hovorí o deficite ku koncu mesiaca vo výške 347 mil EUR, za paríl 2010 to bol schodok 1471 mil EUR, teda 4,2 násobok. Mikloš má pravdu.

Počiatek: ...dnes už nemôžeme vyplácať sociálnu poisťovňu zo štátnych finančných aktív, ale musíme to robiť z rozpočtu

Nepravda: Zo stanoviska dozornej rady Sociálnej poisťovne k návrhu rozpočtu pre rok 2010 (s.2) vyplýva, že do SP stále prúdia zdroje zo štátnych finančných aktív.

Počiatek: ...pán Mikloš veľmi rád ignoruje, že tu bola globálna kríza, ktorá postihla celý svet. A kvôli tomu sa nám zvýšil deficit aj dlh. Nie kvôli tomu, že my by sme míňali viac. To vôbec nie je tak.

Nepravda: Z kontextu vyplýva, že dlh aj deficit sa zvýšil kvôli poklesu príjmov. ale J. Počiatek nehovorí pravdu, že slovenská vláda nemíňala viac. Či už označíme extra vládne výdaje za protikrízové alebo nie, medziročne (2008-2009) stúpli výdavky štátneho rozpočtu o cca. 45 mld. Sk (1,5 mld. Eur) ergo slovenská vláda míňala viac.

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.

O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií tu, prehľad neoveriteľných tvrdení zverejňujeme tu.